Minuloročné rozhodnutie väčšiny britských voličov vystúpiť z Európskej únie bolo niečím viac, než len obyčajným hlasovaním ľudí. Kampaň za Brexit bola propagovaná a financovaná väčšinou vplyvných bánk City of London a britskou kráľovskou rodinou. Brexit, ktorý zďaleka neskončil, je pravdepodobne začiatkom konca katastrofického experimentu spoločnej európskej meny.
Od globálnej finančnej krízy v r. 2008 toho Brusel alebo vlády 19 členských krajín eurozóny urobili len málo významného, aby dostali najväčšie banky eurozóny do zdravého stabilného stavu. Naopak, dokonca aj posvätné mega banky, ako nemecká Deutsche Bank, sú na pokraji priepasti.
V Taliansku najstaršia banka na svete, Monte Paschi di Siena, je na infúziách. A to je len špička ľadovca zlých úverov talianskych bánk. Dnes majú talianske banky celkom zlých úverov za 360 miliárd euro, či 20% talianskeho GDP, čo je dvojnásobok, než pred piatimi rokmi.
A bude to ešte horšie. Taliansko je štvrtou najväčšou ekonomikou v EÚ. Jej ekonomika je v neutešenom stave, takže zlé úvery bánk narastajú. Štátny dlh je takmer rovnako vysoký, ako ten grécky, a činí 135% GDP. Teraz, po cyperskej bankovej kríze v r. 2013, schválila EÚ prísnejší zákon o „núdzovom vyplácaní“ bánk, predovšetkým na základe nemeckého tlaku. Ten stanovuje, že v prípade novej bankovej krízy je núdzové vyplatenie banky z peňazí daňových poplatníkov zakázané, zatiaľ čo straty neuhradia vlastníci dlhopisov banky, a ak je to potrebné ako na Cypre, vkladatelia. V Taliansku tvoria väčšinu držiteľov dlhopisov bánk obyčajní občania, v celkovej výške asi 200 miliárd euro, ktorým bolo povedané, že dlhopisy sú bezpečnou investíciou. Už však nie sú.
Nemecký liek, úsporného opatrenia, zabíja pacienta
Veľkým problémom je, že ekonomiky eurozóny boli nútené požiť zlý liek, aby sa vysporiadali s finančnou a ekonomickou krízou 2008. Kríza eurozóny bola mylne považovaná za dôsledok prílišného utrácania štátov a príliš rýchleho nárastu mzdových nákladov. Takže, pod tlakom Nemecka, krajiny eurozóny v kríze, ako Grécko, boli nútené zaviesť drastické úsporné opatrenia, zmrštiť penzie a znížiť mzdy. Výsledkom bola ešte horšia ekonomická kríza a nárast nezamestnanosti, a zvýšenie množstva zlých bankových úverov. V r. 2015 poklesol, oproti r. 2008, GDP Grécka o viac ako 26%, Španielska o takmer 6%, Portugalska o 7% a GDP Talianska o takmer 10%.
Úsporné opatrenia nie sú nikdy riešením ekonomickej krízy. Príklad nemeckej ekonomickej krízy, ktorá vypukla za krízy v r. 1931, rast nezamestnanosti a bankovej krízy v dôsledku tvrdých úsporných opatrení kancelára Heinricha Bruniga, by mal byť pre nemecké úrady, trpiace dnes zrejme historickou amnéziou, dostatočne jasným.
V celej eurozóne je bez práce viac ako 19 miliónov ľudí. Počet nezamestnaných v Grécku, Taliansku, Portugalsku a Španielsku činí bezprecedentných 11 miliónov. Vo Francúzsku a Taliansku je nezamestnaných viac ako 13% celkovej pracovnej sily. V Španielsku je to 20% a v Grécku 25%. Taký je stav ekonomiky viac ako 8 rokov pre krízu 2008. V krátkosti, v EUROLANDe sa žiadne ekonomické zotavenie nekonalo. Od r. 2009 Európska centrálna banka (ECB), banka emitujúca euro, urobila bezprecedentné kroky pokúšajúc sa stabilizovať bankovú krízu. Situáciu však nezlepšila, len posunula v čase.
Dnes, v dôsledku nákupov hypotekárnych dlhopisov, štátnych dlhopisov a aktívami krytých cenných papierov Európskou centrálnou bankou, činí bilancia ECB viac ako 1,5 bilióna euro. ECB, ktorej taliansky prezident Mario Draghi držal úrokové sadzby od júna 2014 na bezprecedentne zápornej úrovni okolo -0,4%. ECB dala jasne najavo, že záporné úrokové sadzby centrálnej banky „istý čas“ zostanú v platnosti. To vedie niektorých ľudí k tomu, že sa pokúšajú presvedčiť voličov, aby akceptovali bezhotovostnú spoločnosť, ako urobila vlani India, s katastrofickými následkami, a ako z veľkej časti realizovalo Švédsko, tretia krajina eurozóny. Ak banky začnú účtovať svojim zákazníkom poplatky za používanie ich vkladov, čo je pre väčšinu ľudí neuveriteľné, ľudia si jednoducho „vyberú peniaze a odídu“ a prejdú na zlato alebo iné bezpečné aktíva, či na hotovosť.
Záporné úrokové sadzby ECB sú známkou zúfalstva, mierne povedané. Za tak nízkych výnosov dlhopisov v celej eurozóne čelí mnoho poisťovní pri krytí svojich budúcich záväzkov vážnym problémom s likviditou, kým sa úrokové sadzby v eurozóne nevrátia na normálnejšie úrovne. Napriek tomu ak by ECB skoncovala so svojou politikou záporných úrokových sadzieb a s takzvaným kvantitatívnym uvoľňovaním, dlhová kríza mnohých bánk by explodovala, od Grécka a Talianska po Francúzsko a dokonca Nemecko.
Blíži sa menová vojna?
Takže, jemne povedané, eurozóna je tikajúcou dlhovou časovanou bombou, pripravenou vybuchnúť pri najmenšom šoku či kríze. Tohto šoku by sme mohli byť svedkami v nasledujúcich dvoch rokoch, akonáhle Británia dokončí svoj odchod z EÚ. Nová vláda Donalda Trumpa vo Washingtone už signalizovala potenciálne začatie menovej vojny proti euru. 31. januára americký „car“ pre obchod Peter Navarro obvinil Nemecko z používania „silne podhodnoteného eura pre vysávanie“ USA a nemeckých partnerov v EÚ. Navarro ďalej označil Nemecko, jadro ekonomiky eurozóny, za de facto „manipulátora s menou“. Navarro uviedol: „Kým euro voľne pláva na medzinárodných menových trhoch, tento systém devalvuje nemeckú menu a posúva jej hodnotu nižšie, než kde by bola, keby ešte stále existovala nemecká marka.“
Británia, s rozsiahlymi finančnými zdrojmi City of London, by sa, akonáhle sa zbaví okov členstva v EÚ, mohla pripojiť k Washingtonu a viesť totálnu skrytú menovú vojnu s cieľom zlikvidovať euro, čo je niečo, čo by malo devastujúce následky pre ekonomiky eurozóny. Britská libra je treťou najčastejšie používanou platobnou menou, po doláre a euru. Ak Británia, zbavená obmedzení EÚ, v menovej vojne po boku Washingtonu proti krehkej eurozóne, s jej talianskymi, gréckymi, španielskymi a ďalšími problémami, dokáže položiť euro, libra by mohla značne posilniť. Britská premiérka Theresa May už s Trumpovou vládou preberá možnú bilaterálnu obchodnú dohodu medzi USA a Britániou, a niektoré vplyvné britské kruhy hovoria o prizvaní USA ako pridruženého člena Britského spoločenstva národov. Pre americký dolár a banky Wall Street je poškodenie konkurencie dolára čoby rezervnej meny veľmi lákavou myšlienkou. Teraz, keď sa Británia a City of London čoskoro zbavia obmedzenia EÚ, sa toto pokušenie môže stať realitou.
A to všetko je dôsledkom dysfunkčnej povahy celého projektu eurozóny, nadnárodnej meny, kde demokraticky zvolené inštitúcie nemajú absolútne žiadnu kontrolu. Zredukovanie suverenity štátov na polovicu vnútenej Maastrichtskou zmluvou, spolu so zavedením Európskeho menového systému v 90. rokoch, znamená pre EÚ v prípade budúcej krízy tú najhoršiu kombináciu.
Článok pôvodne vyšiel na portáli journal-neo.org