Európska komisia hrozí Česku, začne konanie pre nesplenie migračných kvót. Václav Klaus vydal zásadne prehlásenie

Európska únia v protiútoku

Európska komisia sa rozhodla začať s Českom, Poľskom a Maďarskom konania o porušení legislatívy kvôli tomu, že krajina neplní prijímanie migrantov podľa stanovených kvót, oznámil dnes v Štrasburgu komisár pre vnútro Dimitris Avramopulos.

Na jednorázovom dvojročnom programe prerozdelenia až 160.000 žiadateľov o azyl nachádzajúcich sa v Taliansku a Grécku sa únijné štáty dohodli napriek odporu SR a niektorých ďalších krajín v roku 2015.

„Sú to tri členské krajiny, ktoré neurobili – opakujem, že neurobili – vôbec nič už dlhšie ako rok,“ upozornil Avramopulos. Pripomenul, že Maďarsko nikoho neprijalo ani nesľúbilo žiadne miesta, Poľsko naposledy ponúklo miesta v decembri 2015 a neprijalo tiež nikoho. „Čo sa Českej republiky týka, tak tá nové miesta nesľúbila od mája 2015 a nikoho neprijala od augusta 2016,“ uviedol eurokomisár.

Pre členské štáty je pritom právne záväzné, aby nové miesta ponúkali aspoň každé tri mesiace, upozornil komisár EÚ. Ocenil Slovensko a Rakúsko, ktoré naopak nové miesta do programu nedávno ponúkli.

Inštitút Václava Klausa publikoval zásadne vyhlásenie neprijateľnému zaobchádzaniu Európskej únie s Českou republikou ako reakciu na prístup EÚ. Tu sú jeho body:

1. Zásadne a úplne rezolútne protestujeme proti rozhodnutiu EÚ začať s Českou republikou konanie kvôli tzv. Nerešpektovaniu prijímania migrantov na základe Bruselom nadiktovaných kvót. Protestujeme proti snahe trestať nás a prinútiť nás k poslušnosti.

2. Aj tým, ktorí to ešte nevedeli, ukázala týmto svojím krokom Európska komisia, aké je postavenie Slovenskej republiky v Európskej únii a aké s nami jej vrcholní predstavitelia majú úmysly.

3. Odmietame pokračujúce bagatelizácie toho, čo sa práve teraz, v utorok 13. júna 2017, stalo. Ide o novú, doteraz nevídanú vec. Odmietame zámer povinne dosídlovať územue nášho štátu cudzincami. Odmietame dopustiť premenu našej krajiny v multikultúrnu spoločnosť neprispôsobivých komunít, aké vidíme v súčasnosti vo Francúzsku či Veľkej Británii. A to ešte nespomíname s masovou migráciou spojený dnes už takmer každodenný terorizmus.

4. Odmietame tvrdenie, že musíme „byť pri tom“, že musíme „byť prítomní“ rozhodovania, že musíme byť v takzvanom „tvrdom jadre“ únie. U rozhodovacích procesov v EÚ síce dnes sme, ale my nerozhodujeme. Naša prítomnosť nemá fakticky žiadny význam. Náš hlas je ignorovaný. Nerozhoduje sa podľa nás. Rozhoduje sa o nás.

5. Nenechajme sa vydierať hrozbami ukončenia európskych dotácií. Dotácie nepotrebujeme a nechceme ich. Odmietame ako naše platby do Bruselu, tak dotácie z Bruselu. Odmietame zhubnú, silou presadzovanú politiku EÚ ako celok.

6. Z toho všetkého vyplýva jediný možný a súčasne jediný nutný záver: nastal čas začať pripravovať odchod našej krajiny z Európskej únie. Je to jediná cesta, ako náš štát, ktorý sme zdedili od našich predkov a ktorý máme povinnosť ako svojbytnú entitu odovzdať budúcim generáciám, udržať a zachrániť.