Dotácie sú sviňa, ale …
Niekedy mi príde, že dostatok peňazí by teoreticky mohol vyriešiť všetky problémy. Je to samozrejme ilúzia, pretože ako romantik vnímam peniaze predovšetkým ako prekážku v ceste za prazvláštnymi snami. Ale aj tak. Niekto vám ponúka, že vám niečo dá. Zadarmo. Aby ste mohli robiť to, čo robiť chcete. To znie predsa dobre. Alebo nie? Znie.
Hľadám, kto by nám s tými dotáciami mohol pomôcť. Je to pre mňa spleť pojmov a termínov, každú chvíľu z toho vyletí nejaký vtáčik a celé je to písané zvláštnym spôsobom, aby to na seba nabalilo radiace agentúry. Tak si poguglím radiace agentúry. Pán František znie do telefónu milo, sídli výhodne, dohovorili sme si stretnutie. Je to zadarmo, takže neber to. Beriem.
Pán František je veľmi milý. Hovorí zamatovým altom a mám pocit, že má predĺžené riasy. Pozerá sa mi uprene do očí, takže musím čo chvíľu uhnúť a robiť sa, že si prezerám niečo strašne zaujímavé na bielej stene jeho kancelárie. Najprv to vyzerá, že tam nič nie je, ale úplne hore pod stropom je pavúk. To mi dodáva trochu nádeje.
Pozorne si vypočul (pán František, nie pavúk) náš príbeh. Veľa snov, všade samé vízie, málo kapitálu. Potom si vzal ceruzku a začal črtať schému nášho budúceho usporiadania. Vy, pán Ondrej, budete súkromný poľnohospodár. Štyridsať vám bude až o rok, tak to stihnete ešte dotáciu pre mladú krv. Budete prvovýrobca a budete ovocie predávať tu pánovi Petrovi. Dostanete dotáciu na pozemok, na traktor, na výsadbu, na propagáciu a marketing.
Vy, pán Peter, budete spracovateľ. Budete kupovať tu od pána Ondreja to jeho ovocie. On ho ale samozrejme nemusí vypestovať všetko sám. Sú predsa roky, že sa neurodí. Mrk mrk. Dostanete dotáciu na muštáreň, poľnohospodársku prvovýrobu, lokálnu produkciu. Aby som nezabudol, presťahujete sa niekam na sever Slovenska, to potom dostanete ešte na podporu zamestnanosti.
No a celú tú vašu pálenicu urobíme ako sociálny podnik. Zamestnáte tam papierovo nejakého človeka pred dôchodkom, on veľa práce neurobí, ale to nevadí. Alebo chlapca z polepšovne, ale strážte si potom pokladňu, ok? Alebo bezdomovcov, hádzať jablká do drvičky predsa vie každý. Dostanete 85% všetkých nákladov a je to až do výšky dvestotisíc eur. Dobre, my si to ešte necháme prejsť hlavou.
Slová pána Františka mi znejú v hlave ešte keď kráčame ulicou. Dvestotisíc eur. A traktor. A stačí len urobiť si akreditovaný kurz Ministerstva poľnohospodárstva a mať len päť hektárov a poľnohospodárstvo musí tvoriť len 70% všetkých mojich príjmov a musia preukázateľne rásť podľa daňového priznania. A Peter musí len rozdeliť muštáreň a napísať ju na niekoho iného a pálenicu tiež a ja tam nesmiem figurovať ako spolumajiteľ a musíme založiť ešte dve ďalšie spoločnosti a robiť akože ten predáva tomu a ten zas tomu späť, ja budem vlastniť kvasy, ale Peter mušty, sociálny podnik ich potom bude páliť a to sa bude deliť medzi dve ďalšie eseróčky, ja to odkúpim späť od spracovateľa, budovy sa predelia protipožiarnou stenou, zkolaudujú sa zvlášť a každá dostane iné číslo popisné, pretože technicky ich budú vlastniť iné spoločnosti a …
„Na to sa asi vyserieme, čo?“ preruší mi Peter tok myšlienok.
„Asi áno, vieš. Toto fakt nestojí za to.“
„Ale aj tak. Tých dvesto tácov. Vieš, čo by sa za to dalo urobiť krásy?“
Zdroj : Landcraft, umělecká palírna