JOZEF KAMENSKÝ: Európe bližšie a zvlášť Kalábrii

V nedeľu mal Róbert Fico v Michalovciach svoju ôsmomarcovú kortešačku, vlastne celkom neďaleko domu zlatožltej farby, obkolesenom kamenným múrom. Divná je to stavba, vždy som hovoril, že pripomína dom smútku a s tým kamenným masívnym komínom sťaby hradnou vežou, aj akési … krematórium. Majiteľ je Talian pôvodom z Kalábrie, možno mu nejako architektonicky pripomína domov, hoci ja si pamätám z Kalábrie celkom iné stavby s výklenkami akoby pre holuby – symbolom svätého ducha. A všadeprítomné jašterice im robili protipól.

Raz koncom celkom teplého októbra, blízko k Dušičkám som popri dome tohto Kalábrijčana trielil do obchodu, spoločnosť mi robil môj taliansky mastiff Quirino, čo v preklade znamená plač, nárek. Je to posmrtné meno zakladateľa Ríma Romula, a meno pre zopár mučeníkov.

[sociallocker][/sociallocker]

Vzniesla sa tma  a keď sme minuli onen masívny komín, naskytol sa nám obom nevídaný pohľad. Za sklom širokých vchodových dverí horeli sviece, tuším nejaké boli aj vonku na schodoch. Čo sa to deje??? Podídem bližšie, zaostrím zrak a …. za sklom moje oči sa kĺžu po obrysoch akoby katafalku. Sviece, červená, zamatová prikrývka. Nuž tak na Halloween si treba ešte počkať …

A tu mi odrazu došlo! Ten zamat zakrýval ferrari! Talian ho mal v obývačke a ja som sa okamžite rozpamätal na náš bulvár.

A je to v podstate štvrť zbohatlíkov, neďaleko býva aj generálny riaditeľ firmy, ktorá patrí medzi najväčších zamestnávateľov na Zemplíne. Ale už balia, naozaj je tu, ako vidno nervózna atmosféra, kde sa dokonca, ako vieme vraždí.

V tejto nervóznej atmosfére, si kde-kto môže všimnúť ten nepomer, keď NAKA prenasleduje ľudí za slobodu prejavu, ale nechá žiť mafiu.

No ukľudnime sa, čo je to vlastne mafia, ako to zistíme? Veď v tomto prípade  určite ide len o biele kone, ktoré tu investujú a dávajú nám – zaostalým Slovákom prácu. Nevadí, že často len za minimálnu mzdu, alebo že neplatia vôbec, veď ste predsa chceli ten skvelý kapitalizmus, či? Šikovný predsa berie.

Aký je rozdiel medzi slušným investorom a neslušným? Nuž neslušný sem-tam spôsobuje aj strelné poranenie s následkom smrti, u toho prvého smrť nastáva pomalšie.

Čo s ľuďmi, ktorí za zamerali len na chamtivosť? Kto by nechcel dotácie? Kto by nechcel žiť z grantov? Kto nie z peňazí od Sorosa? Kto by nechcel socializovať straty? Veď kto neoptimalizuje dane? Vari náš prezident?

Tak sme sa otvorili svetu a veľmi ponižujúcim spôsobom už od začiatku búchame čelá o zem pred každou mincou zvonku, nevšimnúc si, že aj my máme ruky, aj nohy a dokonca aj hlavu. Sluhovia pre iné záujmy, z ktorých tých investorov síce nie každý strieľa, a nie každý strieľa Slovákov, ale určite ich motivuje len chamtivé ego. Tak je kapitál meradlom všetkých vecí, či nie? A všetko stojí nejakú tú obeť ….

Je jasné, že napomáhačov mafie treba hnať palicami, ale kto by mal skutočnú odvahu na lokajov Bruselu? Počiatočné emócie vyprchajú a znova mozog zostane len ako sluha chamtivosti, ktorá má na Slovensku mnoho podôb. Veď už dnes podvedome sa málokto chystá vypátrať vinníkov, vyberá sa zástupný problém – „vyhrážanie sa novinárom„, akoby obyčajne neplatilo to klasické – „pes ktorý breše, nehryzie„. Tiež sa dá povedať, že pokrytci a iní šikovníci, chcú vytĺcť z vraždy dvoch mladých ľudí kapitál pre seba. Ale budiž, možno to znova spomalí vývoj k totalite, k obmedzeniu slobody slova.

Nemôžem si pomôcť, ale vidím určitý vzorec správania naprieč sociálnymi vrstvami, naprieč „tábormi“ … Čím menej robiť a zarobiť, neschopnosť obete pre niečo vyššie, povedzme už len vlasť, národ. Vystavovanie len seba do popredia, óda na ego, a to na rôzne spôsoby.

Keď som dnes zas od Kauflandu išiel popri dome Diega, za pekne kovanou bránou pobehoval biely chlpáň a preventívne štekal, možno aj cítil môjho černuška s menom mŕtveho Romula. A tu som si spomenul na to, že podľa čínskeho horoskopu máme rok psa a že mu vládne Venuša a že Roma sa naopak číta ako Amor …

Určité smerovanie k pokusu o určitú „revolúciu“ teda nevylučujem. Hoci tak duchovne lenivý národ k nej dohnať je nielenže ťažké, ale až nemožné …

Anarchisti mávali čierne zástavy a je to dobré, čierna farba dobre pôsobí na obličky, ktoré sú roztrasené strachom.


Publikovaný

v

od