Už niekoľko rokov je tu vlna módy nie len námorníckych tričiek, ale tento motív horizontálnych pruhov zvyčajne modrej farby nájdeme ako vzor aj na iných častiach odevu, napríklad sukňa, ženské šaty a pod. Ak hovorím o vlne, myslím naozaj vlnu, kedy táto móda vrcholí a potom sa jemne vytráca a to dokola. Teraz zažívame zas jej renesanciu a ono skutočne ide aj o niečo skutočne renesančné, to si vysvetlíme potom.

Jeden z vrcholov módy belavých pruhov na bielom podklade sa objavil uprostred vojny na Ukrajine. Nedalo sa nevidieť, že obe strany konfliktu si s obľubou obliekali námornícke tričká s dlhými rukávmi, pretože ide o historicky podmienené znamenie niečoho, v prvom rade ide o bojovníka bojujúceho o ideály, v Rusku a na Ukrajine je námornícke tričko symbolom tvrdého chlapa, ale ešte niečo viac …

Ak by sme sa začali šprtať v histórii modrých pruhov, určite narazíme na Bretónskych rybárov, ktorí sa na mori svojimi pásikavými košeľami odlišovali od iných národov.  Ono Kelti, ktorými Bretónci sú, mali pásiky oddávna radi, aj keď pravda spolu aj s horizontálnymi na spôsob „káro“, teda do kocky.
V polovici 19. stor. zaviedli „bretónske košele“ do námorníctva Francúzi, neskôr ich prijali Briti a až posledne Rusi, tí ale z nich urobili kult, ktorý sa už netýkal mora.

V Ruskej občianskej vojne sa mnoho námorníkov z čiernomorskej flotily pridalo k anarchistom povedzme Nestora Machna, a tak sa stalo námornícke tričko tak trocha aj symbolom slobodomyseľného človeka. Dnes v Rusku námornícke tričko používajú jednotky  Specnaz, čo má podľa mňa skôr psychologickú príčinu, Rusov, aj Ukrajincov  proste modré modré pásiky uhranuli. Prečo?

Móda modrých pásikov stúpa a klesá azda aj v rytme sporov o Európsku identitu.

Podľa najnovších vedeckých výskumov Indoeurópania vznikli približne v priestore východnej Ukrajiny, resp. západného Ruska. Ich najobľúbenejším bohom bol pán oblohy, atmosferických úkazov, ale aj myslenia, inteligencie, známy pod menom Jupiter, Donar, Perún, či Marduk, v Egypte Amon a pod.

Starý Indoeurópan sa v Ukrajinskej stepi díval do hlbín  modrej oblohy, komunikoval s ňou, bola mu vzorom, božstvom. Chcel byť ako ona vo svojej rozprestrenosti, nekonečnosti, a napriek jej hromom v pokoji, v mieri v zmysle „miera“, teda zákon a pôvodní Indoeurópania si zákon ctili. Dokonca sú názory, či k modrým očiam nedopomohol aj psychologický rozmer v zmysle epigenetiky spolu s oným strácaním pigmentu pre šetrenie energiou neskôr na severe.

Jupiter, či Perún a pod. ak k tomu pridáme kresťanskú angelológiu a k tomu atribúty Zachariela, sa často vyjadruje symbolom horizontály, ale aj k tomu pridanej vertikály, a tak niekedy je symbol pre tento archetyp aj štvorec, niekedy možno aj kríž, ale v inom význame ako obeta Krista. Zachariel by mal inšpirovať obdobia ako bola renesancia. Všeobsiahlosť,  všimnime si Leonarda da Vinciho, aj iné osobnosti renesancie, povedzme aj jeho obľúbeného filozofa Ficina. Za renesancie duchovno sa z vnútra prediera navonok a komunikuje, ekumenizuje.

A práve keď píšem tento text si uvedomujem si aj to, prečo deň Jupitera (Donnerstag) je štvrtý deň v týždni. Potom mi napadne piatok ako deň Venuše a tým aj pentagram, starý to jej symbol.  Štvorec je symbolom stálosti, racionality, Zeme.

Ale aby sme si tu neprihrievali nejakú sektársku polievočku, zisťujme, čo znamená modrá farba v Číne. Znamená večnosť. Psychologicky ide aj o vážnosť, aj pokoj, či racionalitu v zmysle mentálnych pochodov. Inak neevokuje vám samotné slovo „mentalita“ modrú farbu? No možno to asociuje s mentolkami, ktoré boli viac do zelena, ale prečo nie? A ochladzujúca mäta. Koniec koncov v Indoeurópskych jazykoch slová pre rozum, človeka a muža majú spoločný koreň.

Aj keď vlajka EÚ je odvodená od Zjavenia Jána, tieto veci sa zrejme prelínajú. Modrá. Všimnime si rozšírenie džínsov  po celom svete. Nie je podstatné, že sú za nimi židovskí obchodníci ako Levi Strauss a pod, ale že sa to páčilo. Však asi ani Abrahám nebol celkom kóšer, skr svoj Amorejský pôvod zo západu, teda myšlienky Babylonu a najmä mesta Ur. Nejde ani tak o pôvod, ako náklonnosť k určitej idei.  Možno tiež poznal mystéria Baala, ktorý je vlastne archetypálne Jupiterom. Abrahám mal ale vtedy problém skôr s mesačným božstvom Jahvem, o tom ale inokedy.

Podľa kresťanského mnícha Johannesa Trithemiusa, ktorého kopíruje vedec Emil Páleš,  a jeho duchovného kalendára, od roku 1989 tu máme že vraj archetypálnu entitu na 72 rokov, ktorá je známa pod menom Zachariel, ale v podstate ide o Jupitera, Perúna a pod.

Mimochodom aj slovo Jahve evokuje u mňa modrú farbu, však Luna …  Ja to proste vidím, som typ, ktorý si za zvukom vždy predstaví farbu. Ja viem, že základ môže byť asociačný z detstva, ale  len z časti. Vo slove Jahve evokuje modrú hlavne „v“. Okrem toho, že wav je hebrejčine o učení, je to koreň slova pre učiteľa a pod..,  v u nás to podobne evokuje pohyb či v predponách, alebo slovo vietor, či germánsky poznačené slovo „fujavica“. Slovo „fuj“ značí odpor, ale vôbec nie pasívny, veď pri vyslovení tohto slovka často oprskáme slinami prítomných …

Michelangelo tvorí, že vraj odev pre gardu pápeža. Pásikave, ale vertikálne. Sú síce názory, že ide o bájku, ale fakty hovoria, že naozaj predobraz pre odev dnešnej Vatikánskej, resp. aj Švajčiarskej gardy je freska od Rafaela, súčasníka, a ide o renesanciu.

A môžme špekulovať aj či už o lineárnej keramike, šnúrovej a pod., ale tiež môžme módu zobrať len ako náhodný úlet. Nie, my vo vonkajšku manifestujeme svoje podvedomie a kiežby sa to aj stalo vedomým.

Čo nám chce povedať archetyp našich predkov? Kam by sme mali smerovať?


Ak sa Vám naše články páčia, pridajte si nás na Facebooku https://www.facebook.com/slobodnyvyber/