Katalánska otázka nezmizne len preto, že o nej nebudeme hovoriť, vysvetľoval v Bratislave Raül Romeva, minister katalánskej regionálnej vlády.
Katalánsko, autonómne spoločenstvo Španielska s 7,5 miliónovou populáciou, smeruje k referendu o nezávislosti. Súčasná regionálna vláda vyhlásila, že sa bude konať 1. októbra tohto roku.
Na rozdiel od škótskeho referenda z roku 2014, sa katalánske referendum udeje v ústavne zložitej situácii, keďže Katalánci nemajú pre jeho konanie súhlas vlády v Madride. Španielska vláda je dlhodobo pevná v postoji, že referendum je bez jej súhlasu neústavné.
Prieskumy podpory pre nezávislosť nedávajú jednoznačný obraz o tom, ako by mohlo referendum dopadnúť.
Demokratická cesta
Komplexné problémy by sa mali riešiť demokraticky, hovorí katalánsky minister Raül Romeva. „Je to najlepšia cesta, lepšiu nepoznám,“ povedal na diskusii „Budovanie Európy demokratickými procesmi“, ktorá sa 26. júna konala v Bratislave.
Katalánsko podľa neho chce byť európske a chce prispievať k stabilite EÚ.
Zároveň ale hovorí, že EÚ samotná sa nachádza v konštantnom procese vývoja a preto by mala reflektovať ak niekto vznáša pokojné požiadavky na stôl. Tieto debaty by sa podľa neho „mohli a možno aj mali viesť“ aj v rámci EÚ.
Pripomína, že mnoho problémov, ktorým EÚ čelí vznikli z toho, že si pred realitou zatvárala oči. Nechce od EÚ pozíciu k nezávislosti ale, aby zobrala referendum ako fakt.
Ako sa s touto situáciou EÚ vyrovná by malo zaujímať všetkých, lebo to hovorí o dôveryhodnosti projektu EÚ ako takého a princípoch, na ktorých EÚ stojí – demokracia, občianstvo a vláda zákona. „Netreba na to pozerať len ako na výzvu, či nebodaj hrozbu ale aj ako na príležitosť.“
Pripomína, že v 90. rokoch sa v Európe objavili nové štáty. „EÚ sa musela na to adaptovať a reagovať, situácia Katalánska je podobná.“
Nie je to nacionalizmus
Zdôrazňuje, že katalánska otázka nie je o etnicite, nacionalizme, či separatizme. Je to o právach, je to o vláde zákona, tvrdí.
V katalánskej spoločnosti je podľa neho silno prítomný zmysel pre rovnosť, sociálnu spravodlivosť a solidaritu. „Viem, že na Slovensku je otázka utečencov kontroverzná, ale Katalánsko bolo miesto jednej z najväčších demonštrácii za prijímanie utečencov.“
Únia národných štátov
Výskumná pracovníčka na Katedre politológie FiF Univerzity Komenského Aneta Világi pripomína, že EÚ je predovšetkým úniou národných štátov.
Keď hovoríme o demokratickej legitimite EÚ, často robíme chybu, ak ju hodnotíme podľa kritérií, ktoré uplatňujeme na národný štát, hovorí.
Myslí si, že podobne, ako na brexit EÚ po referende zareagovala ako na realitu, niečo podobné sa stane aj po októbri.
Demokracia vs. stabilita
„Štáty sú sociálny konštrukt a ako taký sú výsledkom politických procesov a podliehajú zmene,“ komentuje vydavateľ EurActiv.sk Radovan Geist. Vôľa ľudí je v tomto len jeden z faktorov.
„Keby sme mali v roku 1992 referendum, nemali by sme nezávislý štát, pretože väčšina ľudí bola vtedy proti.“
Súhlasí s Anetou Világi, že legitimita EÚ a jej inštitúcií – aspoň kým sa neposilní jej federálny rozmer – sa odvodzuje od národných vlád. EÚ dnes nemá nástroje na to, aby riešila krízy v národných rámcoch, či už ide o separatizmus alebo ne-liberálne tendencie.
EÚ je do veľkej miery o opravách a na to nevyhnutne potrebuje stabilitu na národnej úrovni. Preto, ak je výber medzi kvalitou demokracie na národnej úrovni a stabilitou EÚ, iné členské štáty a inštitúcie únie skôr preferujú to druhé, vysvetľuje Geist.
Romeva hovorí, že Katalánci chcú byť konštruktívny a ponúkajú riešenie. Zároveň si kladie otázku, čo v dnešnej prepojenej Európe vôbec znamená byť nezávislý. „Je Španielsko nezávislé? Je Slovensko nezávislá krajina?“