Vladimír Palko na blogu krásne vystihol že o čo tu v skutočnosti ide: trestanie za neposlušnosť novej ideológii, čiže ďalší na rade sme my a Poľsko, prípadne iní, ktorí si dovolia mať odlišný názor, alebo dokonca trvať na konzervatívnych hodnotách.
[sociallocker][/sociallocker]
Nemôžem inak a dávam sem v plnom znení, stojí za to si to celé prečítať
a potom sa nejaký eurohujer bude strašne diviť, že ľudom vadí členstvo v EU – bodaj by nie keď sa takto voči nám správajú.
Vladimír Palko:
Správa Europarlamentu o Maďarsku je kľúčový moment
Viem si predstaviť kritiku Maďarska za korupciu, ale čo znamená kritika stavu náboženskej slobody?
Počas aktívneho politického pôsobenia som sa občas ocitol v opozícii voči politike Viktora Orbána, premiéra susednej krajiny. Bolo to napríklad v roku 2002, keď Orbánova vláda presadzovala zákon o zahraničných Maďaroch, ktorý vykazoval neprimerané znaky exteritoriálneho pôsobenia na územie Slovenskej republiky. Bolo to v roku 2010, keď v Maďarsku prijali zákon o dvojitom občianstve.
Myslím si, že ani súčasná vláda Viktora Orbána nie je bez chýb. Ponechávam si slobodu aj v budúcnosti pozerať sa na ňu kriticky. Avšak správu Európskeho parlamentu o Orbánovom Maďarsku nemôžem označiť inak ako ideologický dokument snažiaci sa previesť uličkou hanby jednu v podstate normálnu členskú krajinu Únie, kde funguje parlamentná demokracia porovnateľná s inými krajinami v EÚ, teda so všetkými kladmi aj zápormi.
Správa hovorí, že v Maďarsku je zlé všetko!
Hysterický charakter dokumentu je zjavný vo chvíli, keď čítame, v čom je vlastne v Maďarsku chyba. Oblastí, ktoré majú vzbudzovať obavu, je dvanásť, od fungovania ústavného a volebného systému až po hospodárske a sociálne práva. Tieto oblasti pokrývajú v podstate celý verejný život v Maďarsku. Jednoducho v Maďarsku je zlé všetko.
K metóde správy patrí hromadenie kritizovaných skutočností v každej oblasti, avšak nezaujatý pozorovateľ si často musí položiť otázku, prečo je konkrétna kritizovaná skutočnosť vlastne hodná kritiky a tiež v čom je kritizovaná skutočnosť v rozpore s európskymi hodnotami a s medzinárodnými dokumentmi, na ktoré sa správa odvoláva. A odpoveď nenachádza.
K metóde správy tiež patrí, že mnohé spôsoby kritiky Maďarska možno použiť i na iné krajiny EÚ, čo si niektorí europoslanci hlasujúci za správu nevšimli.
Pre obsiahlosť správy nie je možné správu analyzovať podrobne, preto sa obmedzíme na niektoré výseky. K našej metóde bude patriť i poukázanie na to, že niektoré kritizované skutočnosti sú ďaleko vypuklejšie mimo Maďarska.
Fungovanie ústavného a volebného systému
Hneď v tejto prvej oblasti správa prináša stanovisko misie OBSE, že maďarské parlamentné voľby prebehli v poriadku, „základné práva a slobody občanov boli rešpektované,“ a že „volebná administratíva sa tešila dôvere zainteresovaných strán„. Žiada sa spýtať prečo teda oblasť volebného systému budí obavy. Odpovede v správe sú trochu smiešne. Voľby vraj prebehli „v neprajnej atmosfére„. Nuž, voči liberalizmu bruselského strihu boli voľby naozaj neprajné. A čo má byť? Sú to voľby, vždy sú voči niekomu prajné a voči inému neprajné.
Iná výhrada spočívala v tom, že vláda sa v predchádzajúcich rokoch venovala téme súvisu medzi migráciou a terorizmom a tým „vyvolávala nenávisť voči migrantom„. To je paušálne a vo všeobecnosti falošné obvinenie. Viac migrácie predsa znamená viac terorizmu, čo však neznamená tvrdiť, že všetci migranti ako takí sú teroristi alebo ich priaznivci.
Nezávislosť súdov
Správa neuvádza žiadne dôkazy nejakého šokujúceho zasahovania do súdnej moci. Uvádza prípady prieťahov vo súdnom konaní, zároveň spomína legislatívnu aktivitu maďarskej vlády smerujúcu k zrýchleniu konania. Nič, čo by sme nepoznali i u iných stredoeurópskych krajín, vrátane Slovenska.
Správa sa zasadzuje za čo najväčšiu sudcovskú samosprávu a rozoberá niektoré spory, v ktorých ide o mieru tejto samosprávy. Pritom uznáva, že Maďarsko sa za posledné roky mieru tejto samosprávy zvyšuje. Kritika smeruje i k spôsobu zasahovania vlády do personálneho zloženia súdov.
Europoslankyňa Judith Sargentini, foto: wikimedia
Pripomeňme naše slovenské skúsenosti. Zavedenie príliš vysokej miery sudcovskej samosprávy spôsobilo zakonzervovanie komunistickej garnitúry sudcov, ktorí úplne znížili dôveru občanov v súdy. Hovorí sa tomu i „harabinizácia súdnictva„. Rozhodnutie sudcov nášho ústavného súdu, ktorí potvrdili v roku 1999 platnosť Mečiarových amnestií, sme museli dve desaťročia prelamovať presadzovaním ústavného zákona o zrušení amnestií.
Maďarské nekomunistické vlády predsa riešili po páde komunizmu podobný neutešený stav súdnictva.
Vidieť za každým racionálnym legislatívnym regulovaním fungovania súdnej moci pomaly zničenie jej nezávislosti patrí k prejavom súčasného ľavicového liberalizmu. Tento propagandistický trend pritom pôsobí v čase, keď sme svedkami rozširovania súdnej moci do tyranských rozmerov priam vo svetovom meradle v podobe verdiktov, ktoré prevracajú bez zákonného základu definície takých civilizačných pilierov, akými sú manželstvo a rodina.
Korupcia a konflikt záujmov
Toto je ďalšia oblasť z oných dvanástich, kde správa hovorí o obavách. Domnievam sa, že ak niečo ohrozuje systém vlády Viktora Orbána, tak to nie sú mytologické diktátorské tendencie a búranie demokracie. Dlhé vládnutie a veľký podiel na moci prinášajú obrovské pokušenie korupcie. Správa síce nepodáva dôkazy, veď ani nemôže, na to sú osobitné orgány, ale bol by som ochotný vysloviť súhlas s tým, že na rozdiel od iných oblastí, tu je naozaj o čom hovoriť. Celá stredná Európa trpí týmto vírusom. Ale nielen stredná Európa. Spomeňme si na prvú polovicu 90. rokov, keď korupcia zničila takmer celý stranícky systém v Taliansku. Nespomínam si, že by sa tým európsky parlament vtedy zaoberal.
Ani dnes to Európsky parlament nemôže riešiť nájdením jedného obetného baránka a o iných vinníkoch nehovoriť.
Ochrana súkromia
Kritika v tejto oblasti vyzerá ako nejaký žart. V tejto oblasti je toho v správe na dvanásť riadkov, dozvieme sa len vágne formulácie o maďarskom „právnom rámci, ktorý umožňuje hromadné odpočúvanie komunikácie a neobsahuje dostatočné záruky pred svojvoľným narušením práva na súkromie„. Nedozvieme sa nič konkrétne.
Pripomeňme kontext doby, v ktorej žijeme. Nie tak dávno sme sa dozvedeli, že americké služby odpočúvajú aj najvplyvnejšiu európsku političku Angelu Merkelovú, že americký IT disident Edward Snowden informoval svet o naozaj masovom odpočúvaní komunikácie Američanmi. Niečo podobné zrejme robia Rusi. Kto asi zverejňuje tu telefonický rozhovor Nulandovej, ktorá porozpráva, že získanie Ukrajiny stálo päť miliárd, tam zase rozhovor poľského ministra Sikorského, ktorý sa posťažuje, že musí Američanom robiť poskoka?
No ale Maďarsko, Maďarsko…
Sloboda prejavu
V tejto oblasti je správa mixom hodnotení zo strany rôznych nadnárodných orgánov či komisií, ktoré vôbec nie sú jednoznačne negatívne. To podstatné, čo na vás dýchne, je uznanie skutočnosti, že médiá sú politicky pluralitné. Niektoré komerčné médiá sú provládne, niektoré podporujú opozíciu.
Verejnoprávny vysielateľ poskytuje vo voľbách priestor rôznym kandidátom. Síce maďarskú verejnoprávnu televíziu nepozerám, ale autorom správy zrejme treba uznať pravdivosť kritickej vety, že „verejný vysielateľ v rámci spravodajstva a redakčných príspevkov jasne favorizoval vládnu koalíciu„.
Pozrime sa však teraz na kontext celého Západu. Je notoricky známy fakt, že doslova všetky rozhodujúce médiá od Košíc po San Francisco sú posunuté ľavicovoliberálnym smerom, že vôbec nevyjadrujú nálady, názory a hodnoty priemerného občana. Kedy sa táto skutočnosť ocitne v nejakej parlamentnej správe? A kedy sa budú parlamenty zaoberať tým, že Google či Facebook, ako sa dozvedáme, svojimi algoritmami potláčajú materiály s konzervatívnym obsahom?
Sloboda náboženského vyznania
Keď bežný pozorovateľ narazí na to, že problémovou oblasťou je aj náboženská sloboda, zarazene si kladie otázku, či vari sú veriaci niektorých náboženstiev v Maďarsku prenasledovaní za vieru. Samozrejme, nie je to tak. Môžete byť katolík, kalvín, či moslim, nikto sa vás na vašu vieru nepýta a pokojne ju môžete vyznávať. Ide o to, že niektoré malé cirkvi v Maďarsku nie sú registrované štátom a jedna z nich dosiahla na Európskom súde pre ľudské práva i na maďarskom ústavnom súde (zdá sa, že je predsa len nezávislý), že táto neregistrovanosť je protiústavná. Medzi nami, ani na Slovensku nie je každé náboženské spoločenstvo automaticky registrované.
Osobne by som uvítal, keby sťažujúca sa cirkev dosiahla registráciu. Treba však poukázať na absurdnosť, ktorú vidíme pri pohľade na kontext, v ktorom sa diskusia vedie. Pre veriacich je predsa ďaleko dôležitejšie ako registrácia jeho cirkvi to, že nie je za svoju vieru diskriminovaný napríklad v zamestnaní. V roku 2004 bolo dané všetkým katolíkom v EÚ najavo, že katolík ako taký nie je spôsobilý na zastávanie vysokej funkcie v EÚ. Bolo to vtedy, keď socialisti a liberáli povedali, že kandidát talianskej vlády na funkciu eurokomisára Rocco Buttiglione nemôže z princípu túto funkciu zastávať, lebo jeho názor na homosexualitu je zhodný s katechizmom katolíckej cirkvi. Najagresívnejšie vystupoval proti Buttiglionemu šéf frakcie Zelených Daniel Cohn-Bendit. Poslankyňa Judith Sargentini, autorka správy, je zo strany Zelených. Kto to tu poučuje i náboženskej slobode?
Maďarský premiér počas prejednávania Správy kritizujúcej pomery v jeho krajine v Europarlamente. Foto: TASR/AP
Rómovia a Židia
V otázke Rómov je síce pravdou, že Maďarsko (ako aj Poľsko, Česko, atď.) stále ešte nevyriešilo rómsky problém. A nevyrieši ho ešte dlho, lebo ten problém je nielen z krátkodobého, ale i strednodobého problému neriešiteľný.
Autori správy však nevyriešili svoj vlastný, podstatne jednoduchší problém, a síce aby sa vôbec unúvali rómsky problém pochopiť. Neschopnosť tento problém pochopiť je chronický problém západoeurópskych politických elít. Metóda odsúdenia, ktorú použili proti Maďarsku, je kedykoľvek použiteľná voči ktorejkoľvek stredoeurópskej európskej krajine, nech by jej vláda podnikala v prospech Rómov čokoľvek.
Hrať kartou antisemitizmu proti maďarskej vláde je trápne, najmä ak správa vymenúva, čo všetko vláda v boji proti antisemitizmu urobila, vrátane zvýšenia dôchodku pre ľudí, preživších holokaust, zorganizovania spomienok na maďarský holokaust, či spustenia programov obnovy synagóg a židovských cintorínov.
A opäť si všimnime európsky kontext. Áno, je tu jedna členská krajina EÚ, z ktorej Židia emigrujú preč kvôli antisemitizmu a kde po islamských teroristických útokoch izraelský premiér Netanyahu vyzval Židov k emigrácii do Izraela. Nie je to však Maďarsko, ale Francúzsko.
Perly Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť
Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť sa nechal počuť, že definícia rodiny v maďarskej ústave je zastaraná. Vychádza vraj z konzervatívnych presvedčení. Konzervatívne presvedčenie zrejme teda podľa nich nemá právo na existenciu. Ako možno s takýmito ľuďmi vôbec diskutovať? Veď tieto zastarané názory boli názory zakladateľov Únie. Správa tvrdí, že Maďarsko útočí na hodnoty, na ktorých bola Únia založená. Ale veď to autori správy útočia na hodnoty zakladateľov Únie, ktorí boli konzervatívnymi kresťanskými demokratmi.
Čím je správa naozaj?
Čo teda politicky táto správa znamená? Odpoveď nám dáva menšinové stanovisko piatich poslancov (z toho troch poľských), ktoré je umožnené rokovacím poriadkom. Títo poslanci hovoria: „Návrh (správy) je bezprostredne zameraný … na rozdelenie Európskej Únie. … Nemá žiadne skutkové opodstatnenie. … V mnohých smeroch predstavuje priamy útok na demokratické postupy, napríklad na zmenu ústavy.“
Dodajme ešte, že schválenie správy znamená, že hlavný prúd európskej politiky, ktorý predstavujú socialisti, liberáli a zmrzačené kresťanské demokracie, sa pasoval za jediného vykladača všetkých zmlúv o EÚ a medzinárodných dokumentov. Tu už nejde o Maďarsko, ale o Európu. Tí, čo presadili správu, sú schopní Úniu zničiť, majúc plné ústa jej záchrany. Týmto ľuďom sa treba pokojne, ale jasne postaviť.
Čo dodať? Toto už nie je EU za ktorú som kedysi hlasoval že tam chceme vstúpiť. Je to ideologický moloch ktorého podoba je stále horšia a horšia. Funguje vôbec nejaká záchranná brzda?