Arménska tlačová agentúra News.am informuje o návšteve delegácie EEAS (európskeho „Ministerstva zahraničných vecí“) v Arménsku. Dirk Lorenz na tlačovej konferencii po ukončení rozhovorov povedal, že ak chce Arménsko pokračovať v spolupráci s EÚ, musí zavrieť atómovú elektráreň v Metsamore.
Stretnutie, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia z oddelenia pre Východné partnerstvo, bolo zamerané na otázky energie.
EÚ aj naďalej trvá na uzavretí arménskej jadrovej elektrárne v Metsamore, povedal, 30. januára v Jerevane zástupca vedúceho oddelenia Východného partnerstva Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (EEAS „ministerstvo zahraničia EÚ“), Dirk Lorenz.
[sociallocker][/sociallocker]
„Je nemožné ju vylepšiť tak, aby plne spĺňala medzinárodné bezpečnostné požiadavky,“ povedal predstaviteľ Únie.
Podľa dohody s EÚ na základe komplexného a rozšíreného partnerstva (CEPA) 24. novembra 2017 Jerevan sľúbil, že svoje predpisy uvedie plne do súladu s normami EÚ. EEAS k tomu poznamenáva, že to platí aj pre jadrovú bezpečnosť. Vyradenie jadrovej elektrárne Metsamor je jeden z hlavných cieľov v spolupráci EÚ s Arménskom
EÚ očakáva, že Jerevan navrhne relevantnú „cestovnú mapu“ postupného odstránenie tohto „problému„.
Lorenz tvrdí, že si uvedomuje dôležitosť otázky energetickej bezpečnosti Arménska dôležitá a že je to potrebné brať do úvahy.
Avšak uviedol, že podľa dohody medzi EÚ a Arménskom, krajina vykoná legislatívne normy Európskej únie v trvaní od dvoch do piatich rokov.
Brusel považuje sovietske atómové technológie za bezpečnostné riziko. Preto požaduje zastavenie arménskej jadrovej elektrárne ako súčasť rozvoja partnerstva s EÚ.
Elektráreň bola postavená v 80-tych rokoch podľa sovietskeho projektu a poskytuje asi 40% spotreby energie v Arménsku. Podobnú požiadavku museli kvôli EÚ splniť pred niekoľkými rokmi v Litve, rovnako ako aj na Slovensku. Po zatvorení jadrovej elektrárne Ignalina a Jaslovské Bohunice sa obe krajiny stali čistými dovozcami elektrickej energie.
Pozícia Jerevana je stále vyhýbavá: Arméni sú pripravení jedného dňa jadrovú elektráreň vypnúť. V súčasnosti sú však zaneprázdnení predĺžením trvania jej životnosti na desať rokov.
Arménska jadrová elektráreň bola spustená v roku 1980 (2 jednotky s reaktormi VVER-440 – 440 MW). Obe boli zastavené v roku 1989 po zemetrasení v Spitaku. To spôsobilo akútnu energetickú krízu v republike a oba bloky jadrovej elektrárne boli opätovne spustené v roku 1995.
Dnes funguje už len druhá jednotka (407,5 MW), ktorá poskytuje viac ako 40% spotreby elektriny v Arménsku.
Ruský „Rosatom“ na tému možnej výstavbe novej jednotky diskutoval s arménskymi partnermi celé roky. Arménska strana však jednoducho nemá žiadne prostriedky
Rosatom sa už vzdal námahy a z potenciálnych plánov korporácie sa Arménsko vyparilo
Pri téme jadrovej elektrárne sa Jerevan správa obozretne. Hovorca ministra energetiky a prírodných zdrojov Arménska Vasak Tarpošjan potvrdil správy o nutnosti plánu likvidácie
Povedal, že konečným výsledkom rokovaní medzi Arménskom a EÚ bola „jasná požiadavka,“ vytvorenia „cestovnej mapy“ na demontáž jadrových elektrární.
„Potrvá to určitý čas a je zrejmé, že jadrová elektráreň v určitom okamihu musí prestať pracovať,“ dodal
Hovorca ministra však pripomenul, že zatiaľ sa realizuje program na predĺženie životnosti bloku elektrárne o desať rokov (do roku 2026). Finančné prostriedky poskytlo Rusko vo forme pôžičky vo výške 270 miliónov dolárov a dotácie vo výške 30 miliónov dolárov. Predĺženie životnosti realizuje ruské spoločnosť Rosatom.
Rosatom nekomentoval bezpečnosť arménskej jadrovej elektrárne. MAAE nie je v tejto otázke kompetentné, za jadrovú bezpečnosť je zodpovedný národný regulačný orgán.
V decembri 2016 vydala MAAE správu s odporúčaniami týkajúcimi sa bezpečnosti arménskej jadrovej elektrárne, týkajúcu sa stratégie a kľúčových prvkov dlhodobej bezpečnej prevádzky elektrárne (odporúčania by sa mali vykonať v tomto roku).
Brusel naposledy dosiahol zastavenie jadrových elektrární sovietskej konštrukcie na konci roka 2009. Vtedy Vilnius uzavrel blok jadrovej elektrárne Ignalina, po ktorom sa Litva z vývozcu elektrickej energie stala dovozcom. Ešte predtým v roku 2006 Slovensko zastavilo jeden blok elektrárne Jaslovské Bohunice V1.
Vilnius prostriedky pre novú elektráreň nenašiel, ale vyvolalo to spustenie projektov Rosatomu v Kaliningradskej oblasti (Baltická elektráreň, výstavba je teraz zmrazená) a Bielorusku (Ostrovecká elektráreň, vo výstavbe).
V prípade Arménska je situácia ťažšia: výroba energie v jadrovej elektrární je lacná. Pomocou tejto výroby sú dotované tarify pre malospotrebiteľov. Zvýšenie cien energie v roku 2015 viedlo k nepokojom v Jerevane, po ktorom vláda odmietla zvýšenie taríf.
Vláda zvýšila tlak na „Gazprom“ s požiadavkou na zníženie cien zemného plynu a ruskí investori začali opúšťať sektor arménskej energetiky ( „Inter RAO“ predal aktíva štátnej spoločnosti „Taširo „, „RusHydro“ hľadá kupca pre vodnú elekráreň v kaskáde Sevan-Hrazdan).
Otázka možnej alternatívy JE v Jerevanu nebola vyriešená. Zástupca ministra energetiky Haik Haruťjuňjan nevylúčil, že sa môže využiť obnoviteľná energia, ale „je predčasné hovoriť o niečom konkrétnom“
Nová generácia politikov však bude čeliť starým problémom: návratnosť investícií si bude vyžadovať zvýšenie energetických taríf. Natalia Porochová z analytickej ratingovej agentúry ACRA poznamenáva, že súčasné „zelené tarify v EÚ sú 8 až 15 krát vyššie ako náklady na prevádzku jadrových elektrární.„