Na Slovensku prebieha zúrivá informačná vojna.
Na jednej strane sú bežné médiá, ktoré sa prezentujú ako obhajcovia novinárskych hodnôt proti dezinformáciám. Na druhej strane existujú takzvané „alternatívne médiá„, ktoré tvrdia, že bojujú proti cenzúre.
[sociallocker][/sociallocker]
Migrácia sa stala ich hlavným bojiskom a utečencami obeťami.
Tvrdenia, že tradičné slovenské médiá sa vyhýbajú negatívnym informáciám o migrácii, sú neopodstatnené
Slovensko sotva pocítilo migračnú krízu, ktorá postihla Európu od roku 2015. V krajine je len niekoľko stoviek utečencov.
Napriek tomu mnohých ľudí táto téma znepokojuje. Podľa prieskumu agentúry Gallup z roku 2016 bolo 61% Slovákov proti prijatiu akýchkoľvek migrantov. To umiestnilo Slovensko na piate miesto odzadu v rebríčku 138 krajín ochotných migrantov privítať.
„Hlavný prúd odmietol dať týmto ľuďom [ktorí boli proti imigrácii] priestor. Tlačil ich do role ‚odporných rasistov‘,“ hovorí Juraj Poláček, ktorý prevádzkuje webové stránky Medzicas .
„Diskusia by mala zahŕňať tých, ktorí nesúhlasia a nemôžete to nájsť v hlavnom prúde,“ hovorí. „Medzicas je hlas týchto ľudí. Založili sme ho preto, aby sme mohli prezentovať udalosti, ako ich vidíme bez toho, aby sme boli zakázaní v bežných mediálnych blogoch.“
Poláček v súčasnosti prevádzkuje niekoľko mediálnych projektov, ktoré spochybňujú prozápadnú orientáciu Slovenska.
Viac ako polovica Slovákov dostáva svoje správy prostredníctvom sociálnych médií – a 47 percent z nich verí
V posledných rokoch sa objavilo viac takýchto médií a niektoré z nich pritiahli veľké publikum.
Označili ich rôznymi názvami, od alt-right až po anti-systémové, konšpiračné a dezinformačné. Keďže vykresľujú morálnu, hospodársku, politickú a sociálnu degradáciu Západu, boli tiež obvinení z toho, že sú agentmi Kremľa.
Priame väzby medzi týmito médiami a Ruskom však nikdy neboli dokázané.
Chamtiví, násilní utečenci
Migračné príbehy, ktoré opisujú sú prevažne negatívne, zobrazujú utečencov ako násilných vrahov a násilníkov a varujú, že islam zničí Európu, ako ju poznáme.
Negatívne príbehy migrantov publikované alternatívnymi médiami sa zameriavajú na zobrazenie utečencov a islamu ako nebezpečenstva.
Tiež naznačujú, že utečenci neocenili pomoc, ktorú dostali.
Ďalšie témy, ktoré sa objavujú menej často, zahŕňajú sexizmus, migračné cesty, integračné problémy, kritika EÚ a politickej elity, opozícia v zahraničí a osobnosti, ktoré sú proti utečencom a cenzúre.
Výsledky sú založené na analýze najviac zdieľaných príbehov migrantov (podľa Buzzsumo) zverejnených od augusta 2017 do januára 2018.
„Informujeme o veciach, ktoré hlavné médiá odmietajú publikovať,“ hovorí Norbert Lichtner.
Založil dve internetové rozhlasové stanice – Slobodny Vysielac v roku 2013 a Infovojnu , ktorá sa v roku 2015 prekladá ako Infowar. „Nevadí mi vyzerať ako xenofób, ak to bude znamenať, že nákladné auto nevrazí do mojej ženy,“ hovorí. Tvrdí, že médiá hlavného prúdu by nikdy nepripustili, že EÚ zlyhala pri kontrole tých, ktorí sem prišli.
„Ak by robili svoju prácu dobre, ak by boli vyvážené, ako tvrdia, neexistovali by sme.“
Tvrdenia, že hlavné médiá sa vyhýbajú negatívnym informáciám o migrácii, však nie sú odôvodnené.
Analýza pokrytia od augusta 2017 do januára 2018 ukazuje, že približne tretina hlavných mediálnych príbehov bola negatívna.
Polovica článkov, ktoré pokrývali túto tému, boli neutrálne príbehy.
Na porovnanie, tri štvrtiny príbehov v „alternatívnych médiách“ boli negatívne. Analýza je založená na 109 článkoch získaných prostredníctvom nástroja Buzzsumo, ktorý umožňuje identifikovať najpopulárnejší obsah zdieľaný v sociálnych médiách.
Sila Facebooku
Alternatívne médiá tvrdia, že ich pokrytie dopĺňa obraz migračnej krízy. Niekoľko štúdií v susednej Českej republike však naznačuje, že iba časť tých, ktorí čítajú alternatívne médiá, vyvažuje svoje názory prostredníctvom bežných médií.
Alternatívne médiá dominujú diskusii o migrácii na Facebooku.
Podľa analýzy, Hlavné správy , najobľúbenejšia alternatívna webová stránka na Slovensku, pretláčala na sociálnych médiách viac príbehov o utečencoch než akékoľvek iné médium.
Tieto boli zdieľané dvanásťkrát viac ako príbehy mainstremového denníka SME, ktorý podľa údajov analytického nástroja Similarweb navštívilo takmer sedemkrát viac návštevníkov.
Neexistujú štúdie o vplyve alternatívnych médií na verejnú mienku na Slovensku. Slovenské postoje voči migrantom boli prevažne negatívne, a to ešte predtým, ako sa na nich začali odbavovať alternatívne médiá.
Ale podľa správy z roku 2017 Inštitútu agentúry Reuters pre štúdium žurnalistiky viac ako 50 percent Slovákov (a 68 percent ľudí vo veku 18 až 24 rokov) prijíma správy cez Facebook. Podľa Eurobarometra 2018 47 percent Slovákov, ktorí dostávajú svoje správy prostredníctvom sociálnych médií, dôveruje týmto správam.
Žurnalistika alebo propaganda?
Zatiaľ čo alternatívne médiá kritizujú hlavné médiá pre „cenzúru“ nesúhlasných hlasov, tí druhí odsudzujú nedostatok žurnalistických hodnôt.
„Nezaujímajú sa o etiku, ich poslaním nie je informovať a sledovať štátnu moc, ale kampaň: proti systému, moslimom a západu,“ hovorí Vladimír Snidl, novinár, ktorý sa špecializuje na alternatívne médiá v denníku hlavného prúdu Denník N .
„Kriza utečencov bola pre nich požehnaním, pred niekoľkými rokmi kritici EÚ nemali žiadne veľké témy a teraz používajú migráciu na spochybnenie celého európskeho projektu,“ povedal.
Od roku 2016 obsahuje databáza s názvom Konspiratori zoznamy webových stránok, ktoré podľa projektu Konspiratori šíria dezinformácie, konšpiračné teórie a propagandu.
Cieľom je znížiť výnosy [stránok z reklamy] presviedčaním spoločností, že reklama na týchto webových stránkach by poškodila ich dobré meno.
Komisia, ktorú tvoria novinári a akademickí pracovníci, vyhodnocuje webové stránky na základe súboru kritérií vrátane dodržiavania novinárskej etiky, transparentnosti zdrojov, prispievateľov a vlastníckej štruktúry.
V tomto hodnotení Infovojna zaznamenala 8,8 z 10 negatívnych bodov, pričom zaradila 63. medzi 120 stránok v zozname. Medzicas je na 86. mieste s 8,3 bodmi, zatiaľ čo Hlavné Spravy získal 7,9 bodu na 93. mieste.
Ďalšia populárna alternatívna internetová stránka Parlamentnelisty.sk spochybnila svoje zaradenie cestou žaloby. Po vyradení zo zoznamu vlani v októbri však od žaloby upustili.
Jan Urbančík, šéf spoločnosti NetSuccess, marketingovej spoločnosti, ktorá stojí za projektom Konspiratori, povedal pre časopis Strategie, že Parlamentnelisty.sk sa zlepšil. „Sme radi, že vďaka našej iniciatíve sa niekoľko webových stránok stalo presnejšími z hľadiska ich obsahu a zdrojov,“ povedal.
Avšak pre alternatívne médiá a ich publikum je samotný Konspiratori ďalším dôkazom cenzúry.
Majiteľ portálu Hlavne Spravy, Robert Sopko, nazval Konspiratori „špinavou kampaňou“ hlavných médií s cieľom vyradiť konkurenciu.
Šesť členov štvorčlennej hodnotiacej komisie Konspiratori má prepojenie na veľké denníky SME a Dennik N. Okrem toho je čestným členom generálny riaditeľ vydavateľa SME.
Zdá sa, že Hlavné Spravy pocítili dôsledky zaradenia na zoznam.
Začiatkom roka 2017 požiadal Sopko svojich čitateľov „o darcovstvo, intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým“ – čo naznačuje, že napriek oznámenému nárastu denných návštev o 20 až 30 percent sa reklamné príjmy internetových stránok znížili.
Vražda novinára
Nedávna vražda slovenského investigatívneho novinára Jána Kuciaka dala silnejší impulz hlavnému prúdu médií.
Návštevy a predplatné všetkých hlavných médií sa výrazne zvýšili.
„Zvýšil sa záujem o prácu novinárov a zvýšila sa úctu k tomuto povolaniu,“ hovorí Jakub Goda, bloger špecializujúci sa na médiá. „Otázkou je, či médiá hlavného prúdu budú schopné udržať túto zvýšenú pozornosť.“
Mira Galanová je slovenská novinárka, ktorá sa zaoberá ľudskými právami a bezpečnosťou a ktorá sa v súčasnosti nachádza v Kolumbii. Tento článok bol pripravený s podporou Journalismfund.eu .
Zdroj: EU Observer