Portál EU Observer obšírne informuje o odmietnutí akejkoľvek spoluúčasti Kosova na vyšetrovaní zločinov z čias balkánskych vojen. Podľa zdroja to bude mať za následok buď vylúčenie regiónu z pokračujúcej európskej integrácie, alebo znovuobnovenie aktivít bývalých členov UCK (Kosovskej oslobodzovacej armády)
V prvom rade by vytvorenie UCK znamenalo otvorenie ozbrojeného odporu a prípadného útoku ozbrojencov proti európskym predstaviteľom. Európske krajiny, ale aj USA varovali kosovských predstaviteľov, že ak odídu od tribunálu pre vojnové zločiny, bude to mať „závažné dôsledky„.
„Vyzývame všetkých predstaviteľov Kosova … aby sa postavili proti tejto iniciatíve a čestne informovali obyvateľov Kosova o vážnych negatívnych dôsledkoch vrátane medzinárodnej a euroatlantickej integrácie Kosova, ak bude pokračovať Kosovo na tejto ceste,“ vyjadrili sa vo štvrtok (4.januára) predstavitelia Francúzska, Nemecka, Talianska, Veľkej Británie a Spojených štátov.
„Vytvorenie špecializovaných súdnych dvorov bolo jediným spôsobom, ako mohlo Kosovo preukázať svoj záväzok … pôsobiť ako právny štát a naďalej dostávať medzinárodnú podporu,“ dodali.
EÚ zriadila v Haagu Špeciálnu súdnu inštitúciu premiestnenú z Kosova (KRSJI), aby sa zaoberala obvineniami, že vedúci členovia Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) sa podieľali na zbere a predaji orgánov srbských väzňov počas srbskej vojny s Kosovom v rokoch 1998 a 1999,
KRSJI začala pracovať začiatkom roka 2017 a čoskoro vydala svoje prvé obžaloby.
Vládna koalícia AAK strany kosovského premiéra Ramuša Haradinaja sa pokúsila v decembri zvrátiť zákon z roku 2015, ktorý podporuje spoluprácu Kosova s tribunálom.
Nedostali dostatok hlasov, hoci dve strany, PDK a Nisma, boli na jeho strane, ale EÚ a USA sa obávajú, že AAK obnoví iniciatívu v januári.
Haradinaj uviedol v tlači po návšteve obce Gjakove v štvrtok v Kosove: „Bol som proti tomu [KSRJI], kým som bol v opozícii a som proti tomu aj dnes.“
Jeho brat Daut Haradinaj išiel ďalej a minulý týždeň povedal, že „prvé zatknutie pre špeciálny súd“ by „aktivovalo“ bývalých ozbrojencov UCK.
Kosovský prezident Hashim Thaci tiež chce zrušiť KRSJI a v decembri spôsobil rozruch tým, že amnestoval päť mužov, ktorí boli väznení v Kosove za vraždu rodiny srbského sympatizanta.
Balkánske médiá špekulovali, že Daut Haradinaj a Thaci, ktorí sú obaja bývalí velitelia KLA, by mohli byť zapletení do prípadov vyšetrovaných KSRJI.
Štvrtkové vyhlásenie EÚ a USA nasledovalo po vyhlásení amerického veľvyslanectva v Kosove 29. decembra.
USA varovali, že opustenie spolupráce KSRJI „by malo hlboké negatívne dôsledky na európsku budúcnosť Kosova„.
„Sme veľmi sklamaní tými, ktorí by chceli obetovali budúcnosť svojej krajiny a neochvejnú podporu Spojených štátov v prospech osobných záujmov,“ hovorí sa vo vyhlásení.
Spor o KSRJI otvára tretiu líniu konfrontácie medzi Kosovom a EÚ.
Dialóg sprostredkovaný EÚ o kosovsko-srbských vzťahoch sa dohodol na vytvorení novej asociácie srbských samospráv (ASM) v Kosove v roku 2015, aby vládli väčšinovo-srbským oblastiam.
Ale Ramush Haradinaj vo štvrtok povedal, že je „proti ASM“. Táto iniciatíva sa nikdy neuskutočnila v dôsledku tvrdení, že by to predstavovalo de facto rozdelenie Kosova.
Jeho strana tiež odmietla ratifikovať pohraničnú dohodu s Čiernou Horou z roku 2015, pretože Kosovo by nespravodlivo stratilo 8 000 hektárov pôdy.
EÚ prisľúbila, že jedného dňa prijme Kosovo, hoci päť členských štátov (aj Slovensko) ešte neuznalo jeho nezávislosť.
Sľúbila tiež, že mu poskytne bezvízový styk.
Všetko je podmienené implementáciou predchádzajúcich dohôd, ako aj širších reforiem.
„Vedúci predstavitelia Kosova by mali urobiť všetko preto, aby splnili posledné požiadavky na liberalizáciu vízového režimu, nemali by držať svoj vlastný ľud ako rukojemníkov,“ povedala Natalija Apostolová, splnomocnenkyňa EÚ v Kosove 29. decembra, s odkazom na obrat Kosova ohľadom hraníc s Čiernou Horou
Vojnové zločiny
EÚ vytvorila KRSJI po tom, čo Dick Marty, švajčiarsky senátor v Rade Európy v Štrasburgu, vyslovil v správe v roku 2010 obvinenia UCK z obchodovania s ľudskými orgánmi.
Srbské vojnové zločiny riešil orgán OSN, Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY), aj v Haagu.
ICTY prestal existovať 31. decembra.
Ďalší súd OSN, mechanizmus pre medzinárodné trestné činy (MICT) v Haagu, stále existuje, ale môže vypočuť iba odvolania na bývalé prípady ICTY.
Kosovsko-albánske rodiny vojnových mŕtvych požiadali o zmenu mandátu KRSJI, aby takisto mohol stíhať obvinenia z veľkých srbských vojnových zločinov v Kosove.
EÚ a USA ich ignorovali, čím nechali nevyriešené kosovské obavy, že jediné zameranie KRSJI na UCK by pôsobilo, že Kosovo bude vyzerať ako vinná strana konfliktu.
Vojna začala, keď sa posledný srbský diktátor Slobodan Miloševič snažil potlačiť nezávislosť Kosova.
Je potvrdených 13 000 obetí, z ktorých bolo 12 000 etnických Albáncov. Viac ako 1700 ľudí je stále nezvestných aj 20 rokov po skončení bojov.