„Líbya je dedičstvom Osmanskej ríše a máme tam naše deti. Musíme ich brániť.„
Turecký prezident predniesol tieto slová v súvislosti s aktuálnou situáciou v Lýbii. Tam Turecko spolu s EU podporuje vládu v Tripolise. Tá sa v mnohom opiera o domácich a zahraničných islamistov, ktorí sú toho času v Líbyi.
[sociallocker][/sociallocker]
Proti nim stojí vláda v Tobrúku, ktorá ovláda väčšinu Lýbie. V týchto dňoch začala jej Lýbijská národná armáda postupovať tak pri Tripolise ako aj pri meste Syrta, ktoré pred pár dňami získala do svojich rúk.
Premiér v Tripolise dnes je tak dnes viac starostom Tripolisu, než premiérom štátu. A ako v takýchto prípadoch býva, keď kdesi prehrávajú štruktúry napojené na islamistov, vtedy progresívni politici v Európe volajú po mieri. Angažuje sa taliansky premiér G. Conte, Angela Merkel.
A Turecko chcelo pre záchranu vlády v Tripolise využiť svoje dobré vzťahy z Ruskom.
Aktuálne rozhovory o prímerí v Moskve však skončili neúspešne. Hlavný veliteľ vojsk vlády v Tobrúku (Benghází) poľný maršal Chalífa Haftar opustil rokovanie, pretože neboli splnené viaceré podmienky „Kyrenaičanov“.
To vyvolalo ostrú reakciu Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý okrem iného Chalífovi Haftarovi odkázal:
„Nebudeme váhať dať pučistovi Haftarovi zaslúženú príučku, ak bude pokračovať v útokoch na legitímnu vládu krajiny a našich bratov v Líbyi,“
Magharebia, CC BY 2.0)
Avšak ťažšie bude tieto slová naplniť, Líbya s Tureckom nesusedí a Egypt je spojencom „Kyrenaičanov“. Egypt si islamistami užil svoje a nespojí sa s nimi, minimálne dokiaľ tam bude vládnuť Abdel Fattah el-Sisi. Turecká armáda nie je pripravená viesť vojenské operácie na druhom brehu Stredozemného mora. Tam sú doma „Kyrenaičania“.
Navyše vládu v Tripolise začína trápiť dezercia. Najnovšie prešiel na stranu maršála Haftara 136. peší batalión. Zatýkanie zabránilo prejsť na stranu Haftarovcov 97. bataliónu dislokovanom v meste Zliten.
Každopádne sme sa priamo dozvedeli, že prezident Turecka „uvažuje“ v rozsahu Osmanskej ríše. Otázka je, až do ktorého storočia by chcel zájsť. Ak až do 17steho, tak možno časom bude chcieť „chrániť deti“ Levíc, Štúrova, či Nových Zámkov. Dejiny poznajú podobné prípady, sen o Rímskej ríši bol začiatkom konca Benita Mussoliniho.
(zdroj)