Európskych politikov fascinuje loby producentov biopalív – je to však len fantázia; nastal čas prebudiť sa do reality a uvedomiť si, že tento priemysel má na svedomí odlesňovanie, zaberanie pôdy a chudobu, hovorí europoslankyňa za britských Zelených MOLLY SCOTT CATO MEP.
Vo filme „Čarodejník z krajiny Oz“ Dorotka šťastne skáče po ceste dláždenej žltými tehlami, pretože verí, že je na ceste objavovania a pokroku. Nakoniec samozrejme zistí, že čarodejník je malý, bezmocný muž, sediaci na vysokej stoličke, a že to celé bol len sen.
Kým Dorotka dostala rozum, mnohí poslanci Európskeho parlamentu (MEP), ktorí sa rozhodli pre politiku v oblasti biopalív, stále hľadajú mýtické Smaragdové mesto, pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie, a tvrdo sa držia myšlienky, že biopalivá sú životaschopnou a etickou alternatívou k fosílnym palivám.
Skutočnosť je však taká, že ak bude EÚ podporovať rast biopalivového priemyslu, výsledkom bude nedostatok pôdy pre potraviny, čo povedie k väčšiemu odlesňovaniu a väčšina najchudobnejších obyvateľov Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky budú hladovať.
Lobisti a politici sa držia deštruktívnych smerníc EÚ
Existuje obrovské množstvo dôkazov, ktoré priamo spájajú smernicu EÚ z roku 2009 o obnoviteľných zdrojoch energie (RED) so zmenami vo využívaní pôdy, porušovaním ľudských práv a devastáciou klímy.
Na základe prieskumu z roku 2010 je pre splnenie požiadaviek EÚ ohľadom biopalív potrebná plocha o veľkosti 445 000 km2 (tj. Rozloha Švédska), ktorá je určená pre poľnohospodárske a lesné hospodárstvo. Politika obnoviteľnej energie v EÚ má obrovský celosvetový dosah – výsledkom je zaberanie pôdy a odlesňovanie, hladovanie najchudobnejších obyvateľov a ničenie našej poslednej šance na záchranu klímy.
V roku 2017 sa vďaka prepracovaniu smernice o obnoviteľnej energii (REDII) naskytla príležitosť znížiť negatívny dopad ohľadom dopytu po biopalivách, a znížiť emisie CO2 tým spôsobom, že budú zachované lesy a mokrade, ktoré z atmosféry pohlcujú oxid uhličitý.
Avšak túto revidovanú smernicu narúša extrémne silná lobby biopalivového priemyslu, ktorý v rokoch 2015 – 2016 utratil vyše 14 miliónov eur a najal takmer 400 lobistov v rámci EÚ.
Toto lobby v súčasnosti presadzuje zachovanie deštruktívneho cieľa 7% pre biopalivá v odvetví dopravy do roku 2030. Pri súčasnom využití biopalív na úrovni približne 4% by tento cieľ výrazne podporil výrobu biopalív. A ak by to nestačilo, budú sa lobisti snažiť o nové ciele, ktoré dramaticky zvýšia deštruktívne biopalivá (na báze plodín).
Vo Výbore pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorého som členkou, je konzervatívna, neoliberálna a krajne pravicová aliancia nadmieru spokojná, že môže presadzovať túto priemyselnú líniu a podporovať túto vražednú politiku.
Ale aj socialisti na tom majú vinu. Dokonca obhajovali zdvojnásobenie biopalív v doprave. Tí všetci sú obeťou mýtov, ktoré vnucuje lobby biopalivového priemyslu.
Mýty lobistov biopalivového priemyslu
Mýtus č. 1: „Ochrana investorov“
Priemysel tvrdí, že je potrebné zachovať výrobu kvôli ochrane „investorov“, ktorým bolo skôr doporučované, aby svoje peniaze investovali do biopalív – ešte predtým, než sa neúmyselné dôsledky politiky EÚ dostali na verejnosť. Avšak tento argument vyjde naprázdno, lebo vieme, že investície do konvenčných biopalív pred rokom 2010 sa už vrátili, alebo k tomu dôjde ešte pred koncom tohto desaťročia.
Pôvodným návrhom Komisie bolo postupné ukončenie týchto investícií, ktoré majú negatívny dopad. Po druhé, veľkými politickými záväzkami Parížskej dohody, týkajúcimi sa znižovania emisií uhlíka, čo je ďalší signál pre investorov, aby investovali svoj kapitál do biopalivového sektora zvýšením prahových hodnôt, sa vytvorí „uhlíková bublina“ – pripraviť sa na stratu peňazí a získať „uviaznuté aktíva „. Je zrejmé, že takéto deštruktívne investície musia byť postupne ukončené.
Mýtus č. 2: Podpora poľnohospodárov
Obhajcovia argumentujú, že by ukončenie podpory biopalív ohrozilo budúcnosť poľnohospodárov v EÚ. Je to z toho dôvodu, že produkcia plodín, ako je repkové semeno, ktoré sa používa na výrobu bioetanolu, poskytuje veľký zisk mnohých európskych poľnohospodárov. Avšak v správe o výhľade pre 2016-2020 EÚ predpovedá, že ak by sa postupne ukončila výroba biopalív a dopyt po niektorých plodinách by poklesol, dopyt po iných plodinách by sa nezmenil, alebo by dokonca nepatrne vzrástla u potravín a krmív. Negatívny dopad by bol zanedbateľný.
Mýtus 3: Biopalivá môžu byť vysoko udržateľné
Biopalivováýpriemysel tvrdí, že biopalivá nemusia viesť k zmene vo využívaní pôdy, a že sa dopravný sektor môže spoliehať na tzv. „Vysoko udržateľné biopalivo, založené na plodinách“. Avšak táto klamná kategória biopalív vytlačí v rozvojovom svete poľnohospodársku pôdu a povedie k odlesňovaniu.
A navyše podľa štúdie Európskej parlamentnej výskumnej služby z roku 2015 vyplýva, že 99% biopalív, používaných v cestnej doprave, pochádzalo priamo z potravinárskych a kŕmnych plodín. Každý, kto tvrdí, že EÚ by mala v dopravnom sektore splniť 7% cieľ, pričom používa bludných definícií ohľadom udržateľnosti, úplne evidentne uviazol v krajine Oz. Naozaj je potrebné, aby sa politici vymanili zo snov, ktoré im podsúva lobby biopalivového priemyslu, a začali byť konečne zodpovední.
Zmena paradigmy je nutná
Dobre mienená myšlienka, ktorá mala zabezpečiť príjmy poľnohospodárom a nahradiť fosílne palivá, má katastrofálne následky. Poskytovanie akejkoľvek ďalšej podpory palivám na báze plodín by len uštedrilo ranu hospodárskej logike – a etike – veď cena za obnoviteľné zdroje, ako je vietor a solárna energia, je veľmi nízka, a technológie v oblasti batérií zaznamenávajú obrovský rozvoj. Potrebujeme celkovú zmenu paradigmy smerom k väčšej energetickej účinnosti, inteligentným sieťam, zodpovedajúcej ponuke a dopytu, a zároveň nové pohyblivé paradigma, ktoré by bolo založené na aktívnej a verejnej doprave.
Poslanca Európskeho parlamentu stále láka lobby biopalivového priemyslu na cestu dláždenú žltými tehlami. Mnohí z nich snáď dokonca dúfajú, že sa pre nich žltá môže zmeniť na zlatú. Realita je však iná. Považovať biopalivá za všeliek na prechod k zelenej energii je rovnako mýtické ako Smaragdové mesto, a pokiaľ ide o politiku, že biopalivá chránia Európu, svetové lesy a produktívne poľnohospodársku pôdu, väčšina politikov stále sníva.