Týždenník Echo24 dal čitateľom darček pod stromček. Odkryl jeden z najzaujímavejších článkov poslednej doby

V analýze autorka Lenka Zlámalová podrobne skúma „páchanie dobra,“ ktoré sa na nás chystá z Bruselu.

Podľa nej je to exemplárna ukážka, ako presadzuje veľmi motivovaná, ideologicky pevne presvedčená menšina svoje záujmy. Ide o tzv. Koncepciu udržateľných financií Európskej únie, čo nie je nič iné ako nová vlna šírenia progresívneho dobra.

Tak ako v roku 1977 donútili politici novou reguláciou známu ako Community Reinvestment Act (CRA) poprieť princíp rizika a požičiavať na bývanie ľuďom, u ktorých bolo zjavné, že hypotéky nebudú schopní splácať, teraz chcú donútiť banky, aby požičiavali na „trvalo udržateľné“ a „spoločensky zodpovedné projekty„, ktoré nemajú potenciál samy o sebe zarábať. Pravidlá pre to, ako sa vykazuje riziko a zisk, sa teda musí úplne postaviť na hlavu cez nové ratingy a zelené úvery a dlhopisy. Sú to práve neslávne známe sociálne hypotéky, ktoré stiahli svet do ťažkej finančnej a hospodárskej krízy po roku 2008 v novej verzii 2.0.

Podobnosť je varovná. Preto stojí za to si pre pochopenie celej novej trvalo udržateľnej ekonomiky, ktorú chce začať Európska komisia novú reguláciou diktovať, na začiatok chronicky známy príbeh sociálne zodpovedných hypoték pripomenúť.

Spomínaný Community Reinvestment Act z roku 1977 nútil banky presnými regulačnými pravidlami, aby časť pôžičiek poskytovali aj ľuďom z chudobných štvrtí. Jedným z parametrov, ktoré regulátor sledoval, bolo práve to, koľko peňazí tam poslali. Mesta bola rozdelená do máp štvrtí podľa priemerného príjmu a celkovej sociálnej situácie obyvateľov. Tá najchudobnejšie patrila do kategórie D. A práve objem pôžičiek Déčkarom sa starostlivo sledoval. V bilanciách bánk a sporiteľní družstiev sa to maskovalo tak, že na ne banky úplne nelogicky museli vytvárať menšie rezervy než na pôžičky bohatším klientom. A medzi takzvané zlé úvery, čo sú pôžičky, kde dlžníci majú problémy s platobnou morálkou, sa registrovali až výrazne neskôr, až keď mali problémy so splátkami napríklad Áčkari alebo Béčkari. Trochu to pripomína dnešné znižovanie latiek v školách pre deti, ktorým psychológovia diagnostikujú nejaké psychologické problémy typu porúch koncentrácie alebo učenie. Dáva sa im dlhší čas alebo jednoduchšia úloha, ale výsledok sa hodnotí rovnako ako u iných študentov. So zníženou latkou sa vytvára dojem, že sú rovnakí. Banky museli pravidelne prechádzať takzvaným CRA Compliance, teda ratingom, ako vychádzajú v ústrety sociálnej regulácii.

Finančne to samozrejme nevychádzalo, čo bankám znižovalo zisky, ceny akcií a bankárom platy. Rozhodli sa to preto zamaskovať vo finančne inovačných cenných papieroch, oných CDO. Rizikové hypotéky rozomleli na mäsokostnú múčku s kvalitne splácanými, urobili elegantný finančný inštrument, ktorý ponúkli investorom. Lietadlo NINJA hypoték letelo tridsaťjeden rokov. Ale ako každá pyramídová hra muselo naraziť. To sa stalo onoho 15. septembra 2008 a spustilo to veľkú finančnú krízu. Tá výrazne premenila svet ďaleko za hranicou bankovníctva. Donald Trump alebo brexit sú jej dlhodobé priame dôsledky.

Nebezpečné zelené lietadlo

Presne desať rokov od tvrdého nárazu lietadla hypoték tu máme kompletný návrh na novú trvalo udržateľnú reguláciu finančníctva. Signálom k ich príprave bol podpis Parížskej dohody o ochrane klímy v decembri 2015. Hneď ďalší rok začína expertná skupina Európskej únie spisovať konkrétne plány. Novou reguláciou, ktorá úplne obracia základný zmysel podnikania, ktorým je zisk, chce banky prinútiť, aby nasmerovali peniaze svojich klientov na financovanie spoločenského dobra.

Pod taktovkou Valdisa Dombrovskisa, lotyšského viceprezidenta Európskej komisie pre euro a sociálny dialóg, ktorý má v portfóliu aj finančnú stabilitu, finančné služby a kapitálové trhy, vznikla expertná komisia EÚ vysokej úrovne pre udržateľné financie. Do jej čela bol vybraný Nemec Christian Thimann, šéf regulácia a udržateľného rozvoja vo francúzskej poisťovacej skupine AXA. Práve on je autorom návrhu novej koncepcie financovania a udržateľnosti európskej ekonomiky. Je to prevrat v princípe fungovania finančníctva. Úplne od základu sa totiž má zmeniť filozofia, podľa ktorej banky fungujú. Doteraz bolo tým hlavným princípom chovanie správneho a zodpovedného hospodára. Za to sa prirodzene považovalo dosiahnutie čo najvyšších ziskov v rámci pravidiel. Teda zákonov a regulácií príslušnej krajiny. Bankovníctvo je z dobrých dôvodov veľmi silno regulovaný biznis, pretože jeho zrútenie ohrozuje celú ekonomiku. To sa teraz má zmeniť. Hlavným princípom sa má stať financovanie trvalo udržateľného rozvoja. Návrh detailne popisuje, ako to dosiahnuť.

Autori na rovinu priznávajú, že Európska únia si dala nejaké strategické ciele, ako je boj proti globálnemu otepľovaniu a presadzovanie rôznych sociálnych programov. Tie stoja nejaké peniaze. Banky ich však do toho nechcú dávať, pretože sa ekonomicky nevyplácajú, a ony by tak konali proti žiadanému (aj pod hrozbou trestov) princípu správneho hospodára. Preto je potrebné ich na financovanie priorít pritlačiť novou reguláciou. Podoba s oným Community Reinvestment Act, ktorý bol prvotným spúšťačom finančnej krízy (od svojho vzniku v roku 1977 bol deväťkrát novelizovaný), je až zarážajúca. „Pred tromi rokmi si svet zvolil viac udržateľnú cestu pre našu planétu a našu ekonomiku, ktorá sa prejavila v prijatí Parížskej dohody o ochrane klímy a Agendou udržateľného rozvoja 2030 OSN. Potom, čo sa Spojené štáty rozhodli od klimatickej dohody ustúpiť, sa Európska únia stala lídrom tejto historickej dohody a cesty k nízkoemisnej ekonomike, efektívnejšej na využívanie zdrojov,“ začína vzletne návrh. A pretože to píše bankár, ide sa od progresívnej poetiky hneď na tvrdé fakty a peniaze. „V najbližších dvoch dekádach bude Európa potrebovať 180 miliárd eur (4,6 bilióna korún, teda štyri ročné české štátne rozpočty – pozn. Red.) ročne na investície, predovšetkým do čistej energie, aby dokázala udržať zvýšenie teploty planéty pod rastom o dva stupne Celzia. To je najväčšia výzva, ale aj obrovská príležitosť. Presmerovaním tokov verejných a súkromných financií k zelenej a udržateľnej ekonomike môžeme zásadne prispieť k zníženiu rizika klimatickej zmeny.

A už to ide. „Je potrebné urgentne konať. Je potrebné prijať finančné a iné stimuly, aby sa ponúkali a predávali zelené produkty,“ píše Thimann. Novým regulačným metrom sa má stať Etický kódex udržateľnosti ESG (The Environmental, Social and Governance Criteria). Všetky finančné inštrumenty sa budú posudzovať cez neho. A pretože ide o dielo bankárov, prichádzajú už prepracované návrhy, ako konkrétne by to malo ovplyvniť jednotlivé branže finančného biznisu od bánk cez penzijné fondy (budú musieť zelené dlhy povinne nakupovať) až po ratingové agentúry. Mal by vzniknúť presný regulačný systém pre klasifikáciu „udržateľných“ finančných produktov. Mal by byť zavedený európsky štandard a značka zelených dlhopisov. Mal by sa zaviesť špeciálny „udržateľný test“ priamo do európskeho práva. A nájsť účtovné pravidlá, ako urobiť z neziskových zelených a udržateľných investícií ziskové. Investori sa vraj doteraz dostávali pod nezdravý tlak konfliktu medzi dlhodobými udržateľnými zámermi a tlakmi trhov na zisky. Popisovali, že musí mať vždy vo vrecku dva príhovory: jeden pre analytikov trhov, zameraných na finančný výkon, ďalšie pre zamestnanca na konferencie typu Davos, kde diskutujú o prispení svojej firmy ku vzdelaniu, spoločnosti a planéte.

Sociálne podniky a neziskový zisk

Súčasťou udržateľných financií nie je len environmentalistická regulácia financií, ale aj regulácia sociálna. Financované projekty sa budú posudzovať aj ratingom spoločenskej zodpovednosti. Je ťažké odhadnúť, čo všetko si pod tým predstaviť. Hranice predstaviteľného sú totiž v spoločensko-progresivistických projektoch veľmi fluidné. Výklad rôznych všeobecných deklarácií, ktoré majú formu mäkkého práva, do ktorých patrí práve koncepcia udržateľných financií, sú veľmi tekuté. Proti nedávno v marockom Marakéši podpísanému Globálnemu paktu OSN o migrácii, ktorého podstatou je uľahčiť migráciu a dať prisťahovalcom v cieľových krajinách viac práv, sa prekvapivo stavali progresivistickí nemeckí Zelení. Pripadal im málo ambiciózny. Tvrdili, že by sa v ňom mala objaviť aj nová kategória „klimatických utečencov,“ ľudí opúšťajúcich svojej krajiny kvôli zmene klímy.

V európskej koncepcii udržateľných financií sa objavuje napríklad pojem „sociálna firma“ ako niečo, čo by mali banky aktívne podporovať, hoci to neprináša zisky. Podoba so sociálnymi hypotékami, ktoré tiež mali podporovať „širšie spoločenské ciele“ a preto sa kvôli nim vytvárala maskovacia regulácia, ktorá praskla vo finančnej kríze roka 2008, je až zarážajúca. Čo je to sociálny podnik alebo firma? „Európskou komisiou sú považované za hodnotné inštitúcie, ich hlavným cieľom je sociálny vplyv,“ píše sa v kapitole o „sociálnom rozmere“ európskej Koncepcie udržateľných financií. Potom prichádza priamo nový finančný inštrument. Rovnako ako „zelené dlhopisy“ majú regulátori tlačiť banky, poisťovne a penzijné fondy aj do „dlhopisov sociálneho vplyvu„. Čo presne to je? „Jeden z troch hlavných pilierov investícií so sociálnym vplyvom pod Európskym fondom pre strategické investície (EFSI). Reprezentujú hodnotný nástroj pre organizácie v sociálnej ekonomike, hľadajúci prístup ku kapitálu od investorskej komunity, mimo tradičnú filantropiu,“ píše sa v dokumente. Celý ten slovník používaný v koncepcii udržateľných financií je úplne nový. S tradičným pragmatickým jazykom finančného sveta má len veľmi málo spoločného. Takže preložené do zrozumiteľného jazyka: banky budú musieť financovať neziskovky, hoci to neponesie zisk. To je súčasná variant neslávne preslávených hypoték NINJA (No Income, No Job and Assets), pôžičky ľuďom, ktorí nemajú príjmy, prácu ani majetok. De facto nič, z čoho by tú pôžičku mohli splácať.

Ďalšou novinkou je fond nazvaný Spravodlivá transformácia. Je to fond, do ktorého by mali finančné inštitúcie odvádzať peniaze a platilo by sa z neho „pracujúcim, zamestnávateľom a komunitám, aby mohli profitovať zo systému obchodovania s emisnými kvótami, a podporovať tak proces znižovania emisií.“ Takže fakticky nové povinné odvody pre banky na podporu obnoviteľných zdrojov. Alternatíva kvót, ktoré už dnes musia platiť priemyselné firmy.

Ako skryť dane pred Žltými vestami

Progresívna finančná revolúcia postupuje veľmi rýchlo. Skupina expertov dokončila Koncepciu udržateľných financií tento rok v marci. Už v máji začala Európska komisia pripravovať jej uvedenie do praxe cez konkrétne regulácie. V legislatívnom balíku predstavila tri návrhy. Prvým je nový systém spoločnej európskej klasifikácie udržateľných ekonomických aktivít (anglicky ho označuje taxonomy). Je to novodobý ekvivalent rozdelenia hypotekárnych klientov podľa sociálnej situácie a tlaku na to, aby sa im požičiavalo. Slovo daň (tax) je výstižné. Fakticky je to nový sadzobník, ako sú ktoré odbory a firmy prospešné a ako prísne sa teda investície do nich majú posudzovať. Druhým návrhom má byť preverovanie všetkých finančných investorov, bánk, poisťovní a fondov, ako ďaleko prijali princípy environmentálnej a sociálnej správy do ich vyhodnocovanie rizika pri finančných investíciách. Akýsi progresivistický rating. Dnes regulátori posudzujú, ako sú banky stabilné, aké majú rezervy. Či neperú špinavé peniaze. Teraz budú musieť začať posudzovať, ako plnia povinnosť financovať progresivistické a „spoločensky zodpovedné projekty„. Tretím regulačným návrhom má byť spoločné európske meradlo, podľa ktorého budú banky a spoločnosti posudzovať, akú klienti, ktorým požičiavajú a s ktorými obchodujú, zanechávajú svojim biznisom uhlíkovú stopu.

Rôzne ekologistické spolky už dnes tvrdo nútia banky a poisťovne, aby nepožičiavali „špinavým firmám,“ prevádzkujúcim napríklad klasickú energetiku. Výnimkou nie sú demonštrácie pred centrálami. Teraz si Greenpeace a spol. ušetria prácu. Už sa to bude vymáhať priamo európskou reguláciou.

O celej koncepcii udržateľných financií sa len veľmi málo hovorí. Vo finále ju ale bude musieť schváliť Európska rada. Hoci je to fakticky skrytá zelená a ekologistická daň uvalená na banky, má formu finančnej regulácie. U nej nie je právo veta pre každú krajinu. Rozhoduje sa kvalifikovanou väčšinou.

To, že sa o zelených financiách nehovorí, nie je náhoda. Progresivisti chápu, že tieto nápady nie sú a nebudú populárne, preto sa ich snažia čo najviac maskovať zložitou byrokratickou rečou. Ukazujú presne novú cestu, kadiaľ sa bude progresivistická a zelená revolúcia v Európe uberať. Po masových nepokojoch v Paríži kvôli zvýšeniu ekologickej dane na naftu a benzín je zrejmé, že drvivá väčšina Európanov odmieta za splnenie progresívnych snov platiť vyššími účtami za energie. Z nich politici tie peniaze nevytiahnu. Vzbúria sa ako Francúzi proti Emmanuel Macrona. Preto je tie desiatky miliárd eur potrebné ukryť do bánk, poisťovní atď. V nádeji, že progresivistické lietadlo poletí aspoň tých tridsať rokov ako ono lietadlo sociálnych hypoték pre chudobných.