V Bukurešti bolo vo štvrtok 28.9.2017 podpísané memorandum o porozumení o stavbe plynovodu BRUA, ktorý spája Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko a Rakúsko. Stretnutie zainteresovaných krajín a podpis dohody sa uskutočnili v priebehu štvrtého stretnutia strednej a juhovýchodnej Európy (CESEC) v rumunskom hlavnom meste Bukurešť. Snaha Slovenska presadiť nový plynovod Eastring z Balkánu na sever Eorópy a ostať na trase prepravcov plynu po ukončení dodávok cez Ukrajinu, ostáva zrejme stále na stole.
[sociallocker][/sociallocker]
Možno sa ešte pamätáte na projekt slovenskej spoločnosti Eustream, ktorý navrhovala hľadal podporu pre postavenie nového plynovodu, ktorý by v severojužnom smere prepojil Balkán s pobrežím Baltického mora. Tento projekt mal prepojiť Bulharsko, Rumunsko a alternatívne Maďarsko/Ukrajina s ukončením na Slovensku. Zo Slovenska by potom plyn prechádzal ďalej na sever Euŕópy, resp. reverzným smerom zo severu na juh
Lenže v období, keď začali slovenskí lobisti obiehať jednotlivé krajiny, zároveň sa pripravoval druhý projekt. Plynovod BRUA sa začal spomínať zhruba v rovnakom čase ako Eastring, t.j. začiatkom roka 2015. Z Bulharska mal viesť po trase už zrušeného projektu Nabucco, pričom by sa naviac rozšíril o interkonektory medzi Rumunskom a Bulharskom.
Často sa pri verejne deklarovanej podpore novému plynovodu zo strany vlády a premiéra Róberta Fica spomínala účasť Fica vo firme Eustream. Hospodárske noviny prinášajú v článku o Eastring zaujímavý popis k ikonografike. Premiéra Fica na obrázku označili za človeka, ktorý má významný vplyv na spoločnosť Eustream, ktorá projekt Eastring presadzuje: „Nový plynovod cez Balkán – Presadzuje ho firma Eustream ovládaná premiérom Róbertom Ficom a Energetickým prumyslovým holdingom, na čele ktorého stojí Daniel Křetinský. Bývalý šéf českej vlády Mirek Topolánek plní funkciu vyjednávača. A ukazuje sa, že projekt nebude brzdiť ani maďarský premiér Viktor Orbán“
V skutočnosti však potenciálny Ficov vplyv súvisel len s prítomnosťou finančnej skupiny J&T v akcionárskej štruktúre a s často spomínanou hypotézou, že Fico má s touto skupinou nadštandartné väzby. Odchodom J&T z Eustreamu skončila aj možnosť väzby Fica na Eustream. Dnes sa nelíši od iných pološtátnych firiem. Zisk Eustreamu je garantovaný do roku 2028 zmluvou s Gazpromom, podľa ktorej musí ruský exportér každý rok zaplatiť prepravu 50 miliárd kubických metrov plynu cez územie Slovenska.
Dôležité na projekte Eastring boli dve veci. Jednak svojou avizovanou kapacitou až do 40 miliárd metrov kubických by sa stal obojsmernou plynovou magistrálou (čiže dojnou kravou pre zúčastnené krajiny) a tým získaval bezpečnostný geopolitický rozmer podčiarknutý aj potenciálnou možnosťou smerovania cez Ukrajinu. Tým by Slovensko ostalo jedným z kľúčových hráčov na európskom plynovom trhu a zároveň, ak by sa projekt realizoval, Ukrajina by neostala mimo projektovanej siete plynových potrubí v Európe.
Pri projekte BRUA je pozoruhodná hlavne pragmatickosť a regionálne obmedzenie. Vynechávajú sa geopolitické úvahy a zabezpečuje sa primárny účel podobných projektov – t.j. dosiahnuť maximum energetickej nezávislosti za minimálnu sumu. V skutočnosti je projektovaná kapacita postačujúca na účel, ktorým je dosiahnutie určitého stupňa energetickej bezpečnosti zúčastnených krajín. Jeho projektovaná kapacita 4,4 mld m3 postačuje na pumpovanie rumunského plynu a dodávky z Turecka na európsky trh, ktoré by boli doplnkom spotreby krajín pozdĺž plynovodu.
Rumunský minister energetiky Toma Petcu na margo projektu BRUA poznamenal.
„S projektom BRUA sme v pokročilom štádiu. Vydali sme stavebné povolenie, vedieme pripravujeme tendre na stavebné práce a už sme podpísali zmluvy o projekčnej časti a časti týkajúce sa vybavenia staníc„.
„V decembri budú podpísané zmluvy o realizácii a bude dokončené verejné obstarávanie potrubí ,“ dodal Petcu.
Ešte predtým sa dosiahla dohoda o spolufinacovaní Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR), ktorá do projektu investovala 10% sumy z celkovej sumy 593 786 044,00 Eur. Na projekte sa zúčastňuje aj Európska komisia na základe iniciatívy CESEC (Central and South-Eastern Europe Gas Connectivity) poskytnutím grantu CEF (nástroj na spájanie Európy – Connection Europen Facility) vo výške 179,32 miliónov Eur. Financovania by sa mala zúčastniť aj Európska investičná banka (EIB), podmienky úveru zatiaľ nie sú známe.
Petcu trval na tom, že decembrová lehota na dokončenie tejto časti projektu je nevyhnutná, aby mohla začať reálna výstavba, keď bude na jar roku 2018 optimálne počasie.
„Chcem, aby sa stavba BRUA začala súčasne vo všetkých štyroch štátoch, a to nielen v Rumunsku, ale aj v Bulharsku, Maďarsku a Rakúsku a bol by som rád, keby dokončila prvá aj druhá fáza v rovnakom čase,“ vysvetlil minister.
Varoval, že nedodržanie týchto cieľov by bolo v rozpore s cieľmi stanovenými v čase schvaľovania a financovania projektu a dodal, že všetci zúčastnení ministri a Európska komisia súhlasia s touto konkrétnou požiadavkou.
Petcu povedal, že potrubie bude zahŕňať technológiu spätného toku, ktorá umožní pumpovanie zemného plynu v oboch smeroch tak, aby uspokojila potreby v období špičkových dopytov alebo mimoriadnych udalostí.
Projekt sa musel vysporiadať s náročnou počiatočnou fázou. V júli rumunský prevádzkovateľ prepravnej sústavy Transgaz uviedol, že plynovod už nebude prechádzať cez Rakúsko, pretože maďarskí distribútori plynu navrhli dopravovať plyn z Maďarska na Slovensko, Ukrajinu, Chorvátsko a Srbsko.
FGSZ, maďarský partner Transgazu, trval na tom, že už nebude môcť udržať takzvanú „otvorenú sezónu“ na rumunsko-maďarsko-rakúskej časti plynovodu, tvrdiac, že jediná „ekonomicky životaschopná“ časť projektu bude existujúce prepojenie medzi Rumunskom a Maďarskom.
Oznámenie zo štvrtka však opäť nasmerovalo projekt na trasu pôvodne naplánovanú Euerópskou Úniou so štyrmi zúčastnenými krajinami. BRUA nakoniec začlení existujúcu infraštruktúru a pridá nové potrubia a prepojovacie potrubia, ktoré ich navzájom poprepájajú.
Plynovod BRUA bude môcť prepravovať plyn z Čierneho mora a po jeho dokončení koncom desaťročia aj z oblasti Blízkeho východu a Kaspického mora.
Cieľom je znížiť závislosť východnej a strednej Európy od ruského plynu, čo je dôležitá súčasť tretieho energetického balíka Európskej komisie a cieľov skupiny CESEC.
Okrem dohody o projekte BRUA, memorandum o porozumení summitu CESEC zaviazalo strany, aby rozšírili svoj rozsah pôsobnosti mimo plynu na trhy s elektrickou energiou, energetickú efektívnosť a obnoviteľný rozvoj.
Na stretnutí ministrov v Budapešti komisár EÚ pre otázky klímy Miguel Arias Cañete povedal, že „vďaka politickému záväzku na vysokej úrovni, ktorému sme dnes boli svedkami a inteligentnej mobilizácii fondov EÚ, budeme pokračovať v dokončení energetickej infraštruktúry, ktorú región potrebuje„.
Bola dosiahnutá aj dohoda o plánovanom chorvátskom termináli na príjem LNG (skvapalnený zemný plyn) na ostrove Krk na severe Jadranu.
Podpredseda Euróspkej komisie pre energiu Maroš Šefčovič povedal: „Spolupráca v rámci zastrešenia CESEC sa stala príkladným úspešným príbehom, čo dokazuje, že riešením je solidarita. Vzhľadom na dramatické pokroky v oblasti plynu rozširujeme rozsah spolupráce v regióne na elektrickú energiu, obnoviteľné zdroje energie a energetickú efektívnosť.“
Záver a zhodnotenie
Projekt úplne obchádza Ukrajinu, ako to bolo v jednej variante Eastringu, ciže ide o vnútroeurópsky projekt, ktorý jednak využíva miestne rumunské zdroje, ale pripája sa aj plánované trasy z Kurdistanu, Tureckého prúdu a už existujúce z Kaspického mora a Iránu. Nemá ambície byť magistrálnym tranzitným projektom ako je to v prípade Eastring. Mapa navrhovanej plynovodnej siete podľa Európskej Únie je napríklad tu
Aj keď sa v propagačných textoch často spomína, že projekt BRUA zabezpečuje nezávislosť od ruského plynu, nie je to pravda. Je to len nezávislosť od trasy ruského plynu tečúceho cez Ukrajinu. V skutočnosti bude plyn z Turecka z veľkej časti pod kontrolou Ruska. Nedávno podpísaná miliardová zmluva firmy Rosnefť o dodávke plynu z Kurdistanu, úspešne pokračujúca stavba plynovodu Turecký prúd z Ruska do Turecka cez dno Čierneho mora a účasť na ťažbe a distribúcii plynu v Kaspickom mori dáva možnosť Rusku naďalej ovplyvňovať plynový trh na juhu Európy. Dokonca sa zdá, že ruské firmy si idú z cesty, keď v júni Gazprom predal svoj podiel vo firme Bosphorus Gaz Corp, ktorý bol najväčším importérom plynu do Turecka. Tým sa vyhne nepríjemnostiam a podozreniam, ak by jedna ruská firma (Rosnefť) predávala druhej (Gazprom) na tureckom trhu.
Súčasná existencia Eastring a BRUA je teda možná. Pri zarátaní Levantínskeho bazénu (gigantické izraelsko-egyptské nálezisko na dne Stredozmeného mora) existujú dostatočné zdroje na južných dopravných trasách plynu, aby bola odôvodnená existencia masívneho dopravného systému. Napriek snahám o úsporné programy Európa do budúcnosti bude potrebovať viac plynu. Z enviromentálnych dôvodov sa obmedzuje používanie uhlia ako zdroja energie, avšak Európa nemá dostatok plynu z vlastných zdrojov, musí dovážať viac ako 50% svojej spotreby. Projekt Eastring je momentálne v stave štúdií a dohôd o porozumení – napríklad medzi Slovenskom a Bulharskom.
Tak alebo onak, Turecko sa stáva kľúčovým energetickým hráčom pre transport plynu do Európy, so všetkými geopolitickými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú. Vymeniť Rusko za Turecko nemusí byť do budúcnosti práve najlepší nápad. V prípade, že sa realizuje aj plynovod Nord Stream 2, kľúče od plynovej bezpečnosti Európy budú držať dve krajiny – Nemecko a Turecko, Z tejto perspektívy rozhodné snahy Nemecka udržať Turecko za každú cenu na orbite Európy dávajú zmysel.