Obavy, že technologický pokrok pripraví ľudí o prácu, sprevádza ľudstvo dlhé roky. Riaditeľ centra pre štúdium vplyvov umelej inteligencie pri univerzite v Cambridge Seán Ó hÉigeartaigh však upozorňuje, že súčasný rozmach umelej inteligencie a robotizácie prebieha natoľko rýchlo, že pre ľudstvo predstavuje úplne nové výzvy. A zďaleka sa netýkajú len trhu práce.
„Pred trinástimi rokmi bolo vrcholom pokroku vozidlo, ktoré v rámci dakarskej rallye dokázalo samo prejsť 18 kilometrov v púšti. Skutočnosť, že v súčasnosti už autonómne vozy prenikajú do bežnej prevádzky, len podčiarkuje, ako sa veci hrozne rýchlo menia. Musíme ale napríklad domyslieť, čo sa stane s tými miliónmi vodičov, ktoré v dôsledku týchto trendov prídu o prácu. Rýchlosť tej zmeny skrátka prestáva byť len vedeckú záležitosťou a má dopad na celú spoločnosť, „uviedol vo svojej prednáške na akcii Innovation Summit Prague Seán Ó hÉigeartaigh.
Práve jeho pracovisko pri univerzite v Cambridge sa snaží byť príkladom toho, že k pochopeniu nastávajúcich zmien len technické vzdelanie nestačí. Inštitút sa snaží o interdisciplinárny prístup prepojovaním odborníkov na kybernetiku s filozofmi a sociálnymi vedci. Časť náhľadu na to, ktoré aspekty inštitút rieši, načrtol Ó hÉigeartaigh v rámci svojej prednášky.
Nižšie nasleduje zoznam tých aspektov fungovania krajín prvého sveta, ktoré môžu s ďalším rozvojom umelej inteligencie prejsť zásadnou zmenou. A nie nevyhnutne k lepšiemu, varoval vedec.
1. redefinície osobných údajov
Umelá inteligencia má potenciál výrazne zmeniť a zefektívniť okrem iného fungovanie medicíny a výskumu, napríklad pomocou sofistikované analýzy ľudského genómu a obrovských balíkov zozbieraných dát o fungovaní organizmu konkrétneho jedinca. Ako tieto dáta uchovávať? Majú byť strojovo spracovávaná? Čo všetko spadá do sféry súkromných údajov? „Ide o kľúčové otázky, o ktorých sa v súčasnosti vedie v Británii debata,“ doplnil Ó hÉigeartaigh.
2. Ťažšie interpretácie dát
Informačné systémy na báze neurónových sietí v dôsledku svojej zložitosti fungujú ako čierne skrinky, ktorých výstup je stále ťažšie kontrolovať. Veľakrát už neplatí, že vhodná úprava vstupných parametrov povedie ku konkrétnemu očakávanému výsledku. Táto istota skrátka mizne. „Lenže my potrebujeme vedieť úplne presne, prečo ktorý systém funguje, respektíve prečo robí chyby. Obzvlášť ak ho nasadíme do otvoreného sveta,“ myslí si vedec. Pri riadení dopravy či ďalších kľúčových prvkov miest a štátov by tak mohli vzniknúť doslova nepredstaviteľné škody.
3. Nároky na odhaľovanie zaujatosti a skreslenia (bias)
Bude nutné si lepšie uvedomiť, že hoci stroje ako také môžu fungovať „objektívne“, pracujú s dátami, ktoré môžu byť určitým spôsobom skreslené. „Zďaleka nejde len o médiá a spravodajský obsah, s ktorým otázky neobjektivity často spájame. Problém sa môže týkať napríklad aj bankovníctva, kde algoritmy vyhodnocujú solventnosť klientov. A môžu tak urobiť spôsobom, čo povedie k väčším nerovnostiam v spoločnosti. Pri rozhodovaní o tom, komu dajú úver, môžu napríklad mimovoľne uprednostňovať bieleho muža stredného veku, „vysvetlil expert.
4. Nové hrozby spojené s háčkovaním
Umelá inteligencia môže výrazne zvýšiť zabezpečenie počítačových systémov a naučiť sa neustále hľadať a zaceľovať možné diery. Na druhú stranu vyvstáva otázka, či nemôže tiež slúžiť hackerom a systematicky vyhľadávať slabé miesta – nie aby ich zacelila, ale zneužila.
5. Nové spôsoby manipulácie informáciami
Pokročilé algoritmy umelej inteligencie potenciálne zjednodušujú cielenú manipuláciu či šírenie dezinformácií. „Je napríklad otázkou, do akej miery ovplyvnila personalizácie reklamy a oznámenie na sociálnych sietí výsledok amerických prezidentských volieb či britské referendum o vystúpení z EÚ. Je to možno prehnaný príklad, avšak stále sme na začiatku. Čo sa stane s demokraciou, až politické kampane dokážu ‚ušiť‘ marketingové oznámenie na mieru úplne každému človeku? Svet je navyše plný informácií, natoľko, že je ľudský mozog nedokáže vstrebať a musia medzi nimi triediť. A to teraz často robí umelá inteligencia – či už ide o služby Googlu, Facebooku či ďalších platforiem , „povedal Seán Ó hÉigeartaigh.
6. Strata pracovných miest v dôsledku automatizácie
„S ďalším technologickým pokrokom samozrejme vznikajú aj nové pracovné miesta. Ďalšou otázkou ale je, či nakoniec robotizácia nepremení tiež tie pracovné pozície, o ktorých sa ako o ohrozených toľko nehovorí. Typicky ide o prácu takzvaných bielych golierov. Algoritmy ju môžu natoľko zefektívniť, že v kancelárskych či tvorivých profesiách bude potrebné výrazne menej ľudí, “ argumentuje Ó hÉigeartaigh.
7. Zvýšenie nerovnosti
S úbytkom významu ľudskej práce môže dôjsť k rýchlejšiemu presunu bohatstva od pracujúcich k vlastníkom kapitálu.Podle vedcov z Cambridge zároveň budú nadobúdať na dôležitosti alternatívne socioekonomické koncepcie ako napríklad nepodmienečný základný príjem.