Ornitológovia našli ďalší dôkaz toho, ako človek zasiahol do evolúcie zvieracieho druhu, tentokrát roztomilých sýkoriek.
Keď Charles Darwin definoval svoju evolučnú teóriu, použil k tomu zobáky vtáctva, ktoré sa vyvinuli do rôznych tvarov podľa špecializácie tvora na určitý typ potravy. Vedci z University of East Anglia teraz hlásia ďalší „zobákový“ evolučný krok, ktorý detekovali na existujúcej populácii sýkoriek koňader: tie žijúc na britských ostrovoch vraj majú dlhšie zobáčiky než ich príbuzní z kontinentálnej Európe.
Evolučná zmena je údajne veľmi čerstvá a pramení z posledných niekoľkých desaťročí. Za všetko tak vraj môže človek, obzvlášť potom Briti, ktorí veľmi radi na svojich záhradkách inštalujú kŕmidlá.
Ostrovné sýkorky si na to vraj zvykli natoľko, že nielenže majú dlhšie zobáčiky, ale aj takto vybavené rodičovské páry vyvádzajú viac zdravších potomkov s vyššou šancou na prežitie. Vedci vo voľnej prírode na ostrovoch a „cez kanál“ v Holandsku sledovali tri tisícky sýkoriek, ktorým rovnako analyzovali DNA.
„Bolo to nakoniec zase o zobákoch,“ zhrnul výsledky štúdie s odkazom na Darwinovu prezentáciu evolučný biológ Lewis Spurgin, ktorý štúdiu viedol.
Jeho tím potvrdil, že od roku 1972 sa britským sýkorkám predĺžil zobáčik o 0,2 milimetra.
„To je možno pre niekoho malý, ale už pozorovateľný rozdiel,“ dodal Spurgin s tým, že sa mu pri analýze genómu vtákov podarilo identifikovať mutácie, ktoré sú za túto zmenu zodpovedné.
Takto prispôsobení rodičia potom každých päť rokov vyvádzali v priemere o jedno vtáča viac než ich krátkozobí oponenti. Hypotézu ornitológov ďalej potvrdzuje štatistika odhaľujúca doslova posadnutosť Britov svojimi záhradkami: každá druhá má vraj kŕmidlo a „domáceho“ vtáka, ktorému je určená.
Ostrovania potom oproti kontinentálnym Európanom tiež oveľa viac utrácajú za krmivo pre vtáctvo, a to zhruba dvojnásobne. „Ľudia všelijako ovplyvňujú evolúciu zveriat, bude to ešte veľmi zaujímavé pole pre výskum,“ uzavrel Spurgin.