O menej kvalitných potravinách, ktoré sa predávajú v našich supermarketoch, sa dnes rokovalo vo výbore Európskeho parlamentu pre vnútorný trh.
Šunka s menším podielom mäsa, menej kakaa v čokoláde, pomarančový džús bez pomarančov alebo umelé sladidlá namiesto cukru. Viaceré štúdie už potvrdili, že niektoré potraviny sú krajinách strednej a východnej EÚ menej kvalitné ako na západe. A to aj vtedy, keď sa predávajú v tom istom obale. Rozdiely sa testovali v malinovkách, mäsových, rybacích či mliečnych výrobkoch, čajoch alebo cukrovinkách. Na Slovensku predávané rybie prsty obsahovali 58% rybacieho mäsa, zatiaľ čo ten istý výrobok v Rakúsku ho obsahoval 65%. V pomarančovom džúse, ktorý v Nemecku obsahuje 3% pomarančového koncentrátu, nenašli na Slovensku ani v Čechách žiadne stopy po pomarančoch. Keď podobné testy robili Maďari, z 96 produktov, ktoré porovnávali s Rakúskom a Talianskom, našli rozdiely až u 71 z nich. Terčom skúmania nie sú len potraviny, do „nových“ krajín EÚ posielajú aj menej účinné pracie prášky, horšiu kozmetiku či krmivo pre zvieratá.
Výrobcovia potravín štandardne prispôsobujú svoje produkty chutiam, preferenciám a peňaženkám rozličných ľudí. Toto je v EÚ úplne legálne. Rozdiely v chuti potravín môžu prameniť aj z toho, keď miestna továreň použije miestne suroviny, alebo tie lacnejšie, ak je v krajine menšia kúpna sila. Problém nastáva vtedy, ak ľudia bez toho, aby vedeli, kupujú menej kvalitné produkty za rovnako vysokú cenu.
Čo je teda legálne a čo nie?
Európska komisia nedávno vydala svoje odporúčania pre členské štáty, ktoré by im mali pomôcť identifikovať prípady porušenia európskej legislatívy. „Potravinárske firmy nesmú u spotrebiteľov vzbudzovať dojem, že potraviny zabalené v tom istom obale predávané pod tou istou značkou, majú tú istú kvalitu a zloženie, ak tomu tak nie je,“ vysvetlil dnes poslancom hlavnú ideu týchto odporúčaní Francisco Fonseca Morillo z Európskej komisie. Na ďalšie testy potravín plánuje Komisia uvoľniť približne dva milióny eur.
Chceme pokyny aj pre kozmetiku a čistiace prostriedky
Poslanci sú síce radi, že EÚ sa týmto problémom začína zaoberať, pokyny Komisie však vidia ako nepostačujúce, keďže sa tam nepíše nič o kozmetike či pracích práškoch.
Richard Sulík (ECR) tu pripomenul, že„debata nie je o tom, aby výrobok chutil tak isto a stál toľko isto. Ide tu o to, aby boli ľudia riadne informovaní“.
Andreas Schwab (EPP, Nemecko) tu nevidí problém, „ak sú ingrediencie riadne uvedené, výrobok sa môže legálne predávať,“ povedal.
Česká poslankyňa Dita Charanzová, ktorá sa tento piatok zúčastní aj bratislavského summitu o kvalite potravín, si myslí, že „nestačí, ak ľuďom povieme, aby čítali na obaloch malé písmenká.
Julia Reda (Zelení/ESA, DE) považuje túto praktiku za „urážku spotrebiteľov“ a Ivan Štefanec (EPP) v tom dokonca vidí širší, politický, problém. „Občania vnímajú, že nedostávajú rovnakú kvalitu,“ ľahko tak môžu nadobudnúť pocit, že „sú vnímaní ako občania druhej kategórie, čo nahráva populistom a euroskeptikom,“ povedal.
Chorvátka Bijlana Borzan (S&D), ktorá vo svojej krajine dokonca sponzorovala spomínané testy, si myslí, že „súčasný právny rámec je nepostačujúci, inak by sme tu tento problém nemali.“
Podľa Adama Szejnfelda (EPP,PL) by sme mali takéto konanie považovať za „podvod a trestný čin a z tohto hľadiska k nim aj pristupovať.“
V Európskom parlamente sa o tomto probléme hovorilo už viackrát, naposledy počas plenárneho zasadnutia v máji tohto roku potom, ako skupina poslancov (vrátane viacerých slovenských) adresovala Komisii otázku, čo s tým plánuje robiť.