Pozn. edit. – LGBTI je hnutie lživých ideálov, je to Satan, anjel padnutý na Zem. Ak to pochopíme, odhalíme pravdu, pretože lož je neprítomnosť pravdy. Odhalením pravdy usmrtíme lož a to je účelom existencie lži, byť nápomocná zjaveniu pravdy.

Veru ideológie sú len nejako skrivené, deformované, a všelijako vyžmýkané staré idey, lebo čo už nového vymyslíme? Povedzme tak ako dúha v Starom zákone symbolizuje zmluvu s Bohom, no ani dnes ten zmysel ďaleko podstate neuniká. U starých Slovanov sa hovorievalo, že kto sa dotkne dúhy, stane sa z neho „planetnik„, polo démonická bytosť v moci Perúna. Asi niečo ako poloboh.

Pôvodne mávala dúhová vlajka LGBTI hnutia osem farieb, presne ako neskôr z nej pre problémy s hromadnou tlačou vylúčili ružovú, takže ich zostalo sedem, z čoho ale neskôr vypadla tyrkysová pre praktické dôvody na pochode v San Franciscu, takže dnes je tých farieb na vlajke LGBTI šesť. Ako ostňov Dávidovej hviezdy, hoci tá v sebe obsahuje aj sedmičku, ale nejde len o ňu.

Pri skutočnej dúhe sa uvádza šesť alebo sedem základných farieb  a to presne v takom poradí (hoci v siedmej farbe je niekedy spor a v iných niekde iné varianty), aké má aj východná náuka o čakrách a samozrejme v rovnakom poradí, ako je to dnes na vlajke  LGBTI.

Dajme tie spory o počte čakier bokom, pretože výsledná šestka s poslednou, ktorá je akoby korunou tých šiestich je akýsi približný súhrn. A to číslo sa odzrkadľuje aj v našej každodennosti ako týždeň. O čom sú?

Energetické centrá, tzv čakry sa nachádzajú približne v miestach žliaz s vnútornou sekréciou a tých je osem, hoci dve žľazy umiestnené v hlave,  hypofýza s epifýzou, sa dávajú bližšieho do súvisu. Možno niekto povie, že starí Indovia kopírovali z oblohy, ale fakt je ten, že farby sa jednotlivým čakrám priraďujú takmer podľa poradia farieb dúhy. Červená je koreňová, je to inštinktívny život, druhá oranžová pohlavnosť, vzťahy, ďalej zlatý solárny plexus, zelená oblasť srdca (inde aj ružová spolu), modré hrdlo, teda štítna žľaza, fialové „tretie oko“, hypofýza – korunná čakra, biela farba.

Staré učenia hovoria, že oné čakry sú miesta, kde sa fyzické telo spája s dušou. No veď všimnime si jemnú rovnováhu endokrinných žliaz, ktorú naruší najmenší psychický otras.  A tie miesta vykazujú vlastnosti archetypálnych entít známych naprieč náboženstvami. Jednoducho vesmír utvoril naše telá a to z rôznorodých súčastí. Veď aký je to rozdiel medzi ploditeľkou Lunou a povedzme usmrcujúcim Marsom, starcom Saturnom, či krásnou Venušou. No aký je to rozdiel, medzi orgánmi naspodku tela  a tými hore … A čo nekonečná rôznorodosť Psyché.

A nie je  to len o rôznorodom pôvode človeka, je to aj o dosahovaní mókše, nirvány, nebeského kráľovstva, kde splývame s Univerzom, sme všetko vo všetkom. A odleskom toho je práve to deklarovanie rovnosti a garantovanie postupne už akejkoľvek rôznosti. Bohovia padli na Zem? Nuž Bohu padnutému na Zem sa hovorí démon. O Satanovi a Luciferovi ale už radšej nie …

Práve od včera vo mne ešte rezonuje myšlienka, že údajne v podstate všetko je z lásky, lebo aj to najzlovatejšie zlo, je len pokriveným dobrom a je tu preto, aby sme sa na ňom poučili a vyťažili z neho maximum dobra a nakoniec ho premenili na lásku. Netreba bojovať, len sa snažiť porozumieť, že čo mi to, čo sa deje, chce povedať. Nuž povie mi aj to, že tu na nás padla mŕtvola niečoho, čomu sme v minulosti nedávali život, čo sme neživili.

Lož potrebuje pravdu pre svoju realizáciu, dokonca je to tak, že aj cez lož sa dostaneme k pravde, lož má totiž jediný cieľ už dopredu daný – svoju smrť. A samozrejme odhalenie pravdy.