Cenzúra v denníku SME je už dnes úplne otvorená, nezakrytá a cynická. Ideologicky nevyhovujúce názory sú vymazávané pod fiktívnymi zámienkami, ktoré sú výsmechom civilizovaného správania, zdravého rozumu a evidentne aj morálnosti.
Do redakcie nám prišiel zaujímavý mail
Dobry den,
z dovodu porusenia Kodexu diskutujuceho bol vas diskusny
prispevok zmazany. Odporucame vam, aby ste si dany kodex este raz
prestudovali a dodrziavali ho.
Vas diskusny prispevok:
Jezis totizto ako dieta s rodicmi utekal do Egypta, ale
rozhodne tam neprisli zit na socialnych davkach a uz vobec tam
neprisli vyhadzovat sa do povetria v mene nejakej ideologie(Jezis ako
dieta bol veriaci zid).
Treba porovnavat porovnatelne.
odporucam precitat
https://www.pravybreh.cz/solidarita-ideal-nasich-dnu
je treba pripomenout svateho Tomase Akvinskeho, ktery tvrdil neco v
tom smyslu, ze pravda a dobro se siri silou samotne pravdy a samotneho
dobra. Tato zvlastni veta znamena, ze sebepravdivejsi pravdu nemuzete
nikomu vnutit nasilim – ale kdyby jen silou, ale v zasade ani nejakym
parlamentnim konsensualnim rozhodnutim! Maji-li organy Evropske unie
napriklad dojem, ze presvedci o pravde uprchlickych kvot
stredoevropske zeme tim, ze je prohlasuji v ramci bruselskych struktur
a pritom nazvou politicke, radne zvolene predstavitele techto zemi
hlupaky a nacionalisty, pak je tu jen jedina moznost. Nechapou Tomase
Akvinskeho, z cehoz vyplyva, ze se rozhodli presvedcovat o sve pravde
zpusobem, kterym se neda prosadit. Da se pouze do urcite miry a na
urcitou dobu snaset.
Solidarita je nepochybne pekna vec. Ztraci ovsem svuj puvab, kdyz
ztraci aspekt zdraveho rozumu, miry a dobrovolnosti. Zde nekteri
unijni politici evidentne zapomneli na hierarchii pravd a vedomi
souvislosti. Chtejice prosadit jednu krestanskou hodnotu, opomneli
dodat dulezitou podminku, za niz se tato hodnota prosazuje – totiz
svobodu.
Dovod zmazania prispevku:
absencia slusneho spravania
S pozdravom
--
Admini diskusie.sme.sk
diskusie@sme.sk
Nech sme skúmali ako sme skúmali, nenašli sme ani náznak neslušnosti.
Autor pôvodného príspevku je veriaci kresťan, ktorý však používa zdravý rozum. Bezhraničná pomoc blížnym je v skutočnosti priamy útok na povinnosti, ktoré má každý civilizovaný človek plniť. Pomoc blížnemu a láska k blížnemu nie je amorfná – každému a za každých okolností. Je to pomoc v kruhoch. Pomáhať treba prežiť v prvom rade najbližšej rodine, matke, otcovi, deťom. Potom širšej rodine, spoločenstvu, ktoré zdieľa rovnaký záujem a nakoniec aj okolitému svetu. Pomoc však nesmie ohroziť jednotlivé vrstvy, ktoré tvoria živú spoločnosť.
Bohužiaľ dnešná predstava solidarity ako ju prezentujú kaviarenskí demagógovia je presne pomoc najhoršieho druhu. Pomáhať sa vraj má každému bez ohľadu na riziko a zhoršenie bezpečnosti u tých, ktorým sme v prvom rade povinní pomáhať.
Ani kresťan nie je povinný nechať sa okradnúť, znásilniť, či nebodaj zabiť. Západná civilizácia vyrástla na kázaniach Ježiša Krista, ktorého druhé hlavné prikázanie bolo: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!„. Obhajcovia bezhraničnej solidarity tvrdia, že len napĺňajú toto posolstvo – veď len milujú blížneho. V skutočnosti je veľmi podstatná práve druhá časť prikázania – ako seba samého. Láska k sebe a povinnosť ochraňovať samého seba a v prenesenom zmysle aj najbližšiu rodinu ako nositeľku vlastného genetického odkazu je základným morálnym princípom. Sme povinní konať tak, aby sme ochraňovali seba samého a bezpečnosť vlastnej rodiny a naopak nie sme povinní strpieť správanie a činy, ktoré naše prežitie ohrozujú. Je to nakoniec základný prírodný inštinkt, konať v záujme prežitia druhu, resp. v modernom ponímaní v záujme prežitia a rozvoja kultúry a civilizácie založenej na tomto kultúrnom rámci.
Ak bezhraničná migrácia vyvoláva konflikt, ak ohrozuje bezpečnosť nás samotných, aj kresťan má povinnosť prehodnotiť mieru solidarity, keďže to ohrozuje prežitie jeho samého a aj jeho samotnej civilizácie. Ak konfliktná kultúra sústavným tlakom presadzuje svoju superioritu, nadradenosť a ospravedlňuje násilné činy, je našou povinnosťou žiadať rešpekt voči našim vlastným právam.
Áno, Ježiš hovorí o nastavení líca, keď nám niekto ubližuje. Ale ako väčšina podobných podobenstiev, nie je to absolútny všeobecný príkaz a je nutné to chápať v kontexte ako doporučenie. Nastaviť líce znamená zmieriť sa s tým, že násilie nevyrieši všetky problémy a niekedy je v dlhodobom záujme správne a nevyhnutné akceptovať aj dočasné nepohodlie vo vzťahu k iným ľudským bytostiam. Lenže to sa netýka zámerného útoku a ohrozenia, ktoré môže mať tragické následky. Človek je povinný sa starať viac o svoj vlastný život ako o život útočníka a v prípade, že bude mať obrana fatálny následok pre útočníka, nie je to v rozpore s morálkou, ktorá vyšla z kresťanských prikázaní
Z uvedeného vyplýva, že zodpovedný a morálny človek sa musí dôsledne starať v prvom rade o prežitie vlastné a vlastnej rodiny, v druhom rade má povinnosť voči spoločenstvu, ktoré zdieľa spoločnú morálku, kultúru, jazyk, históriu a spoločne sa podieľa na demokratickej správe krajiny. Štát založený na tomto poňatí morálky má zas povinnosť presadzovať stav, kde nebudú poškodzované práva ľudí a základné pravidlá spolunažívania.
To, čo presadzuje a uskutočňuje súčasná politická a mediálna elita nemá s morálkou a zodpovednosťou nič spoločné. V skutočnosti je to nebezpečné konanie, hraničiace až so šialenosťou. Západné krajiny začínajú byť zachvátené požiarom, ktorý si založili sami vo vlastných príbytkoch a riešením je podľa nich to, že požiar sa nebude hasiť, ale zapália sa aj ostatné krajiny. Štát, reprezentovaný najvyššími politickými predstaviteľmi sa dobrovoľne vzdal ochrannej funkcie svojich vlastných občanov a namiesto toho presadzuje ochranu práv kultúry, ktorá je v konflikte s kultúrou pôvodných obyvateľov. Takáto politická reprezentácia neumožňuje presadzovanie napĺňanie základných povinností jej občanov voči sebe samému a spoločenstvu, v podstate pôsobí kontraproduktívne.
Skôr, alebo neskôr sa občania tohto bremena zbavia a obnovia pôvodný zmysel morálnosti. Problém je ten, že čím neskôr to bude, tým to bude bolestivejšie. Treba len dúfať, že v krajinách bývalého sovietskeho bloku ešte ostali zvyšky západnej predstavy o morálke a povinnostiach. Pre administrátorov Sme to zjavne neplatí.