Portál Diplomat zverejnil informáciu o úspešnom teste čínskej balistickej rakety DF-17, ktorá vypustila klzák s hypersonickým motorom (HGV). Klzák po 11-minútovom lete dopadol s metrovou presnosťou do cieľa.
Čína je známa svojim rýchlym pokrokom v oblasti hypersonických motorov a objektov, nimi poháňaných. V roku 2014 vzbudila vo svete veľkú pozornosť skúška hypersonického klzáka WU-14, ktorý dosiahol rýchlosť 10x vyššiu ako rýchlosť zvuku.
Zdá sa, že sa krajina pripravuje k reálnemu nasadeniu tejto smrtiacej technológie. Podľa spravodajského portálu The Australian môže urobiť obranný systém Západu zbytočným.
Klzák z Číny musí najprv vyniesť balistická raketa do výšky okolo 100 kilometrov. Odtiaľ ho vypustí a cestou k cieľu naberie rýchlosť, ktorá mnohonásobne prekračuje rýchlosť zvuku.
„Kúzlo hypersonických klzákov je v tom, že dokážu udrieť presne. Môžu pritom letieť v relatívne malej výške a po plochej trajektórii. To im dáva zásadnú výhodu pred protiraketovou obranou,“ cituje International Bussines Times analytika Ricka Fishera.
Pre portál The Diplomat sa o schopnostiach raketových síl čínskej armády (PLARF) vyjadril nemenovaný člen americkej administratívy. Podľa neho Čína nedávno uskutočnila dva testy novej rakety známej ako DF-17.
Prvý test sa uskutočnil 1. novembra a druhý test sa uskutočnil 15. novembra. Test z 1. novembra bol prvým čínskym balistickým raketovým testom, ktorý sa uskutočnil po ukončení prvého plenárneho zasadnutia Komunistickej strany čínskej strany 19. schôdze strany v októbri ,
Počas skúšobného letu z 1.novembra, ktorý sa uskutočnil v stredisku Jiuquan Space Launcher Center vo Vnútornom Mongolsku, raketa s užitočnou záťažou preletelo na vzdialenosť približne 1 400 kilometrov, pričom HGV letelo po zostupnej dráhe približne od 60 kilometrov po dokončení balistickej a návratovej fázy rakety DF-17.
HGV začína let s hyperzvukovým pohonom po oddelení od svojho nosiča, balistických rakiet. Tie pokračujú po štandardnej balistickej trajektórii, po tom, čo dopravia hypersonický klzák s užitočným nákladom na dostatočnú nadmorskú výšku.
Časť americkej spravodajskej komunity odhaduje, že model DF-17 je stredne veľký systém s doletom od 1800 do 2500 kilometrov. Od rakety sa očakáva, že bude schopná dopraviť jadrový aj konvenčný užitočný náklad. Podľa všetkého je zrejme možné ju nakonfigurovať tak, aby počas návratu manévrovala namiesto HGV.
Počas letového testu z 1.novembra raketa bola väčšina času letu v priebehu kĺzavej fázy poháňaná HGV, uviedol zdroj. Raketa úspešne zasiahla miesto v provincii Xinjiang, neďaleko mesta Qiemo, „na metre“ od zamýšľaného cieľa, dodal zdroj. Let s pohonom HGV počas tohto testu trval takmer 11 minút.
Užitočný náklad HGV, ktorý testovala Čína v novembri, bol špeciálne navrhnutý pre DF-17, uviedol zdroj pre Diplomat. Časť americkej spravodajskej komunity si myslí, že DF-17 je založená na balistickej rakete PLARF s krátkym doletom DF-16B balistických rakiet, ktoré už sú vo výzbroji.
„Raketa je výslovne navrhnutá pre dopravu HGV a nie ako testovacie nosič,“ uviedol zdroj, popisujúci názor americkej spravodajskej služby na účel DF-17. Toto bol „prvý test HGV na svete s použitím systému, ktorý bude aj reálne prevádzkovaný,“ dodal zdroj.
DF-17 by mal podľa hodnotenia súčasných amerických spravodajcov dosiahnuť začiatok nasadenia okolo roku 2020.
„Napriek tomu, že hypersonické klzáky a rakety, ktoré lietajú bez balistických trajektórií, boli prvýkrát navrhnuté už v druhej svetovej vojne, technologický pokrok len teraz umožňuje tieto systémy prakticky realizovať,“ poznamenal vicepremiér James Syring, riaditeľ Agentúry pre protiraketovú obranu USA , počas svedectva pred Výborom amerických ozbrojených síl.
Mimo týchto rakiet uskutočnila Čína sedem známych testov experimentálnych hypersonických klzákov. Tieto testy sa uskutočnili v rokoch 2014 až 2016.