Prežije Dannebrog 800 rokov, alebo ju noví Dáni nahradia? O nič menšie sa v súčasnom Dánsku nehrá. Dáni patria k starým a hrdým národom Európy. Rešpektujú svoje štátne symboly a uznávajú svoju kráľovnú, ktorá v čele škandinávskeho štátu stojí 45 rokov. Vlajku, ktorej sa tu hovorí Dannebrog a ktorá predstavuje biely kríž na červenom poli, môžete uvidieť na mnohých miestach.
Patrí k najstarším na svete a podľa legendy bola Dánom zoslaná z neba v júni 1219 počas bitky pri Lyndanisse (v dnešnom Estónsku) vo chvíli, keď vojská kráľa Waldemara II. začali prehrávať a biskup Andrei sa obrátil o pomoc k Bohu. Netreba dodávať, že pod zástavou, ktorá bola symbolom zvláštnej milosti, dánsky panovník nakoniec zvíťazil. Za dva roky uplynie od tejto chvíle 800 rokov. Aký však bude osud „zázračnej“ vlajky a národa, ktorý pod ňou doteraz vždy uhájil svoju nezávislosť?
V krajine teraz vrcholí vzrušujúca diskusia týkajúca sa zmeny štruktúry spoločnosti v súvislosti s imigrantmi. Ich masový príliv vo veľmi rýchlom slede zásadne zmenil demografické zloženie regiónov. Politici na pôde parlamentu otvorili debatu, či je pre ďalší rozvoj Dánska prijateľné, aby sa Dáni dostali v niektorých oblastiach do menšiny. Vzniknuté obavy sa premietli aj do nedávno prijatej deklarácie. Základnou otázkou sa stal vlastný pojem „Dán“. Kto ním dnes vlastne je?
Dánsku spoločnosť rozhodne nemožno podozrievať zo xenofóbie. K tým, ktorí v Dánsku v minulosti hľadali nový domov, sa vždy správalo s pochopením. Základom bol rešpekt prichádzajúcich k miestnym zvykom a platným normám. To sa však v poslednej dobe začalo meniť. Príchod žiadateľov o azyl z celkom iného kultúrneho prostredia a ich koncentrácia na jednom mieste viedli k zachovaniu ich skupinovej „pospolitosti“ a tým úspešnému bráneniu sa začleneniu. Nervozita spoločnosti z budúcnosti rastie. Noví utečenci často nerešpektujú „pravidlá hry“ a ich chápanie základných vecí je veľakrát nielen odlišné, ale dokonca úplne protichodné k tomu, čo je v Dánsku považované za normálne.
Ak sa v niektorých častiach krajiny skupina utečencov stane trvale väčšinovou, začne časom logicky ovplyvňovať miestne dianie a prispôsobovať si ho sebe blízkemu životnému štýlu. Mohlo by sa tak napríklad stať, že noví „Dáni“ nebudú štátnu vlajku s kresťanským symbolom považovať za „svoju“ a ako takú ju budú logicky chcieť nahradiť niečím „neutrálnym“. Dánsku históriu, ktorá s ňou úzko súvisí a ktorá je viditeľným a hrdým symbolom, budú brať za čisto učebnú látku, nie za súčasť národnej identity. Pokiaľ s ňou vôbec budú chcieť byť stotožnení.
Nejde však iba o ochranu symbolických prvkov. Problém je vážnejší. Politici neboli schopní vytvoriť „ex ante“ rámec, ktorý by obe strany (teda stranu prijímajúcu a stranu prichádzajúcu) od podobných problémov uchránil. Teraz preto „ex post“ vznikajú návrhy riešení, ktoré však nemusia znamenať zabránenie konfliktu. Usmernenie migračných „tokov“ je jedna vec, nová a zrejme prísna regulácia už existujúcej situácie druhá. Tá sa nezaobíde bez bolestivých zásahov do mnohých, miestami už etablovaných skupín žiadateľov o azyl.
Do debaty zasiahla aj kráľovná Mergretha II., Ktorá je známa tým, že svojimi otvorene deklarovanými názormi mnohokrát zasiahne citlivé témy. Nie je tomu inak ani v otázke týkajúcej sa imigrantov. Úloha kráľovny, čoby konštitučného monarchu je koniec koncov dbať o suverenitu krajiny a ochranu dánskeho národa. Tu sú niektoré z jej výrokov:
„Nie je automatické a prirodzené, že sa niekto stane Dánom len tým, že žije v Dánsku. Takto to nutne nefunguje … „
„Tí, ktorí prišli do Dánska z oblasti juhovýchodnej Ázie si všeobecne viedli lepšie. Ostatní mali väčšie problémy prispôsobiť sa a zvyknúť si. Ťažko v Dánsku hľadali svoj „životný rytmus“ … „
„Domnievali sme sa, že integrácia tých, ktorí prichádzajú, prebehne sama od seba. Prišlo nám logické, že keď niekto bežne chodí po uliciach Kodane, pije miestnu vodu a jazdí miestnymi autobusmi, stane sa čoskoro Dánom. Pretože to bolo „zrejmé“ nám, mysleli sme, že je to zrejmé aj tým, ktorí sa tu usadili a žijú s nami. Nebolo a nie je tomu tak … „
„Dáni sa musia zlepšiť v ochrane a vysvetlení hodnôt a pravidiel, ktoré sú pre našu spoločnosť dôležité. Ak nedokážete formulovať princípy, za ktorými stojíte, logicky to neviete povedať druhým. To sa musí zlepšiť. „
„Dánsko nie je multikultúrna krajina. Na jeho území ale žijú ľudia s odlišnými koreňmi a náboženstvom. „
Kráľovná vyjadruje to, čo si myslí väčšina Dánov. Bolo by smiešne ju podozrievať z podpory xenofóbnych nálad. A tiež úplne nelogické. Stačí sa pozrieť na jej rodinu: babička pochádzala z Nemecka, matka zo Švédska, kráľovnin manžel je pôvodom Francúz (mimochodom – dodnes hovorí dánsky so silným prízvukom), sestry sa vydali za Nemca a Gréka, najstarší syn a súčasne korunný princ sa oženil s Austrálčankou , manželka druhého syna je z Francúzska (jeho prvá žena pochádzala z Hongkongu a jej matka bola viedenská Rakúšanka) … Nie, tu ide o niečo iné ako o obavu z cudzincov. To je o ochranu princípov a hodnôt, na ktorých stojí dánska spoločnosť po stáročia. Ide o ich zachovanie do budúcnosti.
Snáď Dánsko súčasnej kríze odolá. A Dáni budú aj naďalej vzhliadať na krásnu červeno-bielu vlajku s hrdosťou a dojatím.