Agentúra TASR priniesla správu, že čínsky prezident Si Ťing-pching bude môcť svoj mandát opakovať do nekonečna. Americký prezident Donald Trump je z tej zmeny nadšený.
Plenárne zasadnutie čínskeho parlamentu schválilo zmenu ústavy, z ktorej sa odstráni klauzula obmedzujúce výkon funkcie prezidenta na desať rokov. Podľa očakávania hladko prešiel návrh Čínskej komunistickej strany (ČKS), ktorý posilní pozíciu súčasnej hlavy štátu Si Ťin-pchinga. Ten bude môcť teraz vládnuť neobmedzene.
[sociallocker][/sociallocker]
Ústava doteraz obmedzovala výkon funkcie prezidenta a viceprezidenta na dva po sebe nasledujúce funkčné obdobia, teda na na desať rokov. Vládnúca komunistická strana minulý mesiac podala návrh na vyškrtnutie príslušnej klauzuly z ústavy, delegáti plenárneho zasadnutia Všečínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov (parlamentu) o ňom hlasovali dnes.
Návrh prešiel podľa očakávania hladko. Ako uviedla agentúra Reuters, od skoro 3000 delegátov získal len dva hlasy proti, traja delegáti sa hlasovania zdržali a jeden odovzdaný hlas bol neplatný.
Schválenie ústavnej zmeny umožní prezidentovi Si Ťin-pching zotrvať vo funkcii aj po vypršaní druhého funkčného obdobia v roku 2023.
Komentátori aj zahraničné agentúry v prvých reakciách poukazujú najmä na to, že vyškrtnutie obmedzujúcej klauzuly z ústavy predstavuje koniec snáh zabrániť v Číne diktatúram, ako bola v 60. a 70. rokoch tá pod vedením Mao Ce-tunga. Čína sa týmto krokom zaradila do globálneho autokratického klubu po bok Ruska, Zimbabwe, Severnej Kórey a ďalších krajín, napísala agentúra AP.
„Znamená to najväčší ústup späť v čínskom právnom systéme od éry reforiem a otvárania sa krajiny v 80. rokoch,“ usudzuje nezávislý politický komentátor Čang Li-fan pôsobiaci v Pekingu. „Obávam sa, že sa to všetko v budúcnosti zapíše do našej histórie,“ povedal pre agentúru AP.
Vyjadril zároveň prekvapenie nad zapísaním prezidentovej osobnej politickej filozofie do preambuly ústavy a nad formuláciami, ktoré vyzdvihujú vedúcu úlohu ČKS.
„V súčasnej dobe je výnimočné nájsť krajinu s ústavou, ktorá vyzdvihuje ústavné pozíciu niektorej jednotlivej politickej strany,“ povedal Čang.
Agentúra Reuters zároveň informovala, že štátne médiá tvrdo zaútočili na kritikov zmeny, ktorá súčasnému prezidentovi umožňuje ďalej vládnuť.
Global Times uviedol, že západné politické teórie nemožno aplikovať na Čínu.
„Sme stále viac presvedčení, že kľúčom k čínskej ceste je udržať si silné vedenie strany a pevne nasledovať vedenie Ústredného výboru strany spolu so súdruhom Si Ťin-pchingom v jadre,“ napísal denník.
„V týchto rokoch sme zaznamenali nárast a úpadok krajín a najmä tvrdú realitu, že západný politický systém sa nevzťahuje na rozvíjajúce sa krajiny a produkuje strašné výsledky.“
Po tisícročia bola doživotná vláda jednotlivca štandardom medzi kráľmi a panovníkmi. Od Zimbabwe po Irak a Severnú Kóreu ale moderní autokrati často uvrhnú svoju krajinu do ekonomickej stagnácie, politickej dysfunkcie a vojny, konštatuje AP.
Pozn. edit. – Agentúra AP účelovo do svojho zoznamu diktatúr zaradila aj Rusko, aby mohla uviesť kritiku Putina. Súčasný prezident je síce fakticky pri moci od roku 2000, ale formálne neporušil ústavu. V roku 2008 ho na štyri roky vo funkcii prezidenta vystriedal Dmitrij Medvedev. Rusko počas jeho obdobia zmenilo ústavu, keď prezident Ruskej federácie je odvtedy volený na šesťročné funkčné obdobie. Rovnaká osoba môže post prezidenta zastávať najviac dve funkčné obdobia po sebe.
Zmena ústavy formálne umožnila Putinovi kandidovať nanovo. V tomto roku sa bude uchádzať o svoj druhý mandát podľa novej ústavy.
Pred dvoma týždňami v rozhovore pre stanicu NBC Putin povedal, že nikdy neporušil ústavu, za jeho mandátu sa ústava nikdy nemenila a ani to nemieni spraviť. Na otázku, či má nástupcu po roku 2024, odpovedal, že je to vecou ruských voličov.
Zmenu ústavy v Číne, ktorá umožní prezidentovi Si Ťin-pching kandidovať neobmedzene dlho, komentoval, že prioritou je stabilita Číny. A že len čínsky národ a čínske vedenie vie, ako to dosiahnuť
„Prejavuje sa u nich tendencia k nerovnomerným a občas nemúdrym politickým rozhodnutím,“ napísala v e-maile tejto agentúre politologička Erica Frantzová, ktorá na Michiganskej štátnej univerzite študuje diktatúry. To podľa nej zahŕňa aj „agresívnejšiu zahraničnú politiku“ a väčšiu pravdepodobnosť vojny.
Si Ťin-pching sa dostal do čela strany koncom roka 2012 a sústredil odvtedy vo svojich rukách toľko moci, ako žiadny iný čínsky vodca najmenej za posledných 25 rokov. Prezidentom je od marca 2013. Západ a čínska opozícia prezidenta kritizujú, že jeho pôsobenie na čele krajiny je sprevádzané návratom kultu osobnosti okolo hlavy štátu a tiež posilnením represií voči ochrancom demokracie a ľudských práv.
V Číne je prezident stále nesmierne populárny, okrem iného vďaka svojmu nekompromisnému ťaženiu proti korupcii. Proti plánu na jeho možné doživotné vládnutie ale vystúpil rad ľudí na internete, ktorí varovali pred nástupom diktatúry v štýle KĽDR a návratu k ére Mao Ce-tunga.
Americký prezident Donald Trump sa začiatkom marca pochvalne vyjadril o tom, že jeho čínsky kolega Si Ťin-pching bude zrejme môcť zastávať svoj úrad bez obmedzenia počtu funkčných období.
„(Si Ťin-pching) je teraz doživotným prezidentom. Doživotným prezidentom. A je ohromný,“ vyhlásil podľa TASR Trump.
Šéf Bieleho domu v súvislosti s čínskym lídrom zauvažoval o možnosti zavedenia doživotného výkonu prezidentskej funkcie aj v USA.
„A pozrite sa, on (Si Ťin-pching) to dokázal urobiť. Myslím, že je to ohromné. Možno to dakedy vyskúšame,“ povedal Trump.