Čínska iniciatíva Belt and Road (BRI) má za cieľ pripraviť rozvoj regiónov od Číny k ostatným kontinentom pozdĺž rôznych trás. Dnes je na rade Arktída

Mediálne správy uviedli, že teploty v arktickom regióne v posledných dňoch prekročili 30°C. Sú to zlé správy, ale globálne otepľovanie by mohlo spôsobiť, že námorné trasy cez Arktídu budú životaschopné a to by mohlo byť čoraz dôležitejšie pre medzinárodný obchod.

Podľa správ v médiách sa Severomorská trasa stala ústredným bodom pre stratégie Číny a Ruska v oblasti Arktídy. Námorná cesta by mohla poskytnúť oveľa rýchlejšiu cestu z Ázie do Európy ako doteraz existujúce, napríklad ako je prechod cez Suezský kanál.

Polárna hodvábna cesta je dôležitou súčasťou čínskeho iniciatívy pásu a cesty (BRI) a mohla by sa považovať za súčasť ambicióznej stratégie na zmenu pozemných a námorných spojení Číny s Európou a svetom. Očakáva sa, že pre Čínu prinesie nové trhy a rozvojové príležitosti. Ak sa to podarí, prispeje to nielen k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju arktického regiónu, ale môže tiež zmeniť celosvetové obchodné a ekonomické modely.

Najdôležitejšie je samozrejme zníženie nákladov na prepravu skrátením vzdialeností. To by mohlo ponúknuť Číne rýchlejšiu námornú cestu do mnohých prístavov ako súčasné trasy. Niektoré odhady naznačujú, že nová námorná trasa cez Arktídu by mohla skrátiť dobu prepravy o polovicu.

Čína tiež prejavila záujem o rozvoj ropy, plynu, obnoviteľných zdrojov energie a nerastných surovín v arktickej oblasti. Z energetického hľadiska sa odhaduje, že arktický región má približne 30% nevyužitých globálnych zásob zemného plynu a 13% svetových zásob ropy. Ako najväčší svetový dovozca ropy a zemného plynu a s pokračujúcim silným rastom dopytu po rope a plyne sa Čína okrem iných zdrojov môže tešiť na rozvoj ťažby ropy a zemného plynu v arktickom regióne.

Najmä čínsky dopyt po zemnom plyne vzrástol v minulom roku o viac ako 17%. Čína sa usiluje o to, aby do roku 2020 10% energie pochádzalo zo zemného plynu a 15% do roku 2030. Takže sa očakáva, že v Číne bude veľmi silný dopyt po plyne a zároveň vzniká obava, odkiaľ bude tento plyn prichádzať.

S lepšou infraštruktúrou a dopravnými zariadeniami by Čína mala byť schopná spolupracovať s inými krajinami a arktickými štátmi na rozvoji týchto zdrojov.

Okrem toho môže znížiť závislosť od Malackej úžiny, ktorá je v súčasnosti hlavnou cestou pre ropu a plyn v Číne. Napríklad, takmer 80 percent čínskeho dovozu ropy prechádza cez Malackú úžinu. To by mohlo byť pre Čínu vážny problém.

V procese budovania Polárnej hodvábnej cesty bude Čína musieť dokázať, že namiesto toho, aby drancovala arktické zdroje alebo poškodzoval životné prostredie bude v regióne zodpovedným partnerom. Čína by sa nemala považovať za arktickú krajinu, ale za podporovateľa rozvoja arktických krajín.

Čína plánuje tri oceánske trasy, ktoré spájajú Áziu s Afrikou, Oceániou a Európou. Cieľom plánu je zlepšiť námornú spoluprácu v rámci BRI, ale musí sa vysporiadať najmenej s troma hlavnými výzvami.

Prvým problémom je spolupráca. Rôzne krajiny majú rôzne záujmy a ciele, pokiaľ ide o rozvoj Arktídy. Môžu existovať aj veľké rozdiely, pokiaľ ide o vlastnícke práva, environmentálne normy a technológie. Preto bude spolupráca ťažká. Čína bude spolupracovať s Ruskom a pravdaže dúfa, že so všetkými stranami bude pracovať na vybudovaní Polárnej hodvábnej cesty prostredníctvom rozvoja arktických námorných ciest. Všetky zainteresované strany by mali dodržiavať medzinárodné zákony a predpisy. Stručne povedané, rozvoj Arktídy by mal byť prípadom spolupráce, z ktorej budú mať zisk všetci (win-win spolupráca).

Druhou výzvou je ochrana životného prostredia, ktorá by mala byť základnýmn princípom rozvoja Arktídy. Krajiny, ktoré sa podieľajú na rozvoji, musia byť v tomto ohľade veľmi opatrné, pretože arktické prostredie je veľmi krehké. Ak dôjde k environmentálnej katastrofe, bude náročné a nákladné to napraviť a navrátiť do pôvodného stavu.

Treťou úlohou je technologická inovácia. Možnosti v Arktíde sú v tomto momente potenciálne a vo veľmi skorých štádiách vývoja.

Ak chcete zmeniť potenciál na skutočnosť, musíte prejsť dlhú cestu. V Arktíde je klíma chladná a prírodné podmienky nie sú vhodné pre konvenčný rozvoj.

Potrebujeme technologické inovácie a dobré obchodné modely, aby sme dosiahli, že rozvoj bude komerčne životaschopný a bude počas rozvoja predchádzať environmentálnym katastrofám.

Autorom je dekan Čínskeho inštitútu pre štúdium energetickej politiky na univerzite v Xiamen. bizopinion@globaltimes.com.cn

Zdroj: Global Times