Charlton Heston: Ako vyhrať kultúrnu vojnu

Charlton Heston (1923-2008) bol legendárny americký herec. Oscara získal za strhujúci výkon vo filme Ben Hur, čo bol jeden z najúspešnejších filmov všetkých dôb. Nezabudnuteľné boli aj jeho stvárnenia Mojžiša v Desiatich prikázaniach, jeho Planéta opíc tvorila dnešné vnímanie science-fiction a pokiaľ ste nevideli film V službách pápeža, kde hral Michelangela, bude vám chýbať veľký kus histórie umenia.

Ako politický aktivista a predseda NRA ( National Rifle Association – Národnej streleckej asociácie) 1998-2003 však už pre dvadsiatimi rokmi priniesol návod, ako čeliť deštruktívnym snahám aktivistov. Jeho prejav pred absolventami práva na Harvarde vošiel do dejín.

[sociallocker][/sociallocker]

Veľmi pekne vám ďakujem za úvod aj vrelú odpoveď na úvod.

Viete, veľmi často sú verejne známe osoby predstavené jednoduchou frázou: „Teraz, dámy a páni, človek, ktorý nepotrebuje žiadny úvod.“ Verte mi, vždy môžete použiť dobrý úvod. Nie, nie, nie, smejete sa, smejete sa, ale je to pravda. Mám príbeh, ktorý to dokazuje, skutočný príbeh, ktorý sa nestal mne, stalo sa to môjmu priateľovi Kirkovi Douglasovi. Bolo to vtedy, keď sa premietal Ben Hur, viac menej už na konci všetkého.

A Kirk rozprával, že kráčal jeden večer po večeri na ulici neďaleko svojho domu v Beverly Hills, keď ho veľmi zdvorilo oslovil cudzinec, ktorý povedal: „Prepáčte, pane, nerád zasahujem do súkromného života verejne známych ľudí, ale nemôžem vynechať túto príležitosť vám povedať, ako hlboko ste sa vnorili a nesmierne tvorivo zahrali pri stvárnení v Ben Hurovi.“ A Kirk povedal: „Veľmi pekne ďakujem, ale to som nebol ja; to bol iný chlapík.“ A muž bol šokovaný. Povedal: „No, ak nie si Burt Lancaster, kto do pekla si?

Som teda rád, že sme si hneď na začiatku vyjasnili, že ja nie som Burt Lancaster.

Spomínam si, že keď synovi bolo päť rokov, vysvetľoval svojej triede v škôlke, čím sa jeho otec živí. „Otec,“ povedal, „predstiera ľudí.

Bolo ich dosť. Proroci Starého a Nového zákona, pár kresťanských svätých, generáli rozličných národností a z rôznych stáročí, niekoľko kráľov, traja americkí prezidenti, francúzsky kardinál a dvaja géniovia, vrátane Michelangela. Ak chcete, aby som to tu hore pretrel na inú farbu, vynasnažím sa. Ja len, že tu akoby vždy bolo plno podivných chlapíkov. Nikdy si nie som úplne istý, ktorý bude hovoriť. Práve teraz som to, myslím, ja.

Keď som premýšľal o svojej dnešnej návšteve, vybavilo sa mi: Ak ma Stvoriteľ podelil darom, že môžem spojiť vaše srdce a mysle s týmito velikánmi, potom chcem teraz použiť ten istý dar a obnoviť vaše spojenie s vašim vlastným zmyslom pre slobodu, s vašou vlastnou slobodou myslenia, s vaším vlastným kompasom pre to, čo je správne.

Abraham Lincoln povedal o Amerike pri odhaľovaní pamätníka pri Gettysburgu: „Nachádzame sa teraz vo veľkej Občianske vojne. Je to test tohto národa, alebo vlastne ktoréhokoľvek národa takto vytvoreného a takto odhodlaného, či dlhodobo obstojí.

Tieto slová sú znova platné. Verím, že sme znova zapletení do veľkej občianskej vojny, kultúrnej vojny, ktorá okráda o vrodené právo myslieť a hovoriť, čo máte na srdci. Som si istý, že už neveríte v živú a pulzujúcu krv slobody vo vašom vnútri, tomu materiálu, ktorý pozdvihol túto krajinu z divočiny do zázraku, ktorým je.

Dovoľte mi, aby som sa vrátil kúsok do minulosti. Približne pred rokom som sa stal predsedom Národnej streleckej asociácie, ktorá chráni právo amerických občanov vlastniť a nosiť zbrane. Kandidoval som, bol som zvolený a teraz som vo funkcii. Vo funkcii pohyblivého terča pre médiá, ktoré ma nazývajú všetkým možným od „smiešneho“ a „ohlúpnutého“ až po „​​senilného, ​​bláznivého starca, ktorý sa padol na hlavu.“ Viem, som dosť starý, ale vďaka Bohu určite nie som senilný.

Ako som tak stál v hľadáčiku tých, ktorí útočia na slobody Druhého dodatku, uvedomil som si, že strelné zbrane nie sú jediným cieľom. Nie, nie, je to ďaleko, ďaleko väčšie. Prišiel som k poznaniu, že naprieč našou krajinou zúri kultúrna vojna, v ktorej sú s orwellovskou horlivosťou povolené len niektoré prijateľné myšlienky a názory.

Zúčastnil som sa napríklad pochodov za občianske práva s Dr. Kingom v roku 1963. Musím povedať, že dávno predtým, než to Hollywood začal považovať za normálne. Ale keď som minulý rok verejne povedal, že je správne hovoriť o bielej rovnako ako o čiernej, červenej, alebo ľubovoľnej inej hrdosti, nazvali ma rasistom.

Počas celej svojej kariéry som pracoval s mimoriadne talentovanými homosexuálmi. Ale keď som verejne povedal, že práva homosexuálov by nemali byť väčšie ako vaše práva, alebo moje práva, nazvali ma homofóbom.

Bojoval som v druhej svetovej vojne proti silám Osy. Ale počas reči, kedy som vykreslil analógiu medzi nálepkovaním nevinných Židov a nálepkovaním nevinných vlastníkov zbraní, nazvali ma antisemitom.

Každý, koho poznám, vie, že by som nikdy nepozdvihol zaťatú päsť proti svojej krajine. Ale keď som žiadal verejnosť, aby sa postavila proti tejto kultúrnej perzekúcii, porovnali ma s Timothym McVeighom.

Od časopisu Time po priateľov a kolegov, všetci v podstate hovoria, „Chuck, ako si môžeš dovoliť hovoriť, čo si myslíš? Používaš jazyk, ktorý sa na verejnosti nesmie používať!

Ale ja sa nebojím. Keby Američania verili na politickú korektnosť, boli by sme dodnes posluhovačmi kráľa Juraja – poddaní pod nadvládou Britskej Koruny.

Vo svojej knihe „Koniec zdravého rozumu“ píše Martin Gross, že:

…očividne iracionálne správanie sa urýchlene stáva zavedenou normou pre takmer každú oblasť ľudského konania. Vyzerá to tak, že nové zvyky, nové pravidlá, nové anti-intelektuálne teórie nás úplne obmotávajú – sú nám podstrkávané zo všetkých strán. Pod povrchom sa národ búri. Američania vedia, že čosi bez mena podrýva krajinu, prevracia myseľ na kašu, keď dôjde na odlišovanie pravdy od lži a správneho od zlého. A nepáči sa im to.

Dovoľte, aby som vám prečítal zopár príkladov. Mladíci na Antioch College v Ohiu, ktorí sa usilujú o intímnosti so spolužiačkami, musia dostať ústne povolenie pred každým krokom takéhoto procesu, počnúc bozkávaním, pokračujúc maznaním, až k výslednej kopulácii – všetko jasne a výstižne popísané vo vytlačenej univerzitnej smernici.

Bez ohľadu na smrť niekoľkých amerických pacientov, ktorí boli infikovaní zubármi utajujúcimi svoj vlastný AIDS – štátny komisár v New Jersey vyhlásil, že poskytovatelia zdravotníckych služieb, ktorí sú HIV-pozitívni, nemusia – nemusia! – oznámiť svojim pacientom, že sú nakazení.

Na škole vo William and Mary sa študenti pokúšali zmeniť meno školského športového tímu „Kmeň“ („The Tribe„), pretože to údajne urážalo miestnych Indiánov. Nakoniec sa zistilo, že skutočným náčelníkom vo Virgínii sa meno „The Tribe“ veľmi páčilo.

Predstavitelia mesta v San Franciscu prijali vyhlášku chrániacu práva transvestitov nosiť do zamestnania šaty opačného pohlavia a práva transsexuálov mať oddelené záchody, v období, keď podstupujú chirurgickú zmenu pohlavia.

Deti v New York City, ktoré nevedia ani slovo španielsky, boli zaradené do dvojjazyčnej výučby, aby sa učili svoje tri R po španielsky len preto, lebo ich priezviská zneli Hispánsky (tri R je spoločné pomenovanie základných znalostí v škole – čítanie, písanie a rátanie. V angličtine majú všetky tri slová hlásku R: reading, writing, arithmetic – pozn.pr.).

Na univerzite v Pennsylvánii, v štáte, kde tisíce zomreli pri Gettysburgu, bojujúc proti otroctvu, riaditeľ tejto školy oficiálne vyhradil oddelené ubytovne pre čiernych študentov.

Hej, ja viem, to už prekračuje všetky medze. Dr. King hovoril „Negroes“. Jimmi Baldwin a väčšina z nás na Pochode hovorili „černosi“. Ale to už sa dnes nesmie.

Pomlčkové identity mi vždy pripadali nevhodné, zvlášť „domorodý Američan“ (Native-American). Veď ja som domorodý Američan, preboha. A tiež som náhodou pokrvný brat Sioxov z kmeňa Miniconjou. Zo strany mojej ženy, môj vnuk je domorodý Američan 12. generácie , s veľkým písmenom na slove „Američan.“

Napokon, len minulý mesiac, David Howard, vedúci washingtonského Úradu ombudsmana (Office of Public Advocate, Wash. DC.), použil slovo „niggardly“ keď hovoril s kolegami o rozpočtových veciach. „Niggardly“ samozrejme znamená lakomý, skúpy. Ale počas niekoľkých dní bol Howard nútený verejne sa ospravedlniť a rezignovať. (Nigger je v angličtine urážlivé pomenovanie černocha, aktivistom pripomínalo slovo niggardly práve spomenuté slovo nigger – pozn.pr.)

Ako napísal komentátor Tony Snow:

David Howard bol vyhodený, pretože niektorí ľudia vo verejných službách sú tupci, ktorí (a) nepoznajú význam „niggardly„, (b) nevedia, ako používať slovník, aby ten význam objavili a (c) fakticky žiadali , aby sa ospravedlnil za ich nevedomosť.

Čo to všetko teraz znamená? Okrem iného to znamená, že prikazovanie, čo si smieme myslieť, sa vyvinulo do prikazovania, čo smieme hovoriť, takže prikazovanie, čo robiť, nemôže byť príliš pozadu. Predtým, než sa vyhlásite za preborníkov voľnomyšlienkárstva, prezraďte mi: prečo politická korektnosť pochádza z prostredia amerických vysokých škôl? A prečo ju naďalej tolerujete? Prečo sa vy, o ktorých sa predpokladá, že diskutujete o myšlienkach, podvoľujete ich tlaku?

Buďme úprimní. Kto z vás tu si myslí, že vaši profesori môžu hovoriť, čomu skutočne veria? (hmm, zopár by sa našlo…) Dobre, som smrteľne vydesený, a malo by to desiť aj vás, že dohľad politickej korektnosti vládne týmto sálam rozumu.

Vy ste tí najlepší a najbystrejší. Vy, tu v plodnej kolíske amerického akademického sveta, tu v hradu výuky na rieke Charles, vy ste smotánkou. Lenže ja vyhlasujem že vy a vaši rovesníci po celej krajine, ste sociálne najprispôsobenejšou a politicky najumlčanejšou generáciou od čias Concordského mosta (bitka pri Lexingtone a Concorde 19. apríla 1775 bola prvou bitkou vojny o nezávislosť, väčšinou sa asociuje s výrazom Old North Bridge – pozn.pr.). A kým to budete schvaľovať a trpieť, ste – podľa meradiel vašich dedov – zbabelci.

Tu je ďalší príklad. Práve teraz na nejednej veľkej univerzite, učencom a výskumníkom zaoberajúcimi sa Druhým dodatkom, sú zatvárané ústa ohľadom ich poznatkov pod hrozbou straty zamestnania. Ale prečo? Pretože výsledky ich výskumov by spochybnili žaloby predstaviteľov veľkých miest, ktorí sa pokúšajú vymámiť stovky miliónov dolárov od výrobcov strelných zbraní.

Je mi jedno, čo si myslíte o zbraniach. Ale ak vás predchádzajúce slová nešokovali, vy šokujete mňa. Kto ochráni panenskú podstatu nespútaných nápadov, ak nie vy? Demokracia je dialóg. Kto sa postaví na obranu kľúčových hodnôt akademického sveta, keď vy, údajní zbrojnoši voľného myslenia a vyjadrovania, zložíte ruky do lona a zaprosíte, „Nezastreľte ma.

Ak diskutujete o rase, ešte to z vás nerobí rasistu. Ak vidíte rozlíšenie medzi pohlaviami, to z vás ešte nerobí sexistu. Ak máte kritický názor na vyznanie, to z vás ešte nerobí odporcu viery. Ak akceptujete ale neoslavujete homosexualitu,to z vás nerobí homofóba.

Nedovoľte, aby vysoké školy Ameriky naďalej slúžili ako inkubátory tejto útočnej epidémie nového McCarthyismu. Ale čo môžete robiť? Ako môže ktokoľvek odolať tak presvedčivému sociálnemu zotročeniu?

Odpoveď tu bola stále s nami. Ja sám som ju našiel pred 36 rokmi, stojac na schodoch Lincolnovho pamätníka vo Washingtone s Dr. Martinom Lutherom Kingom a dvoma stovkami tisíc ľudí.

Jednoducho sa vzoprite. Mierumilovne, áno. S rešpektom, samozrejme. Nenásilne, jednoznačne. Ale keď nám povedia, čo si máme myslieť alebo ako hovoriť a ako sa správať, my povieme nie. Nepodriadime sa sociálnemu protokolu, ktorý dusí a stigmatizuje osobnú slobodu.

Naučil som sa o úchvatnej moci neposlušnosti od Dr. Kinga, ktorý sa ju naučil od Ghándiho a Thoreaua a Ježiša a všetkých veľkých mužov, ktorí viedli spravodlivých proti mocným.

Neposlušnosť je v našej DNA. Cítime vrodenú spätosť s týmto duchom neposlušnosti, ktorý nahádzal čaj do bostonského prístavu, ktorý poslal Thoreaua do väzenia, ktorý odmietol sedieť vzadu v autobuse, ktorý protestoval proti vojne vo Vietname.

V tomto duchu vás žiadam, aby ste sa dištancovali od kultúrnej korektnosti cestou masívnej neposlušnosti ku spupným autoritám, sociálnym direktívam a ťaživým zákonom, ktoré oslabujú osobnú slobodu.

Buďte však opatrní. Bolí to. Neposlušnosť vyžaduje, aby ste sa vystavili riziku. Dr. King stál na mnohých balkónoch. Musíte byť ochotní znášať poníženie, vydržať moderný ekvivalent policajných psov z Montgomery a vodných diel Selmy. Musíte byť ochotní zakúšať nepohodlie. Nesťažujem si, ale desaťročia sociálneho aktivizmu zanechali svoju stopu aj na mne. Dovoľte mi, aby som vám opísal jeden príbeh.

Pred pár rokmi som začul o rapperovi menom Ice-T, ktorý predával CD s menom „Zabijak policajtov“ („Cop Killer„), oslavujúci prepadávanie a vraždenie policajných príslušníkov. Nebol zastupovaný nikým iným ako Time/Warner, najväčším zábavným konglomerátom v krajine, na svete. Polícia po celej krajine bola pobúrená. Právom – nejeden z nich bol zavraždený. Ale Time/Warner mlčal ako hrob, pretože to CD bolo pre nich dojnou kravou a médiá okolo toho chodili po špičkách, pretože ten rapper bol černoch. Dopočul som sa, že spoločnosť Time/Warner poriadala valné zhromaždenie akcionárov v Beverly Hills. Vtedy som vlastnil nejaké akcie a rozhodol som sa tam prísť.

Čo som urobil odporovalo všetkým radám, ktoré som dostal od rodiny a priateľov. Požiadal som o slovo. Do stíchnutej sály s tisíckou priemerných amerických akcionárov som jednoducho prečítal plné znenie textov „Cop Killer“ – každé pomstychtivé, vulgárne, navádzajúce slovo.

Zrezal som hlaveň na svojej brokovnici / Odpojil som svetlá na svojom auťáku / Dneska niečo prepadnem a vystrelím si / Dnes odkrágľujem nejakých polišov

A ďalej je to horšie, o dosť horšie. Nie, nechcem vám to všetko čítať. Ale verte mi, tá sála bolo morom šokovaných, stuhnutých, zblednutých tvárí. Manažéri Time/Warner sa vrteli vo svojich kreslách a pozerali sa na topánky. Nenávideli ma. Potom som predniesol ďalšiu salvu zvrátených textov pretekajúcich rasistickými svinstvami, kde Ice-T fantazíruje, ako pretiahne dve dvanásťročné netere Ala a Tipper Gorových (Al Gore bol viceprezident USA za vlády Billa Clintona, Tipper bola jeho manželka – pozn.pr.).

Vystrčila zadok proti môjmu…

Nie, nechcem vám urobiť to, čo som urobil im. Postačí, keď poviem, že som opustil tú miestnosť za hrobového ticha. Keď som potom prečítal tie texty čakajúcemu davu novinárov, jeden z nich povedal, „To nemôžeme vytlačiť.“ „Ja viem,“ odpovedal som, „ale Time/Warner to predáva.

O dva mesiace potom vypovedal Time/Warner zmluvu s Ice-T. Mne už nikdy neponúknu ďalší film u Warner Brothers a Time magazín o mne nikdy nenapíše dobrú recenziu. Ale neposlušnosť znamená, že musíte byť ochotní konať, nielen hovoriť.

Keď násilník žaluje svoju postaršiu obeť za to, že sa bránila musíte zahltiť telefónnu ústredňu okresného prokurátora. Keď je vaša univerzita tlačená k zníženiu úrovne požadovaných vedomostí, aby aspoň 80 percent študentov promovalo s vyznamenaním, preplňte zasadnutia Rady rektora. Keď dá osemročný chlapec na ihrisku pusu na tvár dievčatka a je vláčený po súdoch pre sexuálne obťažovanie, usporiadajte pochody k takej škole a zablokujte jej vchod. Keď niekto, koho ste si zvolili, je zvedený politickou mocou a podvedie vás, píšte petície, vyžeňte ho, zakážte ho. Keď Time magazín zobrazí hlupákov, čo sa boja prechodu na rok 2000 (číslo z 18.januára 1999) ako nepríčetných, bláznivých kresťanov mávajúcich krížom, ako to urobili minulý mesiac, bojkotujte ich časopis a výrobky, ktoré v ňom inzerujú.

Aby tento národ dlhodobo obstál, apelujem na vás, nasledujte posvätné stopy veľkých neposlušností v histórii, ktoré oslobodili vyhnancov, založili cirkvi, potreli tyranov a áno, rukami prebudených ozbrojených davov a niekoľkých veľkých mužov, vo Sláve Božej, vybudovali túto krajinu.

Keby tu bol s nami Dr. King, myslím, že by súhlasil. Ďakujem vám.


Publikovaný

v

od