Český portál Literárky zverejnil príspevok českého poslanca za stranu ODS. Jan Skopeček navštívil ako člen parlamentnej delegácie Európsky parlament v Bruseli. Popisuje atmosféru a priebeh jednania na tému migrácie. Výsledkom je nesmierne depresívny pocit a tiež to, že nevidí žiadnu možnosť na zmenu „vítania“
Jan Skopeček sa zúčastnil medziparlamentného stretnutia LIBE na tému migrácie (The European Agenda on Migration – What about Legal Avenues and Integration?). LIBE je výbor Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci.
[sociallocker][/sociallocker]
Malo ísť o dialóg desiatok zástupcov národných parlamentov s predstaviteľmi EÚ. Za dialóg je to však podľa Skopečka len vydávané. Na vystúpenie má okrem úvodných referátov (vybraných neviem kým a neviem prečo) každý z poslancov len dve minúty.
Poslanec si nerobil ilúzie, že niečo zmení alebo si priaznivci politiky vítania migrantov priznajú chybu. Avšak bolo to oveľa horšie. Realita rokovaní a drvivá väčšina vystúpení ho dokázala privádzať do úžasu.
„Úplne prevládajúcim postojom väčšiny európskych i národných poslancov je migráciu chápať ako záchranu pre starnúcu Európu a príležitosť na získanie chýbajúce pracovnej sily na európsky trh. Iným pre ospravedlnenie masovej migrácie stačí konštatovanie, že je Európa humanistická a každý človek, teda aj migrant, musí byť na prvom mieste. To nie sú okrajové príspevky pár vybočujúcich poslancov, ale úplne prevládajúce presvedčenie“
Skopeček zaznamenal, že slovenskí poslanci a poslankyňa z Maďarska mali racionálne vystúpenia, za čo im poďakoval.
Ďalej tvrdí, že už skoro nik v Europarlamente nehľadá cestu na zastavenie migrácie, ale len na jej uľahčenie
„…vystúpenie účastníkov to potvrdilo, že v oblasti migrácie nejde EÚ o štrukturálnu zmenu prístupu a myslenia. Ide jej naopak o to, aby sa migrovalo ďalej, ale migráciu išlo označiť za legálne. Aby sa migranti nevracali do krajín svojich pôvodu, ale našli sa cesty, ako si ich v Európe ponechať.“
Šialená je zámerná nekoncepčnosť, keď sa mieša diskusia o masovej migrácii, resp. jej dôsledkoch, s diskusiou o individuálnej a pracovnej migrácii.
Spolu s témou zlučovania rodín tak bola diskutovaná napríklad tzv. Modrá karta, ktorú chce EÚ lákať do členských krajín vysoko kvalifikovaných zamestnancov.
Aj tu si poslanec myslí že „zámerné miešanie úplne odlišných fenoménov má jediný dôvod. Nedať možnosť samostatne diskutovať dôsledky a náklady masovej migrácie tak, aby mohla byť po racionálnej zvážení argumentov odmietnutá. Namiesto toho nariediť túto tému v mnohých krajinách prebiehajúcou individuálnou migráciou pracovnej sily rôzne vysokej kvalifikácie.“
Jeho vystúpenie bolo zhrnutím pozície Českej republiky, kde hlavnou myšlienkou bolo odmietnutie kvót a ponechanie si kontroly nad tokom migrantov.
Jeho príspevok bol však úplne ojedinelým. Absolútna väčšina volala po zvýšení a po podpore migrácie.
Namiesto odsunu nelegálnych migrantov ich vraj treba zlegalizovať. A najlepšou cestou, ako z nelegálnej migrácie urobiť legálnu, je zlučovanie rodín, teda „umožnenie príchode rodinných príslušníkov za súčasnými imigrantmi.“
Popisuje jednotlivé šialené návrhy. Napríklad „grécky poslanec z extrémne ľavicovej SYRIZA prezradil, že rodiny chcú žiť spolu. Ak tomu tak nie je, držia hladovku, čo ide na vrub EÚ. Musíme preto konať rýchlejšie.“
K tomu sa pripojil estónsky poslanec, ktorý kreatívne zmiešal tému Modrej karty a zlučovanie rodín. Podľa neho treba do „Európy lákať zamestnancov, preto je potrebné pracovať na modrej karte a zlučovaní rodín.“
Estónec si myslí ,že „nestačí migrantom len otvoriť dvere, ale je potrebné dom aj vykúriť, aby sme pre nich boli dostatočne atraktívni.“
Portugalská europoslankyňa z frakcie progresívnych socialistov a demokratov doslova kričala, že sa za Európu hanbí, ako málo toho pre migrantov urobila, atď.
Na Skopečka pôsobí architektúra a šeď budov európskych inštitúcií neuveriteľne depresívne. Prostredie Európskeho parlamentu je vraj tak sterilné, že človeka privádza k myšlienkam, či sa neocitol v nejakom antiutopickom románe.
Zdiaľky tušíme o tom, že z Bruselu sa šíri hyperpolitická korektnosť, pripúšťanie jediného názoru nielen na otázku migrácie. Ale po osobnej skúsenosti s praktickou politikou európskych inštitúcií je jasné, že nie sme schopní kormidlo európskej politiky pootočiť.
Skopeček končí svoj popis uzáverom že rokovanie je skôr hra na demokraciu. Vytvára sa tým dojem, že aj poslanci národných parlamentov môžu byť na pôde Európskeho parlamentu vypočutí. Je to divadlo o tom, že sa všetci na „budovaní“ EÚ podieľame.
Podľa neho to nie je vôbec pravda, nič čo zaznelo na medziparlamentnými stretnutí, politiku EÚ v migrácii neposunie ani o milimeter.
Rozhoduje sa na úplne inej úrovni a smer je vytýčený jasne. Je to smer v priamom rozpore s tým, akú má pozíciu Česká republika.
Pre neho je to poučenie, že ide o to, kto z koho. Ak chce Česká republika uspieť musí celá politická reprezentácia hrať spoločne a veľmi tvrdo.
Odporúča vytriezvieť. Aj pre Slovensko častá fráza, že je potrebné byť pri stole, aby sme mohli pozíciu EÚ ovplyvňovať je nezmyslom pre každého, kto zažil „európsku atmosféru„.
Ako dopadne Česko vo veci migrácie, si netrúfa predpovedať. Výsledok je neistý, ak keby sa všetci Česi postavili proti.
PS: V čase, keď polsanec ODS písal svoje impresie spravodajské servery informovali o dohode nemeckej CDU/CSU a SPD ohľadom zlučovania rodín migrantov. Ročne má mať len touto cestou do Nemecka možnosť prísť ďalších až 220 000 ľudí!