Vo svojom kázni, ktorá vyšla v Denníku Referendum známy český kňaz Tomáš Halík odmieta príslušnosť človeka k teritóriu. Tvrdí, že odmietaním migrantov sa zbavujeme kresťanských koreňov. V celom texte účelovo mieša pojem migrant a utečenec, čo sú dve rôzne kategórie.

Halík pripomína, že Západ prijal utečencov z Československa v rokoch 1938-1989 a naznačuje, že Čechoslováci páchali zločiny.

Dal im veľkoryso šancu, mnohí ju využili dobrým spôsobom, iní zneužili – tak už to vždy s migrantami býva,“ tvrdí Halík

Halík vlastne konštatuje, že je normálne, ak migranti páchajú zločiny „tak už to vždy s migrantami býva„. Dôležité je, že podľa neho treba prijať každého bez ohľadu na jeho motívy počet a schopnosti. Nie je dôležité, aké sú možnosti prijímacej krajiny, ľudia z civilizácie založenej na kresťanských koreňoch sú skrátka povinní bez reptania prijímať.

Teológ síce uznáva, že nemožno pomôcť všetkým utečencom, ale tým, ktorým pomôcť môžeme, by sme pomôcť mali. Okrem iného preto, že nám tak káže naša kresťanská viera, na ktorú sa dnes toľko ľudí odvoláva. Kresťanských hodnôt sa však dovolávajú aj tí, ktorí odmietajú prijať čo i len jediného utečenca. Práve preto, že sme povinní pomôcť v prvom rade tým, ktorí nás zrodili a ktorí sú našim potomstvom. Miluj blížneho svojho a pomáhaj mu je totiž imperatív, ktorý má podmienenú platnosť. Nemožno milovať niekoho, kto privodí mne samému záhubu.

Tvrdí, že planéta sa mení a hádže hromy-blesky na všetkých, kto si dovolil oponovať dogme o klimatickej zmene. Keďže je možné očakávať, že následkom podobných zmien sa drasticky zvýši počet migrantov. cirkev sa masí pripraviť.

Tvrdí, že sa musíme naučiť žiť spolu. Ale túto povinnosť evidentne vzťahuje len na pôvodné obyvateľstvo. Inými slovami volá po podriadení sa. Je to vlastne aj tak jedno, pretože aj tak nemáme vzťah k tejto zemi, táto krajina nám nepatrí a my zrejme nemáme právo rozhodovať, kto v nej bude žiť.

Naša krajina nie je naša, Hospodinova je krajina a všetko, čo je na nej, my všetci, sme tu len cudzinci a prisťahovalci, hovorí jasne Písmo. Európa vždy bola, je a ešte viac bude kultúrno, etnicky a nábožensky pluralitná, tento vývoj nezastavia žiadne múry a ostnaté drôty. Musíme sa naučiť žiť spolu.

Tých, ktorí nechcú z princípu ani jedného utečenca, obviňuje, že sa zriekajú Krista. Tvrdí, že jed nacionalizmu otravuje myšlienky európskeho humanizmu. Zrejme si myslí si, že keď nám z európskeho neba padá „mana nebeská“ eurofondov (ktovie, koľko jemu osobne) Česi jednoducho musia otvoriť svoje brány.

Neprijmeme ani jedného utečenca…Hovoríme tým, vyraďujeme z Európy a európskej kultúry humanizmu, že dávame prednosť jedovatému nacionalizmu, národnému sebectvo, že chceme naďalej z európskeho spoločenstva iba oboma rukami brať a nie sme ochotní nič dávať.

Halík burcuje cirkev do boja proti tým, ktorí odmietajú migrantov. Ale tentoraz ich nazýva utečenci, t.j. ľudia, ktorí majú právo na azyl a ochranu. Migranti, ktorých je v tomto nekonečnom prúde 99%, takéto právo nemajú. Miešaním týchto pojmov potom vyvoláva účelovo pocit viny.

Azyl však ľudia, ktorí prichádzajú do Európy, môžu dostať v ľubovoľnej krajine na hraniciach Európy. Z technického hľadiska sú potom všetci, čo žiadajú o azyl ekonomickí migranti, pretože ich život už nebol ohrozený, keď sa rozhodli priplávať z Maroka, Líbye, či docestovať cez Turecko, alebo Ukrajinu.

Neprijmeme ani jediného utečenca – toto slovo je tisíckrát horšie urážkou Krista ako jedna scéna z nepochopeného divadelného predstavenia. Neprijmeme ani jediného utečenca – proti tomu by sa malo kázať každú nedeľu vo všetkých kostoloch!

Na záver sa sám predstavuje ako cirkev, považuje sa za zvestovateľa pravdy a podsúva, že jeho slová sú slovami Krista.

Avšak: Nebojte sa, ja som zvíťazil nad svetom, hovorí Kristus. Amen.