Česko je z takmer jednej tretiny nepriamo závislé na zahraničných vodných zdrojoch. Vyplýva to z medzinárodnej štúdie, ktorú vypracovala holandská organizácia Water Footprint Network (WFN) v spolupráci Európskou komisiou. Nedostatok vody na druhej strane planéty tak môže mať vplyv na ceny potravín a ďalších komodít v Česku. Informuje český ekonomický portál E15.cz.
„Česko využíva pre chod svojej ekonomiky približne 10,8 kilometra kubických vody. Z toho ale 29 percent pochádza mimo krajiny. Zahŕňame sem vodu vyčerpanú na výrobu surovín aj na produkciu dovážaných výrobkov, „uviedol projektový manažér WFN Ertug Ercin na návšteve v Prahe, kde prednášal na pôde Akadémie vied.
Práve klimatické zmeny, čiže nedostatok vody a sucho na druhej strane planéty, môžu mať na českú ekonomiku veľký vplyv. „Napríklad chov dobytka v Českej republike je do značnej miery závislý od dovozu krmív z Argentíny či Brazílie. Teda sucho, ktoré by nastalo v Južnej Amerike, by sa zásadne prejavilo na cenách mäsa a mliečnych výrobkov v Česku, „povedal Ercin. Európska únia dováža až 72 percent sóje, 57 percent z toho sa pritom nachádza v oblastiach ohrozených nedostatkom vody.
„Až nabudúce zase vyletia ceny masla hore, možno to bude kvôli suchu v Južnej Amerike. A to je len mediálne príťažlivá špička ľadovca. Musíme naše poľnohospodárstvo meniť a miesto kŕmenie dobytka vo veľkochovoch sójou rozvíjať ekologické poľnohospodárstvo využívajúce miestne zdroje, „tvrdí programový riaditeľ hnutia Dúha Jiří Koželouh.
Nejde len o sóju, pre české hospodárstvo sú významné aj ďalšie plodiny ohrozené nedostatkom vody z riek a ďalších tokov, ako je bavlna, hrozno, mandle, pistácie a ryža, upozorňujú aktivisti.
„Nedostatok zrážok potom môže mať veľký vplyv na ceny kávy či palmového oleja. Adaptačné opatrenia tak nemôžu byť len vnútroštátne, ale musí brať do úvahy aj globálne riziká,“ dodal Ercin.
Česká vláda už prijala niekoľko stratégií, ako popísaným rizikám čeliť. Jednou z nich je napríklad prísľub pomôcť rozvojovým krajinám so zvládaním klimatických zmien. Do klimatických projektov chce vláda v najbližších desaťročiach dať viac ako miliardu, to však podľa odborníkov nestačí.
„Vláda plánuje z dnešných 200 miliónov korún ročne navýšiť pomoc iba na 1,8 miliárd korún, a to až v roku 2030. Potrebná suma vypočítaná podľa výšky českých emisií, počtu obyvateľov a HDP sa pohybuje okolo 10 miliárd korún ročne. To sa ale samozrejme neodohrá zo dňa na deň, „hovorí Klára Sutlovičová z think-tanku Glopolis.
Na otázku, či je takáto suma v možnostiach štátu, minister životného prostredia Richard Brabec (ANO) do vydania článku neodpovedal.
K nedostatku vody v niektorých krajinách však prispieva aj neudržateľný rast tamojšieho hospodárenia. „V oblastiach ako je India, Pakistan, subsaharská Afrika nie je voda úplne efektívne využívaná, čo často súvisí s nízkou mierou vzdelania a povedomie o tom, ako by sa tá voda mala udržateľné využívanie,“ hovorí Ercin.