Je normálne, ak si každý človek vytvára svoj obraz na svet podfarbený jeho vlastným vnútrom a dokonca jeho vlastným egoizmom, ale ešte normálnejšie je, ak sa pokúšame o skutočnú objektivitu, teda o pravdu.

Veľa názorov na národ a národnosť vychádza práve z pohnútok ega a hlavne ak je už všetko vybojované. Sme často hrdí na to, že proste sme, ale nič viac. Potom sa dozvieme, ako nám všetci naokolo ubližujú. Nám, ktorí patríme k „nadradenej rase„, ktorá prišla z hviezd. (Slovano-Árijci).

Aj dlho po vzniku prvej Československej republiky chodili Česi na Slovensko a hlavne na jeho východ poučovať Slovákov, že sú Slováci, taká tu bola často hrdosť na svoj pôvod najmä u obyvateľstva z nižších sociálnych vrstiev a teda išlo o väčšinu. Slováci nemali pred vstupom do republiky takmer nijakú elitu, úrady zastupovali najmä Maďari, priemysel nebol najhorší, ale Česko bolo na tom lepšie. Slovensko bolo viac agrárnou krajinou , veď práve preto komunisti v 48 -roku vyhrali voľby iba v Česku, robotníci tam tvorili podstatnú časť, plus inteligencia, ktorá módne inklinovala k ideám marxizmu.

Je mnoho dôkazov o tom, že nebyť toho vyčítaného čechoslovakizmu, neexistujeme my Slováci dnes ako národ, čo ale nespomínam niečo akože musíme byť Čechom vďační a pod., len poukazujem na to, že dejinné udalosti sú jedna vec a skutočné cítenie a stav človeka, či národa vec druhá. Alebo aj inak povedané – božie cesty sú nevyspytateľné. Niekto jednoducho viac-menej zachraňoval Slovákov z časti aj proti ich vôli …

Nechcem sa sporiť o to, že kto sa presne zaslúžil o Slovenský národ a kto je jeho nepriateľ. Takto otázka nestojí, otázka stojí tak, že či sme schopní sa dnes definovať ako národ a ak áno, aká je naša úloha, čo chceme, debatovať o tom.

Pretože cesty k zlepšeniu situácie Slovákov mohli byť aj iné a nie horšie, napríklad federalizácia Rakúskej monarchie.

A dokonca v emancipácii národov Rakúsko-Uhorska sa dá vidieť aj niečo iné a to je egoistický zámer USA, kedy prezident Woodrow Wilson hovorí o práve na sebaurčenie národov jedine skrz vytvorenie národných štátikov, a to s úmyslom oslabiť Európu. Pretože predpokladal národnostné trenice a s tým spojené rozpory, čo sa naplnilo v II. svetovej vojne. Povedzme filozof Rudolf Steiner predpovedal novovzniknuvšiemu Československu životnosť 20 rokov. Lenže Steiner bol za sociálnu trojčlennosť v monarchii, čo je aj sen pre dnešnú dobu.

Kto by namietal, že však po páde Hitlera sa Československo znova objavilo na mape, treba si uvedomiť, že v demokratickej podobe iba na tri roky.  Jeho integritu neskôr garantovala iná krajina, a to bolo komunistické ZSSR. Robili to veru dôsledne ….

Po páde železnej opony ďalší vývoj už poznáme a nedajú sa nevidieť práve snahy o slabé Slovensko, či aj Česko, snahy o rôzne druhy pripojenia k mocnostiam, ide o geopolitiku.

Toto je všetko politika, ale treba sa baviť hlavne len o duchu národa, o jeho smerovaní, hoci aj tá politická snaha o národnú emancipáciu má svoje prvotné korene v samom národe, alebo aspoň v jeho kritickej časti a u inteligencie, až v druhom rade ide o politické kalkulácie, výzvy od veľmocí, garantovanie existencie pod rôznymi podmienkami a pod.

Pripojenie sa k Čechom bolo inštinktívne, ale zároveň pragmatické, oba národy aspoň posledný čas trpeli pod vládou Habsburgov, žiaden z nich nemal až tak agresívne nároky v zmysle národnom, akoby to mohli mať povedzme Poliaci, či Rusi, ak by sme sa pokúšali o územie viac na východ od Zakarpatia, a zas Chorváti, či Srbi boli pre nás ďaleko za masou Maďarov.

No treba si všimnúť aj rozmer určitého panslavizmu, veď Masaryk chcel koridor k moru a styky so Slovanmi Balkánu.

A toto pripomínam, lebo chcem ukázať obraz Slovákov šv iršom kontexte Slovanov, no naozaj nie len v zmysle rasy, pretože v hlbšom zmysle sú Slovania Slovanmi práve akýmsi integrovaním mnohosti, rôznorodosti, hoci geneticky na Indoeurópskom základe, ako na základe kultúrnom.

Nie je to síce celkom správny príklad, ale niečo také vidno v Rusku. Je tam aspoň snaha o symbiózu národov, ktorým ale sú v istom zmysle kultúrne nadradení Rusi. Nie ako zotročovatelia, ale ako tí, ktorí chápu ideu mnohostrannosti zjednotenú v nejaký morálny a mravný kontext. Aspoň teoreticky by to tak malo byť, v každom prípade Americká idea zjednotenia v zmysle dolára, v zmysle konzumu a pod., je akýsi protipól Ruskej, alebo Slovanskej idei o zjednotení v niečom vyššom, ide o vyššie ideály. Povedzme ako kedysi Európu zjednocovalo kresťanstvo.

Toto všetko ale uvádzam len v zmysle archetypálnom, lebo samozrejme je pravda, že aj USA, aj Rusko má reálne aj iné stránky.

Štatistik des Konigreichs Ungarns (1843) E. Fényes, keď sa pokúsil podať charakteristiku každého uhorského národa:

Slováci sú miernej, pokojnej povahy. Slovák len zriedka pácha ťažké zločiny, je pracovitý, rozumný, súci na remeslá a pre vedu, je statočným vojakom. Naproti tomu je tvrdohlavý, zaliečavý, lakomý a nie je veľkým milovníkom čistoty.

Nuž pojem národ holubičí asi nebude len mýtus Slovákov o Slovákoch, ktorí sa dnes snažia mnohí a za kadejaké peniaze, za kadejakú slávu a vyznamenania z US embassy rozbortiť.

Fényes ani alkoholizmus nespomenie, ktorý spomínal aj Slovák Ľudovít Štúr, rovnako ako dnešní kritici Slovákov s cigaretou marihuany medzi perami a ktorí navyše otvárajú dvere aj tvrdým drogám.

Isteže, treba byť aj čistotným, ale nie len telesne. Veď Kristus hovorí o obielených hroboch plných kostí, teda plných hriechu skazy a pod …. To je poukaz na to, že možno naši predkovia viac dbali o čistotu svojich duší, ako čistotu svojich tiel. To je ale zaujímavý postreh, ktorý z časti naráža aj na to, prečo Slovania nemali a nemajú úspechy vo vonkajšku, v materiálnom svete, teda veda a pod. Jednoducho psychicky dbali viac na vnútro, ako na vonkajšok a to sa týka Slovanov všeobecne.

Netreba tu hľadať iba genetiku, ide o mix kultúr, ktoré sa nevyhranili ani nadmieru hmotársky, ani veľkými úletmi mimo hmotnú realitu. Ale nie výrazne. Treba povedať, že prototyp Slovanstva a slovenskosti je všade tam, kde sa hovorí o Strednej ceste. Je síce nevýrazná, ale mocná, lebo pretrváva a bude niesť aj svoje plody. Veru, treba si povedať na rovinu, že Slováci svoje plody svetu ešte veľmi nepriniesli.

Minulý rok som bol v blízkej rodine na pohrebe 91 ročnej Rusínky. Padla tam veta v príhovore, že „Babka každý deň vstávala s otázkou – a čo dnes budeme robiť?

Keď sme ju navštívili pri jej deväťdesiatinách, na stolíku ležala modlitebná knižôčka s modlitbou k archanjelovi Michalovi. Tomu kto integruje a vyvoláva otázky po zmysle, ale v duchu.

Veru ani v komunistovi Leninovi sa nezaprel Slovanský element, keď vydal knihu s nástojčivým názvom „Čo robiť„. (V skutočnosti názov románu „Čo robiť?“ použil v roku 1862 Nikolaj Černyševskij – pozn.ed.)

Otázka po zmysle, otázka, že čo robiť,  prichádza obyčajne po zažití prázdnoty v bežnom živote, kde len uspokojujeme svoje pudy a iné materiálny a plytké nároky.

Máme tu konanie, ktoré ospravedlňujeme ako evolúciu, ako prosto naháňanie sa za potrebami vpečatenými už v génoch, Západ vždy preto vedel čo robiť, veď predsa bojovať o sebapresadenie, obabrať protivníka pre zisk. Otázka po zmysle na Západe vyvstáva málokedy, veci sa majú samo sebou inštinktívne a týmto myslím anglosaského ducha.

Slovenskí progresivisti, neomarxisti a dokonca aj nihilisti nečerpajú z ničoho iného ako len zo slovanského a slovenského ducha, neujdú svojmu tieňu. Resp. bol to ich prvotný moment rozhodnutia, je o inom, ako ich chcenia uchopili iné „záujmové organizácie.„. To je duch slobody, ale videnej nejasne a do tohto vákua sa vložili sily pracujúce pre cudzie záujmy. Všimnime si Rusko. Pussy Riot sú o anarchizme, ktorý vždy v Ruskom národe bol, ale západný egoizmus tieto sily chce zneužiť pre seba.

Aj keď chcú mnohí vidieť, že Slováci mali len svojich bohov a sú akýmsi iným vesmírom, pravda je iná a tá je o tom, že Slováci môžu a potenciálne sú schopní integrovať kultúrne bohatstvo vôbec celého ľudstva. Reálne toto robila Európa, toto sa dialo odjakživa, ibaže Západ kultúru škrtol, alebo ak nie, tak sa nechal zožrať inými.

Buďme realisti, naozaj ľudia v strednej Európe majú širší záber vedomostí, ako je to povedzme v USA, aj keď propaganda tvrdí, že nie je to celkom tak. Viem o čom hovorím, väčšinu svojho života pracujem ako robotník, teda sa stýkam s robotníkmi a viem čo vedia a čo nevedia.

To je už iná otázka, že prečo sa tie svojim spôsobom nevedomé vrstvy nechceli vyhraniť, nechceli sa stať „pánmi„, len málo z nich „kolaborovalo„. Dokonca sú záznamy z 19. stor. kde sa píše, že keď prídu Nemci či Maďari doprostred Slovákov, tak s nimi zákonite splynú. Tiež si Maďari poťažkávajú, že Slováci majú mnoho detí …

Čo sa týka alkoholizmu, Štúr v tomto Slovákov prirovnáva k Írom, čo boli potomkovia Keltov. Istý Ír, ktorý si myslím v Bratislave založil pub sa zdôveril, že on sa len vrátil do krajiny svojich predkov. Naozaj tu žili aj Kelti, a Kelti boli vysoko duchovní, ten alkohol je zrejme ako náhražka v absencii duchovna, jednoducho chýba náboženská extáza, drogy ju nahradia, u Rusov je to podobné.

Takže určite Jakub Goda nemá pravdu, ak dal status, že Československo bolo fajn, lebo v ňom Masaryk zlikvidoval alkoholizmus. Pretože je tu tiahnutie aj k iným drogám a povedzme aj k týmto, ktoré berie sám Jakub Goda a myslím tým hlavne jeho ideológiu.

Charakteristiku Slovákov dnes vytvárajú kadejaké egoizmy a „záujmové skupiny„, a tak iba čiastkovo , alebo celkom lživo. Len zriedkavo je počuť otázku, že „kto sme a čo robiť„. Pretože určití Slováci dnes vedia kto sú z úst cudzincov robia len to, čo im títo cudzinci povedia. Majú v sebe určitú národnú náladu, ale pre ich duševno-duchovnú lenivosť a aj rôzne chyby charakteru nepôjdu ďalej, naopak to čo sami neurobili uchopia cudzinci a to hlavne pre hmotárske záujmy. Lebo ja som to ešte nepovedal? Pre mňa Slovák je človek, ktorý maximálne žije morálno-mravnými princípmi v duchovnom zmysle.

A za tie zdvihne hlas, päsť i zbraň.