George Washington je tvár na jednodolárovej bankovke a tiež sa na nás usmieva zo suvenírov predávaných na Presidents ‚Day. Väčšina z nás vie, že bol prvým prezidentom Spojených štátov. Ale prečo je to dôležité? Čo ďalšie o ňom vieme?
George Washington bol človek, ktorý založil americkú republiku. Viedol revolučnú armádu proti britskému impériu, slúžil ako prvý prezident a – čo je najdôležitejšie – odstúpil z moci.
V ére geniálnych mužov nebol Washington najhlbším mysliteľom. Nikdy nenapísal knihu alebo dlhú esej, na rozdiel od Georgea Masona, Thomasa Jeffersona, Jamesa Madisona, Alexandra Hamiltona a Johna Adamsa. Ale Washington myšlienky amerického založenia zrealizoval. Liberálne a republikánske idey inkarnoval vo vlastnej osobe a dal im priechod revolúciou, ústavou, svojím úspešným prezidentstvom a svojím odchodom z funkcie.
Čo je tak skvelého na odchode z funkcie. Určite záleží viac na tom, čo prezident robí vo funkcii. Ale spomeňme ďalších veľkých vojvodcov a lídrov revolúcií pred a po Washingtonovi – Caesar, Cromwell, Napoleon, Lenin. Všetci sa ujali moci, ktorú získali, a držali ju až do smrti alebo vojenskej porážky.
John Adams povedal: „Bol najlepším hercom prezidentovania, ktorého sme kedy mali.“ A vskutku, Washington bol človek, ktorý si bol veľmi vedomý svojej reputácie, ktorý pracoval celý život na rozvíjaní svojho charakteru a svojej image.
Dnes píše Joshua Micah Marshall o prvom americkom prezidentovi: „Všetko to bol iba herecký akt.“ Marshall to nepochopil. Washington rozumel, že charakter je niečo, čo rozvíjate. Naučil sa od Aristotela, že dobré správanie pramení zo zvykov, ktoré môže byť získané iba opakovaným konaním a korigováním – „Sme to, čo opakovane robíme.“ Slovo etika v skutočnosti pochádza z gréckeho slova pre zvyk. Hovoríme, že niečo je druhá prirodzenosť (angl. Second nature), pretože to nie je skutočne prirodzené; je to zvyk, ktorý sme rozvinuli. Z čítania gréckych filozofov a rímskych štátnikov rozvinul Washington porozumenie charakteru, zvlášť charakteru, ktorý prináleží gentlemanom v republike slobodných občanov.
Aké hodnoty vyjadroval Washingtonov charakter? Bol poľnohospodár, businessman, nadšenec pre obchod. Ako muž osvietenstva sa hlboko zaujímal o vedecké poľnohospodárstvo. Jeho listy ohľadom riadenia Mount Vernone sú dlhšie než tie ohľadom riadenia vlády. (Samozrejme v roku 1795 pracovalo viac ľudí na Mount Vernone než v celej exekutíve federálnej vlády.)
Bol tiež liberálnym a tolerantným mužom. V slávnom liste židovskej kongregácie v Newporte na Rhode Islande vychvaľoval „liberálnu politiku“ náboženskej slobody v Spojených štátoch čoby vec hodnú nasledovania ostatnými krajinami. Vysvetľoval:
„Už sa o tolerancii nehovorí, ako by to bola zhovievavosť jednej triedy ľudí, že si iná trieda užíva výkonu svojich vrodených prirodzených práv, pretože vláda Spojených štátov, ktorá nijako neposväcuje bigotnosť, nijako nepomáha perzekúcii, našťastie vyžaduje, aby sa tí, ktorí žijú pod jej ochranou, ponížili na dobrých občanov. „
A čo je najpodstatnejšie, vyznával republikánske hodnoty – teda veril v republiku slobodných občanov s vládou vytvorenou na súhlase a založenú, aby chránila právo na život, slobodu a majetok.
Zo svojich republikánskych hodnôt odvodil Washington svoje opovrhnutie kráľovským majestátom, aj pre seba. Autor Garry Wills nazval Washingtona „virtuózom rezignácií“. Nevzdal sa moci raz, ale dvakrát – na konci revolučnej vojny, keď rezignoval zo svojho armádneho postu a vrátil sa na Mount Vernon, a potom znovu na konci svojho druhého prezidentského obdobia, keď odmietol prosby, aby kandidoval tretíkrát. Tým nastavil štandard pre amerických prezidentov, ktorý trval až do prezidentovania Franklina D. Roosevelta, ktorého chuť po moci bola silnejšia ako 150 rokov trvajúceho precedens založeného Washingtonom.
Záverečné slovo patrí Washingtonovmu najväčšiemu protivníkovi, kráľovi Jurajovi III. Kráľ sa opýtal svojho amerického maliara Benjamina Westa, čo urobí Washington, keď vyhrá nezávislosť. West odpovedal: „Hovoria, že sa vráti na svoju farmu.“
„Ak to urobí,“ povedal neveriaci monarcha, „bude najväčším mužom na svete.“
Článok bol pôvodne publikovaný na CATO INSTITUTE