Ženy sa v Česku majú dobre! Bývalá ministerka Daniela Kovářová vystúpila proti Istanbulskému dohovoru. Feministky hrôzou nezaspia
Dokument Rady Európy, ktorý sa v českom mediálnom priestore stal známym pod názvom Istanbulský dohovor, budí rad kontroverzií. Verejnú diskusiu o jeho zmysle naštartoval monsignor Petr Piťha, ktorého plamenný prejav počas Svätováclavskej kázne varoval pred tým, že svet by jej prijatím urobil z homosexuálov „nadradenú triedu“ a prišiel by o svoje dlho platné poňatie tradičnej rodiny. O Instanbulskej zmluve sa pre ParlamentniListy.cz vyjadrila niekdajší ministerka spravodlivosti JUDr. Daniela Kovářová, dnes advokátka a prezidentka Únie rodinných advokátov. Podľa nej je dokument pre Česko nielen nadbytočný, ale zároveň i nebezpečný.
[sociallocker][/sociallocker]
Už v roku 2006 bol prijatý zákon č. 135/2006 Zb., Na ochranu pred domácim násilím. Je česká právna úprava nedostatočná, čo sa týka ochrany pred domácim násilím?
Česko má v súčasnosti úplne dostačujúcu právnu úpravu ochrany pred domácim násilím aj pred násilím iného druhu. Postačí, keď existujúce legislatíva bude používaná, novú právnu úpravu nepotrebujeme.
Ako si Česká republika stojí v oblasti rovnosti žien a mužov? Došlo v tejto otázke od revolúcie k nejakému posunu, a ak áno, hodnotíte ho pozitívne?
Česká republika bola jednou z prvých krajín, ktoré pri svojom vzniku pred sto rokmi postavenie ženy legislatívne zrovnoprávnila s mužmi. Spoločnosti chvíľu trvalo, než sa zrovnoprávnilo aj faktické postavenie žien. Dnes české ženy môžu dosiahnuť na všetky posty, o ktoré stoja. Naopak majú mnohé výhody v porovnaní s mužmi. Častejšie dosiahnu na vyššie vzdelanie a v mnohých odboroch, skôr mužských, dnes nájdeme oveľa viac žien. Takým príkladom je napríklad justícia. Ako možno zistiť napríklad z publikácie Moc krásy, ktorú v minulom roku vydala Karlova univerzita, ženy oveľa častejšie ako muži dosahujú vyššie vzdelanie aj postavenie ako ich rodičia. O rovnoprávnosť žien teda žiadnu obavu nemám.
Čo považujete za prínos Istanbulského dohovoru?
V Istanbulskom dohovoru žiadne prínosy nenachádzam. Pre našu krajinu je to zbytočný medzinárodný dohovor, ktorý sme nemali podpisovať. Pevne verím, že ho naši zákonodarcovia odmietnu ratifikovať.
Ohrozuje Istanbulský dohovor prirodzené pozície žien a mužov? Tu je citácia zo samotného dohovoru, ktorú kritizoval europoslanec Tomáš Zdechovský: „Zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia na podporu sociálnych a kultúrnych vzorcov správania žien a mužov s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície a ďalšie praktiky, ktoré sú založené na predpoklade podriadenosti ženy alebo na stereotypnom ponímaní rolí žien a mužov.„
Istanbulský dohovor je oveľa viac dokument politický než právny. Na mnohých miestach operuje s termínom „gender„, snaží sa meniť tradície našej krajiny a vzťahy medzi mužmi a ženami. Oproti našej legislatíve, ktorá je postavená na rovnosti všetkých občanov a jedincov, zakladá privilegované postavenie obetí domáceho násilia, teda vlastne prináša nerovnosť. Hoci proklamuje, že bojuje proti stereotypom, sama iné stereotypy zakladá. Napríklad stavia na zásade, že za násilie vždy môže násilník, ignoruje však, že najčastejšie dochádza k násiliu medzi osobami blízkymi a že v spoločnosti sa ľudia vzájomne ovplyvňujú a na seba reagujú. Naivne tiež verí, že výchovou mužov sa dá násilie úplne eliminovať. Zabúda, že k násiliu sa väčšina jedincov uchyľuje pod vplyvom emócií a že emócie v mozgu racionálnu zložku vypínajú.
Môže Istanbulský dohovor oslabiť inštitút rodiny?
Tvorcovia Istanbulského dohovoru majú o rodine iné predstavy ako česká verejnosť, ktorá v rodine vidí najsilnejší prvok, zmysel života vidí v úplnej rodine a neustále sa snaží sa k tomuto ideálu priblížiť, aj keď sa jeho dosiahnutie pochopiteľne každému nepodarí. Dnešným trendom je naopak príklon k tradícii, k rodine a ku sobášom, zatiaľ čo Istanbulský dohovor tradičnou rodinou opovrhuje a štátu naopak prikazuje tieto tradície boriť.
Istanbulská zmluva hovorí o potrebe vzniku vzdelávacích materiálov k rovnosti žien a mužov, vzájomnému rešpektu a nestereotypným rodovým rolám. Tieto materiály by mali vznikať na všetkých úrovniach vzdelávania a byť prispôsobené schopnostiam žiakov. V praxi by sa tak o týchto témach mohli učiť aj deti na základných školách. Vidíte v tom prínos alebo ohrozenie pre najmenších študentov?
Spomínané články 12 a 14 sú pre mňa neprijateľné a sú jedným z dôvodov, prečo považujem Istanbulský dohovor za škodlivý. Medziľudské vzťahy možno niekedy nie sú ideálne, ale zámer kohokoľvek prevychovať občanov a urobiť z nich jedinca iných a lepších ma desí. Minulosť ukázala, že podobné pokusy nekončia nikdy dobre.
Súhlasíte s postojom Českej ženskej lobby, ktorá sa rozhodla podať trestné oznámenie na katolíckeho kňaza Petra Piťhu pre jeho tvrdenie, že Istanbulský dohovor je nedemokratickým a diktátorským dokumentom?
Kázeň monsignora Piťhu som si vypočula nevidím na nej nič trestného ani protiprávneho. Pevne verím, že sa nedočkám časov, kedy budú prenasledovaní ľudia za svoj názor či verejné vystúpenie. Je zvláštne, že niektoré skupiny ľudí vyzývajú k tolerancii, no ich poňatie sveta nezahŕňa toleranciu k názorom odlišným od tých ich.
Europoslanec Tomáš Zdechovský v súvislosti s týmto trestným oznámením spomína nacistickú a komunistickou éru, kedy boli kňazi za svoje výroky prenasledovaní. Príde vám toto porovnanie namieste?
Verejná diskusia je dnes veľmi často emotívna a zvádza k vášnivým vyjadrením, čo nie je ospravedlnením, ale konštatovaním neblahej prítomnosti. Avšak verejné lynčovaniu jedincov s odlišným svetonázorom mi skutočne naháňa husiu kožu. Sama sa s niečím podobným pravidelne stretávam v diskusiách a komentároch na sociálnych sieťach.
Bulharský ústavný súd označil Istanbulský dohovor za protiústavný, pretože vraj stiera rozdiely medzi pohlaviami, čo boj proti domácemu násiliu len sťažuje. Poľsko, Lotyšsko a Chorvátsko dohovor prijali len s početnými výhradami. Máme teda schvaľovať niečo, k čomu majú kolegovia výhrady?
Stotožňujem sa s mnohými výhradami našich susedov. V skutočnosti som vlastne rada, že sa o Istanbulskom dohovore začalo takto široko hovoriť, pretože o riziku jej ratifikácie sa medzi informovanou verejnosťou hovorí od jari tohto roku.
Istanbulský dohovor vraj hrozí prelomiť advokátsku mlčanlivosť, kvôli čomu ČAK vydala vyhlásenie, v ktorom sa stavia proti ratifikácii dohovoru. Ide o skutočné nebezpečenstvo?
Článok 28 ukladá štátom, aby urobili opatrenia, ktoré by nebránili pracovníkom istých profesií ohlásiť spáchanie násilného činu či obavu, že takýto čin bude v budúcnosti spáchaný. Ako advokát pochopiteľne ihneď spozorniete, pretože dnes nemá naša profesia žiadnu informačnú povinnosť na ochranu práv našich klientov. Veľmi nebezpečné je aj zaobchádzanie s hypotetickou hrozbou násilia. V rodinných sporoch totiž nie je výnimkou, že si bývalí partneri nepravdivými obvineniami vybavujú vzájomné konflikty a rodičovské spory.
Čo fyzické tresty v rámci rodiny? Obmedzí Istanbulský dohovor možnosť rodičov dať dieťaťu výchovnú facku?
Istanbulský dohovor ukladá štátom, ktoré ho ratifikujú, aby zaviedli nové skutkové podstaty trestných činov. Ide najmä o úmyselné konanie činov fyzického násilia voči druhej osobe (čl. 35) a o nežiaduce verbálne, neverbálne alebo fyzické prejavy sexuálnej povahy (čl. 40). Možno sa samozrejme prieť o výklad týchto pojmov, ale už len to, že rôzne strany z formulácií môžu vyčítať rôzne nebezpečenstvá, znamená, že ide o neurčitý text a je lepšie zachovať zdržanlivosť, než pre neho unáhlene zdvihnúť ruku. Úrad vlády tvrdí, že Česká republika už v minulosti ratifikovala iné dohovory, ktoré žiadali postaviť akékoľvek násilie mimo zákon, avšak naši legislatívci také zmeny doteraz vždy odmietli. Z tejto argumentácie jasne vyplýva, že pre našu krajinu nie je tento spôsob nových povinností prijateľný, preto je podivné, keď je nám takto násilne opakovane podsúvané.
Podľa niektorých tvrdení Istanbulský dohovor rieši iba násilie páchané na ženách a trochu obchádza muža, prípadne ignoruje problém násilia na určitých skupinách obyvateľstva, ako sú seniori či deti. Súhlasíte s týmto tvrdením?
Istanbulský dohovor výslovne tvrdí, že násilie je rodovo podmienené, že sa ho dopúšťajú muži na ženách. Na seminári, ktorý usporiadala k tejto problematike 16. októbra 2018 Poslanecká snemovňa, však vystúpil Mgr. Pavel Rataj, viceprezident Asociácie manželských a rodinných poradcov. Uviedol, že ide o veľmi povrchnú debatu, postihujúcu izolovane fyzické násilie, ale nezohľadňuje celý proces komunikácie – emócie-reakcia-správanie-rokovania – a už vôbec nie ďalšie formy násilia (najmä psychické, ktoré môže byť niekedy horšie ako násilie fyzické). Nevylučujem, že je diskusia o násilí, jeho zdrojoch, tendenciách, reakciách na ne a nástrojoch proti nemu namieste a aktuálne, ale Istanbulský dohovor nič podobné nerieši. Navyše je trochu naivné si myslieť, že prijatie jednej medzinárodného dohovoru zmení situáciu obetí.
Europoslanec Tomáš Zdechovský ďalej varuje, že ratifikácia Istanbulského dohovoru výrazne zjednoduší kriminalizáciu mužov, napríklad počas rozvodového konania a s tým súvisiaceho sporu o to, ako budú obaja rodičia starať o deti. Už teraz ide podľa neho až v tretine prípadov údajného domáceho násilia o krivé obvinenia. Hrozí nám, že sa do ČR presunie fenomén „Me Too„, kedy sa budú riešiť prípady údajného obťažovania pred dvadsiatimi a viac rokmi?
K takémuto dôsledku skutočne môže dôjsť. Násilie nie je aktuálnym problémom dneška a to najhoršie, čo môžeme urobiť, je prispieť k rodovému boju medzi pohlaviami.
Zdroj: Parlamentní listy