Bulharský prezident Rumen Radev dnes začal návštevu v Rusku. Pri tej príležitosti poskytol rozhovor ruským novinám Kommersant. Z odpovedí vyberáme
[sociallocker][/sociallocker]
Bulharský prezident Rumen Radev sa dnes stretne v Moskve s ruským premiérom Dmitrijom Medvedevom a v utorok v Soči so svojím náprotivkom Vladimírom Putinom.
Podľa neho sankcie nie sú dôvodom na zmrazovanie vzťahov, ale varoval Moskvu proti zasahovaniu do domácej politiky Bulharska.
Vzájomné vzťahy
Bulharský predstaviteľ navštívi Rusko prvýkrát po desiatich rokoch, čo je príliš dlhý čas. Bulharsko tento rok oslávi 140. výročia oslobodenia Bulharska ako výsledok rusko-tureckej vojny v rokoch 1877-1878. Pri tejto príležitosti chce bulharský prezident pozvať ruského kolegu na návštevu krajiny
Bulharsko nevyhostilo diplomatov ako výsledok po udalostiach v Salisbury, ale len stiahlo svojho veľvyslanca. Radev to komentoval, že ako predsednícka krajina Rady Európskej únie sa Bulharsko usiluje o konštruktívny a zmysluplný dialóg.
Prípadné pritvrdenie sankcií nemá podporu prezidenta Bulharska. Sankcie sú podľa neho škodlivé pre všetky krajiny a predstavujú neúčinný nástroj. Trvá na plnení Minských dohôd zo strany Ruska. Jeho návšteva, rovnako ako práve skončená návšteva Angelny Merkelovej a nastávajúca Emmanuela Macrona prispievajú k udržaniu vzťahov.
Kvôli skvalitneniu cestovného ruchu Bulharsko, podniká kroky na zjednodušenie vízového režimu pre ruských turistov.
Bezpečnosť
Radev sa vyjadril k obvineniam svojho predchodcu Rosena Plevnelieva, ktorý povedal, že Rusko financuje politické strany a zasahuje do vnútorných záležitostí Bulharska. „Môžem s istotou povedať, že v krajine, ktorá historicky sympatizuje s Ruskom, takéto činy môžu len uškodiť,“ povedal.
Bulharsko investovalo do opravy vlastných MiG-29, aby si zachovalo možnosť ochrany vzdušného priestoru. Ale vzhľadom na členstvo v NATO neprichádza do úvahy požiadavka zakúpenia ďalších ruských lietadiel. Vraj platí dohoda, že nové lietadlá musia byť vyrobené aspoň v jednom členskom štáte NATO alebo v EÚ.
Bulharsko odmieta vstúpiť do flotily Čiernomorskej únie NATO, čo je projekt Rumunska z roku 2016. Krajina si myslí, že opatrenia prijaté v oblasti obrany by nemali viesť k eskalácii napätia. Toto by malo byť všeobecnou zásadou pre krajiny NATO a Rusko v čiernomorskom regióne.
Energetická politika
Bulharsko zrušilo projekt South Stream, ktorý mal viesť cez Čierne more a priamo zásobovať Južnú Európu. Projekt bol zrušený ako následok osobnej intervencie amerických senátorov na čele s Johnom McCainom.
Podľa Radeva táto téma si vyžaduje depolitizáciu a je potrebné počúvať názory expertov a ekonómov. Bulharsko má v každom prípade záujem stať sa energetickým centrom v juhovýchodnej Európe, čo tiež znamená stať sa štátom, ktorý distribuuje zemný plyn.
„Čo sa týka dodávok plynu z Ruska, verím, že Bulharsko potrebuje priame dodávky ruského plynu cez Čierne more. Hovorme tomu Bulharský prúd,“ povedal.
Tento prístup je diktovaný zdravým rozumom a požiadavkami energetickej bezpečnosti a účinnosti, a to nielen pokiaľ ide o Bulharsko, ale aj o Európsku úniu ako celok.
Radev sa odvoláva na príklad Nemecka , ktoré napriek odporu USA a niektorých európskych krajín, stále trvá na realizácii Nord Stream-2 ako národnej priorite.
Samozrejme, Bulharsko a Nemecko sú členmi EÚ a musia dodržiavať pravidlá tretieho energetického balíka. Radev dúfa, že tak ruská strana, ako aj Brusel pochopia túto myšlienku.
„Po druhé, je to dobrý krok, že naša vláda znovu nastolila tému jadrovej elektrárne Belene. Bolo obdobie, keď tí istí politici boli hrdí na ukončenie tohto projektu. Myslím, že je to prejav realizmu a zrelosti. Tento projekt má budúcnosť, ale za jasných právnych, časových a cenových rámcov,“ konštatoval Tadev.
Turecko dokončuje Turecký prúd a bulharská strana dostala z EÚ 920tisíc EUR na prípravu tranzitu zemného plynu cez územie Bulharska. Je zrejmé, že sa to bude týkať aj ruského plynu.
Kommersant konštatoval, že v dôsledku nahradenia South Stream za Turecký prúd Turecko nahradzuje Bulharsko ako tranzitnú krajinu pre ruský plyn. Redaktor novín sa pýta, ako to ovplyvňuje energetickú bezpečnosť Bulharska a EÚ. Druhá otázka bola, či Bulharsko ponúkalo Rusku návrat k myšlienke položiť plynovod cez Čierne more priamo z Ruska do Bulharska.
Radev si myslí, že „Nepochybne najbezpečnejšia, najspoľahlivejšia a najlacnejšia cesta je priama. Najmä pokiaľ ide o dodanie dodatočného množstva ruského plynu do Bulharska, Srbska, Maďarska, Rakúska a severného Talianska. Pre Rusko aj Bulharsko je logickou voľba rozšírenia dodávok ruského zemného plynu do Európy prostredníctvom Bulharska. Preto je v našom spoločnom záujme získať priamy výstup ruského plynu na pobrežie Čierneho mora v Bulharsku. Som o tom presvedčený.“
V tomto ohľade je veľmi silný argument, že v Bulharsku je postavený a existujúce plynový dopravný systém, ktorý je v súčasnej dobe rozšírený, sú dobudované napojenia plynu na susedné krajiny a je zabezpečený prístup do krajín strednej Európy.
Bulharský prezident si myslí, že Bulharsko je atómová krajina a musí zostať jadrová. Chce pokračovať vo výstavbe jadrovej elektrárne Belene. V posledných niekoľkých dňoch bulharská vláda zmenila svoj postoj a očakáva sa, že Národné zhromaždenie zruší moratórium na realizáciu tohto projektu. Do prípravných prác už bolo predtým investovaných 3 miliardy leva z peňazí daňových poplatníkov, základné vybavenie je dodané a zaplatené, Európska komisia informovaná o projekte a hrubá stavba stojí.
Zahraniční investori majú záujem o JE Belene a očakáva sa, že bulharská vláda začne realizovať tento projekt výberom strategického investora.