Slovensko sa pripojilo k žalobe Rumunska voči Európskej komisii, ktorá registrovala iniciatívu Minority SafePack. Podľa žaloby by Brusel , resp. Európska únia mohla rozšíriť svoje legislatívne kompetencie aj na oblasť ochrany práv príslušníkov národnostných menšín. Informáciu priniesol Euroactiv.
Celý príbeh začal založením občianskej iniciatívy Minority SafePack, ktorá vyzýva EÚ, aby zlepšila ochranu príslušníkov národnostných a jazykových menšín a posilňovala kultúrnu a jazykovú rozmanitosť v únii. Podľa Lisabonskej zmluvy je európska občianska iniciatíva nástrojom participatívnej demokracie. Po splnení konkrétnych podmienok (najmä zber milióna podpisov) umožňuje občanom požadovať od Európskej komisie konkrétne návrhy.
Podľa portálu Euractiv Európska komisia musí dopredu preskúmať predmet iniciatívy, rozhodnúť. či to spadá pod jej právomoci a následne môže začať zber podpisom
Organizátori Minority SafePack žiadali „sériu legislatívnych aktov v oblasti regionálnych a menšinových jazykov, vzdelávania a kultúry, ako aj regionálnej politiky, účasti, rovnosti, audiovizuálnych a iných mediálnych obsahov, a taktiež regionálnej (štátnej) pomoci.“
Keďže staroslivosť o národné menšiny je podľa Lisabonskej zmluvy súčasťou suverénnej politiky jednotlivých štátov, Európska komisia zamietla registráciu Minority SafePack. Z textu iniciatívy totiž jasne a nedvojzmyselne vyplýva, že by došlo k disproporcii medzi kompetenciou národných štátov a bodmi iniciatívy. Podľa textu by sa od Európskej komisie požadovali legislatívne návrhy v tejto oblasti.
Organizátori iniciatívy sa odvolali, keďže v zamietnutí nebolo presne stanovené, kvôli čomu bola iniciatíva zamietnutá a Všeobecný súd EU im dal vo februári za pravdu. Žalobu organizátorov iniciatívy podporilo Maďarsko
Európska komisia iniciatívu čiastočne zaregistrovala v marci s tým, že už nežiada prijať „sériu legislatívnych aktov“ ale „politické opatrenia“. Po novom je hlavným cieľom iniciatívy výzva smerom k EU na :
„…prijatie súboru právnych aktov na zlepšenie ochrany príslušníkov národnostných a jazykových menšín a posilňovanie kultúrnej a jazykovej rozmanitosti v Únii. Mal by obsahovať politické opatrenia v oblasti regionálnych a menšinových jazykov, vzdelávania a kultúry, ako aj regionálnej politiky, účasti, rovnosti, audiovizuálnych a iných mediálnych obsahov, a taktiež regionálnej (štátnej) pomoci.„
Brusel môže získať viac právomocí
Vždy hovoríme, že diabol sa skrýva v detailoch. Aký je rozdiel medzi „sériou legislatívnych aktov“ a „politickými opatreniami,“ keď sa súčasne v odstavci požaduje „prijatie súboru právnych aktov“? V skutočnosti iniciatíva umožňuje prenos kompetencií národných štátov na Európsku komisiu. Tým sa porušuje Lisabonská zmluva. Iniciatíva nikdy nemala byť schválená, ale je viac ako zrejmé, že má veľmi silnú podporu.
Ide o nebezpečný precedens, o zavedenie mechanizmu, ktorým môže Brusel odobrať akúkoľvek legislatívnu právomoc nižším celkom európskej právnej štruktúry a prisvojiť si ju.
Z tohto dôvodu Rumunsko v júni napadlo marcové rozhodnutie o registrácii na Súdnom dvore EÚ. K žalobe sa pripája aj Slovensko.
Rumunský minister zahraničných vecí sa pre agentúru MTI vyjadril
„V tejto oblasti Európska únia v zmysle základných zmlúv nemá právomoci a nemôže ich ani nadobudnúť iným spôsobom ako rozšírením základných zmlúv“.
Rumunská diplomacia si myslí, že existuje riziko straty legislatívnych kompetencií krajiny v oblasti ochrany práv príslušníkov národnostných menšín a ich prenos na Brusel. Slovenská vláda si myslí to isté, ale v konaní bude vystupovať len ako vedľajší účastník.
Výstraha
Príklad rozširovania kompetencií Európskej komisie cez organizáciu občianskej iniciatívy je príkladom, že nesmieme ostať nikdy ľahostajní a nevšímaví voči tomu, čo z Bruselu prichádza. Lisabonská zmluva je len obecný nástroj, ktorého praktickú implementáciu je nutné často riešiť za pochodu. Ako vidno, nie je nepriestrelná a jej mnohé ustanovenia sa dajú elegantne obísť alebo dokonca zmeniť inými nástrojmi. Ak nemá Brusel získať neobmedzenú moc vo všetkých možných a nemožných oblastiach, treba veľmi pozorne sledovať európske dianie. Niet v súčasnej situácie inej cesty a vždy treba adekvátne reagovať. To je bohužiaľ problém celej politickej scény na Slovensku. Od domácich politikov v tomto čase skoro nič dôležité nezávisí. V skutočnosti je potom zahľadenosť na domáce problémy ideálna situácie pre technokratov, technológov moci.