Obyvatelia ospalého mesta sa obávajú peňazí a pompéznosti, ktoré by mohol priniesť exodus Brexitu.
V snahe získať finančné pracovné miesta z Londýna po Brexite, Frankfurt vedie peletón – najmenej deväť bánk uviedlo, že sa sem presťahuje. To by mohlo v konečnom dôsledku znamenať 10 000 nových pracovných miest a pre nemecký finančný kapitál viac ako 100 miliónov dolárov ročne v nových daňových príjmoch. To veští hospodárske a kultúrne znovuzrodenie. Micha Hintz túto myšlienku nenávidí.
„Brexit bude pre ľudí s normálnym príjmom veľmi zlý,“ hovorí Hintz, majiteľ kníhkupectva Karl Marx s 37-ročnou históriou. Opakuje názory miestnych aktivistov, ktorí, ako hovoria, chcú chrániť útulné a pohodlné mesto. Mesto bez potreby veľkého množstva peňazí a pompéznosti, ktorú by mohli priniesť légie bohatých prišelcov. „Možno to bude dobré pre medzinárodnú konkurencieschopnosť mesta,“ hovorí 61 ročný Hintz, spoza svojej impozantnej marxovskej brady. „Ale to, čo potrebujeme, je dostupné bývanie. A obyvateľov nikto nepočúva.“
Ak sú dlhoroční obyvatelia Frankfurtu znepokojovaní vlnou novo prichádzajúcich, spôsobenou Brexitom, ani samotní bankári nie sú ani nadšením touto myšlienkou. V porovnaní s Londýnom, jedným z najviac kultúrne rozmanitých miest na planéte s počtom obyvateľov 8,8 milióna, mesto so 700 000 obyvateľmi môže byť prinajlepšom zhovievavo opísané ako ospalé.
Aj keď málo bankárov sa o Frankfurte vyjadruje hanlivo na verejnosti, viac ako tucet respondentov uviedlo, že majú malý záujem o presťahovanie sa na miesto, ktoré získalo v niektorých kruhoch londýnskej City nálepku „Yawnfurt“ [Yawn=zívanie, v preklade Zívanurt 😀 ]. Jeden z tých, čo sa pravdepodobne presťahuje, hovorí, že nechá svoju rodinu doma vo Veľkej Británii a bude tých niekoľko dní v týždni bývať v hoteloch vo Frankfurte. Ďalší zas súhlasil s presťahovaním sa do Frankfurtu na dočasné zaradenie, ale požaduje prísľub, že umiestnenie nebude dlhšie ako pár rokov.
Pre bankárov „excelovské tabuľky síce môžu hovoriť áno pre Frankfurt, ale srdce rozhodne nie,“ hovorí John Purcell, šéf náboru v Londýne. „Všetky potenciálne komerčné výhody, ktoré môže Frankfurt ponúknuť, sú zatienené veľkými kultúrnymi otáznikmi.“
Frankfurt má približne dve desiatky divadiel, ktoré pravidelne hrajú predstavenia; Londýn ich má desaťkrát viac. Londýn je domovom 72 reštaurácií s michelinskými hviezdami; Frankfurt ich má 11. A tam, kde sa v Londýne hlavné ulice plnia ruchom dňom i nocou, nemecké právo vyžaduje, aby sa obchody zatvárali v nedeľu. Tým sa mnohé z hlavných obchodných oblastí vo Frankfurte menia na mestá duchov.
„Brexit by sa mohol stať veľkým stimulačným balíkom pre frankfurtskú ekonomiku,“ povedal generálny riaditeľ Deutsche Bank AG John Cryan na konferencii v septembri. Ale mesto musí vybudovať svoju infraštruktúru a vytvoriť „tucet ďalších divadiel a niekoľko stoviek reštaurácií,“ ak chce, aby sa tento stimul podarilo dosiahnuť.
Stredoveké jadro Frankfurtu, takmer úplne zničené počas 2. svetovej vojny, bolo v 50-tych a 60-tych rokoch rýchlo prestavané, často v sparťanskom štýle doby, aby sa vytvorilo nové bývanie a vyčistila cesta pre autá. Mimo centra bolo zo zemou zrovnané množstvo majestátnych domov z 19. storočia, aby sa urobil priestor pre anonymné kancelárske budovy. Keď sa sem v 80. rokoch minulého storočia presunulo viac bánk a výškové budovy sa strkali až po obzor, začali posmešníci volať toto miesto „Bankfurt“. Nebol to kompliment.
To sa mení, keď mnohí obyvatelia sú dnes hrdí na les kancelárskych veží. V porovnaní s Londýnom je Frankfurt lacný. Hoci nájomné stúpa, typické náklady na bývanie predstavujú podľa indexu Bloomberg Global City Housing Affordability iba 55% priemerného čistého platu, oproti 135% v Londýne. Medzitým Frankfurt v posledných rokoch značne vyrástol do krásy, s povodím rieky vyhradenom pre chodcov transformovaným na 5-kilometrový park s chodníkmi a cyklotrasami, kaviarňami, reštauráciami a tuctom múzeí.
Dominantou východného konca tohto parku je Európska centrálna banka (ECB), ktorá priniesla do mesta takmer 4 000 profesionálov. Mnohí z nich boli cudzinci, ktorí vytvorili podhubie pre medzinárodné školy, reštaurácie a obchody, aby sa uspokojili ich vkus. V roku 2014 sa banka presunula do novej 43-poschodovej budovy v smutnej štvrti Ostend.
„Keď som sa presťahoval do Frankfurtu, v meste bolo len jedno miesto, kde sa dalo vypiť slušné espresso,“ hovorí ekonóm ECB Stefano Nardelli, ktorý prišiel krátko po otvorení banky v roku 1999. A kým dnes niektoré supermarkety zostávajú otvorené až do polnoci, vtedy „nebolo možné nakupovať potraviny po 18:00“
V súčasnosti si môžu zamestnanci ECB rýchle odbehnúť až k nábrežiu, aby si dali pár dúškov martini, mojita alebo macchiato v baroch, ktoré sa objavili okolo ich nového sídla. Počas večerných hodín v piatok sa chodníky v okolí zapĺňajú oddychujúcimi a baviacimi sa ľuďmi, ktorí jedia, pijú a besedujú dlho do noci.
Ale fasády nových budov v oblasti sú zjazvené graffitmi s nápismi „Jedno mesto pre všetkých.“ Bývalí obyvatelia boli zvyšovaním cien vytlačení z ich domovov, keďže bloky moderných bytoviek nahrádzajú sklady a ubytovne pre prístavných robotníkov, hovorí Tobias Schmitz, terénny pracovník organizácie „Nájomníci pomáhajú nájomníkom„, čo je miestna nezisková organizácia, ktorá radí nájomníkom pri rokovaniach s prenajímateľmi. Prílev vysoko platených bankárov na pozadí Brexitu situáciu len zhorší, hovorí.
„Videli sme, ako sa Ostend zmenil kvôli ECB,“ hovorí Schmitz. „Pre Frankfurt by bolo lepšie, ak by sa viac bánk rozhodlo pre Paríž.“
Zdroj: Bloomberg