Portál Breitbart prináša komentár Thomasa Williamsa, kde sa zamýšľa nad postojmi tzv. liberálov. V minulosti totiž obhajovali slobodu prejavu a dnes sú proti nej
[sociallocker][/sociallocker]
Williams píše o sobotňajšom článku New York Times. V pozoruhodne čestnom vystúpení New York Times uznal, že „liberáli, ktorí kedysi podporovali rozsiahle práva prvého dodatku [americkej Ústavy], sa dnes pri tejto téme cítia nepríjemne„. Zmena nastala, odkedy si konzervatívci uvedomili, že by mal dodatok vzťahovať aj na nich.
The Times cituje právnika Floyda Abramsa, komentujúceho Prvý dodatok, ktorý poznamenal, že ľavica v minulosti bola na čele podpory pre ochranu vyplývajúcu z Prvého dodatku. Naproti tomu je dnes „prinajmenšom skeptická a niekedy rozčarovaná pri úrovni ochrany vyplývajúcu z Prvého dodatku, ktorá sa poskytuje v prípadoch, keď je stranou sporu pravičiar.“
Rozdiel medzi tým a teraz? Mnohé myšlienky, ktoré sú v súčasnosti chránené právami na slobodu prejavu, sú v rozpore s progresívnou ideológiou. Za posledných 13 rokov, Najvyšší súd „oveľa pravdepodobnejšie prijme argumenty slobodného prejavu týkajúce sa konzervatívnej reči ako liberálnej,“ napísal New York Times .
Profesor práva v Georgetowne, Louis Michael Seidman, ktorý bol obhajobcom slobody prejavu, teraz považuje svoju predchádzajúcu pozíciu za chybu.
„Keď som bol mladší, prikláňal som sa k štandardnému liberálnemu pohľadu na občianske slobody,“ povedal Seidman. „A postupne som na vec zmenil názor. Prišiel som na to, že je chybou myslieť na slobodu prejavu ako na účinný prostriedok k dosiahnutiu spravodlivejšej spoločnosti.“
Catharine A. MacKinnonová, profesorka práva na univerzite v Michigane, zašla ešte ďalej tvrdiac, že sloboda prejavu zosilňuje a rozširuje nespravodlivosť, pretože sa teraz používa na obhajobu myšlienok, ktoré považuje za strašné.
„Kedysi obrana bezmocných, Prvý dodatok sa za posledných sto rokov stal hlavne zbraňou mocných,“ píše MacKinnonová, ktorý učí také kurzy ako „Evolúcia pohlavných zločinov“ a „Sexuálna rovnosť„.
Pokiaľ sa sloboda prejavu používala na obhajobu „radikálov, umelcov a aktivistov, socialistov a pacifistov, vylúčených a vyvlastnených„, lamentuje MacKinnon, teraz sa stal „mečom autoritárov, rasistov a mizogynistov, nacistov a prívržencov Ku-Klux-Klanu, pornografov a korporácií kupujúcich si voľby.“
Inými slovami, ľavica oveľa rýchlejšia ako pravica pochopila silu ochrany slobody slova. V podivnej irónii by však dnes väčšina konzervatívcov rýchlo obhajovala aj volanie MacKinnonovej jej dievčenským menom, čo kompenzuje nedostatok vážnych argumentov.
Reč nemusí byť inteligentná alebo presvedčivá, aby bola hodná ochrany.
Pri prečítaní článku New York Times sa stáva viac ako jasné, že mnohí liberáli sa naozaj nikdy nestarali o „slobodu prejavu“ ako takú, ale radšej hľadali ochranu špecificky pre progresívne nápady a správanie. Akonáhle konzervatívci začali požadovať rovnakú ochranu pre svoj prejav, už sa to nepovažovalo za dobrý nápad.
The Times nazval svoj článok „Ako konzervatívci začali prvý dodatok používať vo forme zbrane.“ Možno by bol presnejší titul: „Ako sa konzervatívci podučili od ľavice a začali používať ich vlastné zbrane proti nim.“
Alebo, jednoducho, „Aký požičaj – taký vráť.“
Zdroj: Breitbart