Na vidieckom cintoríne v obci Wolvercote kúsok od Oxfordu leží pochovaný John Ronald Reuel Tolkien, autor Pána prsteňov, jedného z najslávnejších príbehov o súboji dobra so zlom. Okrem spisovateľa sú v hrobke uložené aj pozostatky jeho ženy Edith Mary Tolkien. Na žulovej doske sú ale pod menami oboch manželov čierno vyryté ešte ďalšie dve: Beren a Lúthien. Patria do príbehu, ktorý je menej známy ako epos o Pánovi prsteňov, ale pre Tolkiena bol tým najosobnejším. Teraz vychádza po sto rokoch od napísania v pôvodnej podobe, píše americký server NPR.
Mladý Tolkien sa zamiloval do svojej budúcej ženy Edith, keď mal ešte len šestnásť a ona devätnásť. Jeho poručník (obaja boli siroty) bol ale odporcom ich milostného vzťahu. Ronald a Edith sa vzali, až keď bolo Tolkienovi 24 rokov a mal zrovna narukovať do zákopov svetovej vojny na Somme.
Keď sa z vojny vrátil, začal spisovať prvú verziu príbehu, ku ktorému sa potom neustále vracal – o láske smrteľného človeka Berena a nesmrteľného dievčaťa Lúthien, dcére elfieho kráľa z lesného kráľovstva Doriath. Kvôli odporu Lúthieninho otca sa obaja zamilovaní musia vydať na strastiplnú cestu do temnoty, počas ktorej jeden druhého striedavo zachraňujú svojím hrdinstvom, spevom a láskou. Po celý čas im tiež pomáha ich čarovný pes.
Príbeh o Berenovi a Lúthien je síce rozprávka, ale veľmi temná. Tolkien v príbehu opisuje svoju lásku k Edith, ktorej bránia okolnosti, ale opisuje v ňom tiež hrôzy vojny, v ktorej videl umierať desiatky ľudí denne a z ktorej sa vrátil ako invalid trpiaci zákopovou horúčkou.
Tolkien vždy obhajoval silu rozprávky, ktorá bola mnohými serióznymi kritikmi prehliadaná ako únikový žáner. „Rozprávky som miloval od chvíle, kedy som sa naučil čítať. Prečo by sme mali opovrhovať človekom, ktorý sa pokúša dostať z väzenia domov? A keď nemôže, tak sa snaží myslieť na iné veci, ako sú múry žalára.“ Napísal v jednej eseji na obhajobu rozprávok.
Príbeh o púti Berena a Lúthien prvýkrát vyšiel v roku 1977 ako súčasť zväzku Silmarillion, čo je súbor príbehov a mýtov z Tolkienovej Stredozeme, kde sa (oveľa neskôr v letopise tohto sveta) odohráva tiež Pán prsteňov. Tolkienov syn Christopher teraz tento príbeh vydáva v pôvodnej podobe z roku 1917.
Knihu ilustroval Alan Lee, držiteľ Oscara za vizuálnu podobu filmu Pán Prsteňov. „V mojich deväťdesiatichtroch rokoch je to zrejme moja posledná kniha z dlhej série editácie otcovho diela,“ píše Christopher Tolkien v predslove. „A je mu venovaný in memoriam, pretože bol hlboko spojený s otcovým životom.“
Článok pôvodne vyšiel na npr.org