Dlhodobo sa o Nórsku rozpráva ako o príkladnej krajine z hľadiska nasýtenia elektrickými vozidlami. Nórsko sa všade dáva za príklad, aj keď kritici od začiatku upozorňujú na negatíva nórskej cesty. Tie sa teraz prejavujú
[sociallocker][/sociallocker]
Nórsko je dávané svetu za vzor. Je vraj ukážkou toho, ako rýchly môže byť rozmach elektromobilov so všetkými jeho pozitívami. O druhej strane tej istej mince už sa ale nehovorí.
Nórske kráľovstvo je v prípade elektrického pohonu áut celosvetovým ťahúňom. Na hlavu prevádzkujú severania najviac elektromobilov na planéte, nerobia tak avšak vďaka svojej uvedomelosti.
Úspech alternatívneho pohonu sa dostavil vďaka jeho mimoriadne štedrej podpore za situácie, kedy konvenčné vozidlá poháňané spaľovacím motorom zostávajú predmetom extrémneho zdanenia. Elektromobily sú skrátka v Nórsku relatívne lacné a nejde len o to – ich majitelia mohli aj používať vyhradené pruhy pre autobusy, zadarmo parkovať na verejných platených parkoviskách či zadarmo dobíjať svoje vozidlá na verejných dobíjacích staníc. Ľudia by museli byť hlúpi, alebo zásadoví, aby na toto neskočili.
Lenže samotný predajný úspech nie je všetko, čo elektromobily potrebujú k svojej životaschopnosti. Vďaka spomínanému sa v Nórsku rýchlo „premnožili„, čo začalo spôsobovať problémy.
Výhody teda museli začať miznúť a tak bola napríklad zrušená pôvodná možnosť využívania pruhov mestskej hromadnej dopravy. Ďalšiemu množeniu bzučiacich automobilov to ale nezabránilo, čo prináša stále nové komplikácie, o ktorých svet v tieni obdivu k úspechu nórskeho elektrického experimentu prakticky nehovorí.
Tým najväčším je kritický nedostatok miest, kde by bolo možné autá dobíjať. Verejných dobíjacích staníc je zlomok v porovnaní s počtom registrovaných áut, čo je rovnaké ako u čerpacích staníc konvenčných áut. Lenže dobíjaním strávite hodiny, nie minúty a väčšina majiteľov elektromobilov v Nórsku nemá vlastný dom či garáž, kde by automobily mohli cez noc „nakŕmiť“ elektrinou. Musí ich tak dobíjať na ulici pred činžiakmi, kde však dostatok staníc tiež zďaleka nie je. A dochádza tak k tomu, čo môžete vidieť na priloženom videu.
Tragikomická scenéria ukazuje, ako majitelia elektromobilov večer pred domami naťahujú nabíjacie káble z okien cez ulicu, aby mohli svoje autá dobiť a ráno vôbec mali čím vyraziť do práce. Z verejného priestoru sa tak stáva prekážková dráha tvorená „šnúrami“ pod prúdom, s ktorými majú problém okrem iného cyklisti. Práve tí sa na problém rozhodli upozorniť.
Treba dodať, že takéto obrázky, ktoré pripomínajú nejaké rozvojové krajiny, prichádzajú z Nórska v momente, keď tam na elektrinu jazdí stále len necelých 30 percent áut. Inými slovami, viac ako dve tretiny vozidiel stále spaľujú benzín alebo naftu, napriek tomu sú tu také problémy. A to sa bavíme o jednej z najbohatších krajín vôbec, kde si môžu dovoliť investovať – a tiež investujú – do rozvoja siete rýchlych nabíjacích staníc. Napriek tomu to nestačí. Ako v iných, väčších a chudobnejších krajinách chcú napríklad už za 12 rokov autá na fosílne palivá úplne zakázať?
Problémy v Nórsku sú obzvlášť akútne na severe, napríklad v pohraničnom meste Kirkenes je v súčasnosti iba jedna pomalá nabíjacia stanica. Inštaláciu rýchlych nabíjacích staníc v Nórsku je má na starosti energetická spoločnosť Varanger a stavia ďalšie a ďalšie, lenže všetky mestá, obce a priestor medzi nimi rýchlo pokryť jednoducho nevie. Podpora štátu donútila ľud nakupovať takým tempom, ktoré nechalo budovanie infraštruktúry ďaleko za sebou.
Zostáva len priestor pre údiv nad počínaním zmäteného cyklistu, ktorý je rád, že sa neobesí na jednom z natiahnutých predlžovacích káblov. A zamyslenie sa nad tým, kam „násilná“ podpora rozmachu elektromobilov vedie. Nórska skúsenosť ukazuje, že namiesto spásy pre planétu môže byť skôr veľkým zeleným bičom, ktorý si na seba pozvoľna pletieme …
Pohľad na odvrátenú stranu elektrickej revolúcie v Nórsku. Toto naozaj nevyzerá ako priestor pred činžiakom v jednej z najbohatších krajín sveta
Zdroj: Autofórum