Aby Európa mala budúcnosť, tak sa nemá obzerať na svoje dlhoročné priateľstvo so Spojenými štátmi, ale pozorne pozerať do ázijských destinácií a ďalších doteraz neznámych krajín, píše Atlantico.fr.
To je rada, ktorú by podľa novín, dal terajším francúzskym vládam prominentný britský politik XIX. storočia Benjamin Disraeli.
Francúzski lídri končia svoje volebné obdobie so stále nižším ratingom, pričom žiadny z nich nevidí nové spôsoby riešenia problémov, ktoré existujú už niekoľko rokov, napísal Atlantico.fr.
Už nemožno spoliehať na spomienky na priateľstvo Francúzska a Spojených štátov, ale „prihliadať na veľkú geopolitickú reštrukturalizáciu, ktorá je typická pre začiatok 21. storočia, a podľa toho konať“.
A teraz sa musíme pozerať smerom k Rusku a Ázii, „lebo práve tam sa rieši ekonomická budúcnosť Európskej únie“. Prinajmenšom takú radu, by podľa novín, by dal súčasnej francúzskej politike britský konzervatívec Benjamin Disraeli, známy tým, že vyviedol svoju krajinu z politickej krízy a vrátil ju do spoločenstva európskych národov. Bol to on, kto v roku 1878 napríklad, „opäť zachránil rovnováhu síl, keď zabránil Rusku sa dohodnúť s Osmanskou ríšou“.
„Pán Trump nemôže nič urobiť pre euro,“ napísal autor v mene Disraeliho. Naopak, pri podpore role dolára ako medzinárodnej rezervnej meny, americký prezident vsádza na oslabovanie európskej meny. Ale ďalšie krajiny, ako Rusko a Čína majú záujem o euro, čo im pomáha diverzifikovať rezervy. Aj preto by mali byť povzbudené investovať do európskej ekonomiky, ale Európa sama o sebe by mohla investovať do ich projektov: napríklad do budovania „novej hodvábnej cesty“.
„Priznám sa vám, že keby som bol vo francúzskej vláde, bol by som viac sníval o oživení Ruska, o vzostupe Iránu, vsádzal by som na obnovu Strednej Ázie, a premýšľal o osude Číny, než o podvodnom konaní Spojených štátov, ktoré všetci poznáme,“ napísal by údajne Disraeli.
Podľa neho USA zachovávajú príťažlivosť vďaka svojej dynamike, ale padajú do krízy, zviazanej s imperializmom. Napríklad, uvádza, Čína v inováciách predbieha USA, a sledovať oživenie iránskej občianskej spoločnosti je zaujímavejšie, než „si čítať správy o tom, ako zastaviť Russiagate“, a učiť sa diplomacii je dnes je lepšie nie u Departmentu of State (amerického ministerstva zahraničia), ale v Moskve, Pekingu a Soulu.
„Budúcnosť Francúzska sa odohráva nie v potrásaní si rukou medzi Macronom a Trumpom,“ poukazuje autor. Radí školiť mladých profesionálov najmä zvláštnostiam krajín, ktoré vo Francúzsku len málo poznajú – a to nielen Ruska, Číny a Iránu, ale aj v Turecku, Kazachstane a ďalších. A potom Európa nebude len „malý mys Ázie“, ale nevyhnutným článkom v dialógu medzi Áziou a Afrikou, napísal Atlantico.fr.