V komplikovanej situácii sú totiž na Blízkom východe samotné Spojené štáty. Tie v oblasti Blízkeho východu vojensky intervenovali oveľa skôr než sa Donald Trump stal prezidentom.
Chaos po vojnách stvoril v tamojšom svete množstvo islamistov nenávidiacich západný svet. Ich vplyv a moc na Blízkom východe neradno podceňovať.
[sociallocker][/sociallocker]
Bolo by veľkým zjednodušením pokladať Iránske revolučné gardy za priamo islamistické zoskupenie, nakoniec ony zvádzali boje s Islamským štátom.
(foto: sayyed shahab-o- din vajedi
CC BY 4.0)
Ak by ale v niečom našli s Islamským štátom spoločnú reč, tak by to bolo v nepriateľstve ku štátu Izrael a v pohľade na našu západnú civilizáciu, pre nich svet neveriaci a skazený.
Otázka posledných rokov nestojí tak, že či sa vzťah medzi Spojenými štátmi a Iránom ( plus s ďalšími subjektami z moslimského sveta) vyhrotí ale kedy, kde a za akých okolností všetko to napätie eskaluje.
Pri úvahách o tom, či Donald Trump mal konať tak či onak treba mať na pamäti, že podobné udalosti by sa stali v iný čas, inom mieste, s inými počtami a menami obetí.
Inou cestou idú európske vlády, ktoré sa snažia za každú cenu konfliktu so svetom islamistov vyhnúť. Vedú politiku appeasementu a to aj za cenu prenasledovania svojich občanov za názor ak kritizujú islamistov alebo poukazujú na problémy spojené s migračným tokom. Dokonca to došlo tak ďaleko, že v niektorých prípadoch štátna moc v krajinách EU zľahčovala a odmietala trestať zločiny imigračných gangov na miestnych ženách a dievčatách (Rotherham a ďalšie mestá v Európe).
Donald Trump reaguje v každom ohľade iným štýlom a čas ukáže, v akej miere optimálne či chybne.
Útoky na veľvyslanectvá sú v USA citlivou témou. 11. septembra 2012 zaútočili islamisti na americký konzulát v Benghází. O život vtedy veľvyslanec USA v Líbyi Christopher Stevens a ďalší traja Američania. Tým dosť utrpela prestíž vtedajšej ministerky zahraničia Hillary Clinton. Donald Trump nie je euroúnijný politik a to posledné čo by si rok pred voľbami prial je pôsobiť ako slabý prezident.
Našťastie teraz v Bagdade sa veľvyslanca a personál z budovy veľvyslanectva podarilo evakuovať. Ostali len škody na veľvyslanectve poničenom demonštrantmi (31.12.2019).
Všetko to začalo útokom militantov na americkú vojenskú základňu, kde zahynul jeden civilný americký pracovník súkromnej bezpečnostnej firmy. Americké letectvo následne zaútočilo na základne šiítskych milícií kde zabilo 25 ich členov a ďalších zranilo. Americké velenie upodozrievalo členov milícií, že stoja za útokom na americkú základňu. A útok demonštrantov na veľvyslanectvo nasledoval po pohrebe milicionárov.
Bude s toho vojna? Klasická skôr nie ako áno, v hre je toho príliš veľa.
Ale americké sily rozmiestnené po sýrskej a irackej púšti dobré chvíle nečakajú. Zničujúci útok na tú či onú americkú vojenskú pozíciu môže prísť kedykoľvek a pri dobrej organizácii útoku bude bezmocné aj letectvo Spojených štátov. Útočníci sa proste včas stratia medzi civilnými cieľmi.
Ktovie aké materiály priniesli americké tajné služby na (medzi šiítskymi moslimami mimoriadne obľúbeného a populárneho) generála Kásima Sulejmáního ale každopádne Donald Trump im uveril. Otázka je či vedel, že pri útoku (video z miesta útoku) zahynú aj členovia vysokého velenia oficiálnej iráckej domobrany PMU.
Americká pozícia v regióne sa zhoršila a vzťahy z irackou vládou sú viac než zlé. Irán sľubuje odvetu a dnešný Irán je technologicky a vojensky niekde inde ako bol pred rokmi.
Možno je pre USA čas z regiónu Iraku a Sýrie odísť, pokiaľ Spojené štáty nechcú spadnúť do nového Vietnamu. Dnes málokto tam má „američanov“ rád.
Každopádne aj pre tento región ako aj pre celý svet platí: „dobre už bolo“.
(úvodné foto: Pixabay)