Vo vzťahoch medzi Amerikou a Čínou sa schyľuje k búrke. Máme tu tri kauzy, kde sa skloňuje „Čínska hrozba,“ píše Asia Times.
Bol zablokovaný predaj americkej MoneyGram International spoločnosti Ant Financial, dcérskej spoločnosti čínskeho e-commerce giganta Alibaba. Americké orgány tlačia na AT & T, aby zrušila dohodu s čínskou Huawei ohľadom distribúcie jej smartfónov. A nakoniec problém so slobodou navigácie a preletov (FNOP) v Juhočínskom mori.
[sociallocker][/sociallocker]
Zablokovanie Ant Financial
Kongresový výbor pre zahraničné investície v USA (CFIUS) zabránil Ant Financial aby získal MoneyGram. Dôvodom bola „národná bezpečnosť„.
Ant Financial chcel získať MoneyGram, druhú najväčšiu firmy na prevod peňazí v USA, kvôli tlaku konkurencie zo strany platobného systému spoločnosti FaceCentre Tencent v Číne.
Obe spoločnosti by získali
MoneyGram by sa predával za vyššiu cenu o 200 miliónov dolárov ako bola najvyššia americká ponuka. Ant Financial ponúkol najvyššiu ponuku, ktorá sa odhaduje na 1,2 miliardy dolárov. Čínska spoločnosť by nákupom získala prístup na zahraničné trhy.
Rozhodnutie CFIUS spôsobilo, že akcie spoločnosti MoneyGram stratili viac ako 8% svojej hodnoty a stalo sa ťažkým úderov do už zložitých vzťahov medzi USA a Čínou.
Zdá sa, že CFIUS sa viac zaoberá „národnou bezpečnosťou“ ako záujmami MoneyGramu. Podľa amerických predstaviteľov by čínska vláda mohla získať prístup k informáciám amerických spotrebiteľov prostredníctvom databázy amerických spoločností.
Nie je však jasné, ako by to mohlo ohroziť národnú bezpečnosť, ak sa tieto informácie dajú ľahko získať prostredníctvom ratingových agentúr.
Partnerstvo AT&T / Huawei
Portál Asia Times ďalej píše o zrušení predaja najnovšieho smartphonu Huawei, Mate 10 Pro prostredníctvom telekomunikačného operátora AT&T. Spoločnosť je druhým najväčším poskytovateľom bezdrôtových služieb v krajine. Huawei je najväčším výrobcom telekomunikačných zariadení v Číne.
Americkí predstavitelia tvrdia, že zakladateľ spoločnosti Huawei bol údajne bývalým vojenským dôstojníkom, ktorý môže mať väzby na čínsku armádu. Preto prinútili odstúpiť AT&T od zmluvy kvôli „národnej bezpečnosti„.
Je to smiešne, keďže Huawei spolupracuje so všetkými vyspelými krajinami, vrátane spojencov NATO.
V princípe však ide o odstránenie konkurencie spoločnostiam Apple a Samsung, ktoré majú 60% smartfónov v USA. Mate 10 Pro je lepší a lacnejší, než zariadenia jeho konkurentov. V krajine, ktorá sa pýši titulom, že má najslobodnejší trh, je direktívne vytvorenie oligopolu, doslova urážkou spotrebiteľov.
Oživenie otázky FNOP
Začiatkom tohto mesiaca riaditeľ odboru amerického ministerstva zahraničných vecí Brian Hook obvinil Čínu z porušenia sľubu, že nebude ďalej „militarizovať“ Juhočínske more a prisľúbila, že obnoví FNOP. K tomu sa pridávajú správy o obavách Filipín zo stále sa zväčšujúceho počtu zbraní Číny v regióne.
Asia Times priznáva, že Čína skutočne navyšuje svoju prítopmnosť v oblasti tak kvantitatívneako aj kvalitatívne .
Nie je však jasné, či Čína porušuje daný záväzok, alebo len reaguje na nedávne americké aktivity v Ázii.
Prezident Donald Trump obľubuje termín „Indo-Tichomorie“. To vyvoláva špekulácie o oživení štvorstrannej bezpečnostnú dohodu medzi USA, Austráliou, Japonskom a Indiou voči „agresii“ Číny. Čo by samozrejme zvýšilo predaj zbraní vlastnej krajiny.
Americkí predstavitelia jazdia po Ázii ako obchodní cestujúci a dohadujú predaje zabraní „priateľským krajinám“ za stovky miliárd dolárov. Dôvodom je pomoc pred „čínskou šikanou„.
Asia Times ďalej píše, že USA nasadzuje v ázijsko-tichomorskom regióne stále viac vojenských prostriedkov, pričom sa oficiáne tvária, že je to kvôli nukleárnym ambíciám Severnej Kórey. Peking si však myslí, že cieľom nie je vymazať Severnú Kóreu z mapy, ale je to hrozba pre Čínu (a Rusko).
Skrátka začali preteky v zbrojení, kde proti „hrozbe“ USA, Čína a Rusko stále častejšie organizujú vojenské cvičenia vo východnej Číne. Taiwan a Japonsko hlásia zvýšenú aktivitu čínskeho letectva a námorníctva.
Účinky na hospodárstvo a bezpečnosť USA
Washington zrejme pretekmi v zbrojení chce podporiť svoj vojensko-priemyselný komplex. Môže sa však prerátať
Čína oproti roku 2016 znížila investície v USA na polovicu na 25 miliárd dolárov. To môže podkopať hospodársky rast a rast zamestnanosti v USA, najmä v oblasti špičkových technológií a finančného sektora.
Rovnako by sa mohli sťažiť americké investície v Číne. Obchod medzi oboma krajinami vytvára obrat pre americké firmy okolo 250 miliárd dolárov. Zníženie tohto objemu by americká ekonomika mohla pocítiť.
USA nezískali pri probléme FNOP prakticky nič, okrem poškodenia piatich torpédoborcov a vyplytvania paliva. Tieto operácie nezastavili Čínu od „militarizácie“ Juhočínskeho mora. Ak niečo, mali opačný účinok
Je tiež ironické, že obmedzenie čínskych investícií do sektoru špičkových technológií v USA zrýchľovalo technologické inovácie v Číne. V reakcii na nepriateľskú politiku USA čínska vláda zvýšila sumu výdavkov na výskum a vývoj z približne 1% hrubého domáceho produktu na začiatku roka 2000 na dnešných viac ako 2%.
Okrem toho Čína investovala obrovsky do vzdelávania STEM (veda, informačné technológie, inžinierstvo a manažment) a každoročne produkuje v týchto oblastiach od 6 do 7 miliónov odborníkov. Tieto investície umožnia krajine zmenšiť technologickú medzeru a skôr alebo neskôr prekonať Spojené štáty v oblasti umelej inteligencie, superpočítačov, automobilov s vlastným pohonom, vysokorýchlostnej železnice a finančných technológií.
Po druhé, USA nielenže nezískali nič z FNOP. Tieto operácie nezastavili Čínu pri „militarizácii“ Juhočínskeho mora. Čína rozmiestnila viac vojenských prostriedkov a personálu v rámci svojho súostrovia. Takže Amerika len zvýšila napätie
Ázijské národy napriek sporom s Čínou, chcú tieto problémy riešiť bilaterálne a vyriešiť ich rokovaním.
Uvedené kroky pri blokovaní čínskych obchodov, ktorými americká administratíva chcela posilniť „národnú bezpečnosť“ poškodí hospodárske a bezpečnostné záujmy USA aj Číny.
Na „obsadenie“ Číny (a ďalších krajín, ktoré sa jej nepáčia), americké vlády vynakladajú bilióny dolárov.
Tieto peniaze musia byť presunuté z iných (užitočnejších) kapitol rozpočtu a navyšujú už aj tak nesplatiteľný dlh, ktorý vážne zaťažuje americký rozpočet
A nie je to len o obmedzení prístupu čínskych firiem americký lukratívny trh. Obe krajiny majú dosť jadrových zbraní, aby spolu so sebou odpálili aj celý svet
http://www.atimes.com/us-china-trade-policies-arms-race-put-whole-world-risk/