„“Od roku 2006 bolo vo Francúzsku zavraždených dvanásť Francúzov, len preto, že to boli Židia. Aj keď Židia predstavujú menej než jedno percento populácie, tak polovica rasistických činov spáchaných vo Francúzsku bola spáchaná proti Židom. Antisionismus je ideológia posadnutá démonizáciou Izraelu zneužívajúca antirasistickú a antikoloniálnu rétoriku majúcu za ciel zbaviť Židov ich identity.““
Meyer Habib, poslanec francúzskeho parlamentu.
[sociallocker][/sociallocker]
Nie je to problém len Francúzska ale aj Nemecka či ďalších „vyspelých“ demokracií.
V Nemecku si to vyriešili tak po „merkelovsky“, útoky proti Židom tam nie sú antisemitské, sú len dôsledkom „náboženských a kultúrnych vzorcov, ktoré si so sebou moslimskí imigranti prinášajú do Nemecka (zdroj). Nemecký minister zahraničia Heiko Maas dodal, na ospravedlnenie, tých útokov že moslimovia prichádzajúci do Nemecka „pochádzajú z krajín, v ktorých mocní ľudia podnecujú k nenávisti voči Židom a Izraelu.“
A tak úrady v Európe zasahujú už pri slovných náznakoch antisemitizmu (FB statusy a pod.), ale tu musí byť splnená jedna pre úrady rozhodujúca podmienka – vhodný páchateľ. Ten musí byť z radov „pravicového extrémizmu, t.j. pôvodný Európan. V prípade, že je páchateľ z moslimskej komunity, úrady predvádzajú voči trestným činom antisemitizmu obrovskú mieru tolerancie.
To všetko je dôsledkom ľavicového antisemitizmu, ktorý bujne v pozadí mnohých európskych ľavicových politických strán a žiaľ aj vlád.
Francúzski politickí lídri často vyhlasujú , že boj proti antisemitizmu je pre nich nanajvýš dôležitý a hovoria to zakaždým, keď je v krajine zavraždený Žid. Zdá sa však, že sú pripravení bojovať výhradne s pravicovým antisemitizmom. Títo politici absolútne odmietajú pripustiť , že všetci Židia zavraždení alebo napadnutie vo Francúzsku od roku 2006 boli obeťami moslimských antisemitov. O tom francúzski politickí lídri nikdy nehovorí. Zdá sa, že sú úmyselne slepí voči islamskému antisemitizmu, ktorý je zakorenený v koránu a v Hadísa a v 30. rokoch minulého storočia bol značne posilnený priateľstvom medzi nacistami a Veľkým jeruzalemským muftím Hadži Amínom al-Husajním.
Francúzski politickí lídri nikdy nehovoria o tom, ako francúzske mainstreamové médiá opisujú Izrael, ani o dôsledkoch týchto článkov a správ. Izrael je neustále – a falošne – popisovaný ako zločinecká krajina.
Pokiaľ dôjde k útoku vo východnej časti Jeruzalema alebo na Západnom brehu, tak francúzska vláda vyhlási, že „Východný Jeruzalem“ a Západný breh sú „palestínske územia, ktoré Izrael nezákonne okupuje.“ Tým však francúzska vláda hovorí, že by tam Židia nemali byť, že vina je na strane židovských obetí a že tí, ktorí zaútočili mali na to dobrý dôvod.
V Spojenom kráľovstve umožnilo ultraľavicové krídlo Labouristickej strany (hnutie “ Momentum „) veľkému počtu antisemitov vstúpiť do strany. Líder Labouristickej strany Jeremy Corbyn bol nedávno obvinený britským vrchným rabínom Ephraimem Mirvisem z „protižidovského rasizmu“ .
„Niektoré noviny rozhodne nikdy nepriznajú Izraeli akúkoľvek zásluhu … pre niektorých ľudí, najmä v redakciách novín ako je The Guardian, Izraelčania nemajú ľudskú tvár. Sú to pre nich len prilby, pušky, agresori, okupanti.“
Shuli Davidovich
V roku 2018 sa Agentúra EÚ pre základné práva pýtala Židov v 12 európskych krajinách s najväčším podielom Židov v populácii. Správa zistila , že „28% opýtaných zažilo nejakú formu obťažovania kvôli tomu, že sú Židia“ , „47% sa bojí antisemitských slovných urážok alebo obťažovania a 40% opýtaných sa obáva fyzického útoku“ , „38% opýtaných uvažovalo počas posledných piatich rokov o emigrácii kvôli obavám o svoju bezpečnosť. „
Slovensko je zatiaľ mimo migračného toku a tak slovenské úrady nie sú stavané pred dilemu rešpektovať typ páchateľa. Ak ale vo voľbách vyhrajú k migračnému toku pozitívne naklonené politické strany (PS/Spolu, Kiska…), môžeme v tomto smere žiaľ veľmi rýchlo dohnať „vyspelé štáty“ EÚ.