Dejú sa teda veci. Rusi pri „špeciálnych dodávkach“ odstupujú od SWIFTu a dolárov. Spolu s Číňanmi sa „vyhrážajú“ vytvorením neamerického finančného ekosystému. A zdá sa, že to myslia smrteľne vážne
[sociallocker] [/sociallocker]
Základom dominancie USA je schopnosť financovať štátny dlh doslova na úkor celého sveta. Tým, že dolár je základná obchodná a rezervná mena, každý potrebuje doláre. Z toho dôvodu môže Amerika „tlačiť“ koľko chce, nepôsobí to infláciu v USA, ale inflačný tlak sa exportuje za hranice a rozprestiera po celom svete.
Pre americkú hegemóniu posledných desaťročí je najväčším nebezpečenstvom ohrozenie dominancie dolára hlavne pri obchodoch s uhľovodíkmi. Posledné krajiny, ktoré chceli v týchto obchodoch zmenu, trpko doplatili – či už to bol Irák, alebo Líbya.
USA začali dolárové platby využívať ako zbraň. Platby v dolároch sa realizujú cez dolárové bankové účty, ktoré sú pod kontrolou amerického ministerstva financií. V prípade, že vznikne konflikt medzi nejakým subjektom a Amerikou, zablokovanie spomínaných účtov znemožní platby v dolároch a pokiaľ sú na dolárových účtoch aj peniaze, ich zmrazením dôjde prakticky k vyvlastnenie prostriedkov Amerikou.
Nástrojom, ktorý je na dolárové obchody často používaný, je platobný systém SWIFT. Nie je to americká organizácia, ale Spojené štáty sa neustále pokúšajú vyvíjať tlak na podriadenie SWIFTu americkým záujmom. Preto je SWIFT potenciálnym rizikom pre každú krajinu, ktorá má s Amerikou konflikt.
Správy o tom, že krajiny pomaly odstupujú od dolára sa však stále množia. Hlavne Čína vytvára veľké množstvo bilaterálnych swapových dohôd v hodnotách desiatok miliárd dolárov, ktoré umožňujú priame platby v národných menách medzi Čínou a druhou stranou.
Posledná správa z Ruska je ďalšia kvapka do pomaly sa plniaceho protidolárového pohára. Podľa agentúry Interfax, Rusko už nepoužíva dolár a ani platobný systém SWIFT pri dohodách o dodávkach zbraní.
Informoval o tom riaditeľ firmy Rosoboronoexport Alexander Michejev. V interview na výstave Armija 2019 povedal:
„Prebehla u nas reštrukturalizácia platieb. Odišli sme k neprevoditeľným národným valutám. Prešli sme na národné valuty a odišli od SWIFTu a dolára.„
Počas rozhovoru tiež oznámil kontrakty na dodávky zbraní v hodnote 7 miliárd dolárov a do konca roka vraj ráta s 13 miliardami.
V tejto súvislosti znie veľmi pikantne oznámenie o realizácii dodávok zbraní do Saudskej Arábie. Saudi tvoria totiž chrbtovú kosť systému, kde sa za všetko platí dolármi. Ak je pravda, že dodávky zbraní obchádzajú dolár, potom práve púštne kráľovstvo podrýva americkú hegemóniu.
Bodkou za správami z ruskej sféry je doslova provokačné vyhlásenie ruského prezidenta Putina pred stretnutím s americkým prezidentom Trumpom počas zasadnutia krajín G20 v Osake.
Krajiny BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika) sa separátne zišli počas G20 a Putin tu navrhol vytvoriť vlastný finančný systém, ktorý by bol založený na národných menách týchto krajín a ktorý by fungoval nezávisle od SWIFTu. Samozrejme, dolár by tu nemal miesto.
V princípe to nie je nová idea, Rusko tlačí hlavne Čínu do spoločnej finančnej politiky už dlhú dobu. Číňania sa doteraz bránili užšiemu prepojeniu s Ruskom. Ich firmy sú globálne a obchodujú v dolároch. Ak je dnes Rusko pod sankciami Ameriky, obávajú sa prípadných postihov. Rusi argumentujú, že zmeny by posilnili a zabezpečili zúčastnené krajiny pred vonkajšími vplyvmi.
Dôležité je časovanie vyhlásenia pred stretnutím s Trumpom. Krajiny BRICS by mali podľa Putina hrať dôležitejšiu úlohu v medzinárodnom finančnom systéme a pri reforme Medzinárodného menového fondu.
Významný odkaz do Bieleho domu je nielen odstupovanie od dolára, ale aj spomínaná reforma MMF. Povojnové inštitúcie boli nastavené na obsluhu finančného systému s ústrednou rolou USA. Či už hovoríme o Svetovej banke, alebo MMF, subjekty majú nielen sídla v Amerike ale tiež plnia rolu predĺženého nástroja americkej politiky. Reforma MMF potom neznamená nič iné, len degradáciu vplyvu USA v tejto inštitúcii.
Poplašné zvony pre Ameriku
Že nejde o žiadnu náhodu, ale dlhodobý plán hovorí aj informácia z Ruska o konečnej dohode, ktorá umožní realizovať platby v rubľoch či juanoch medzi oboma krajinami.
Noviny Izvestia oznámili, že Rusko a Čína uzavreli medzivládnu dohodu o prechode na platby v národných menách. Toto rozhodnutie je súčasťou dedolarizácie vzájomného obchodu, ktorá začala pred rokom. Zmluvu podpísali prvý vice-premiér a minister financií RF Anton Siluanov a predstaviteľ CB Číny…
Na zápočty národných mien boli splnomocnené banky VTB a Obchodná banka Číny. Treba na to spojiť Ruskú a Čínsku obdobu SWIFTu (SPFS a CIPS).
Ako už bolo spomenuté, odpor Číny bránil hlbšiemu prepojeniu. Doteraz sa čínske banky zdráhali prejsť k tomuto kroku kvôli špecifikám čínskej finančnej politiky a strachu zo sankcií.
Tak ako sa Rusi bránili dohodám s Čínou o dodávkach plynu a zlomil ich až tlak Ameriky, aj pri financiách ide o reakciu na americké kroky. Pred rokom 2014 Rusi vyjednávali desať rokov s Číňanmi o podmienkach realizácie veľkých projektov. Pár mesiacov po spustení americkej sankčnej vojny došlo k bleskovému obratu Ruska na východ.
Podobne aj v prípade Číny, ktorej nevyhovovalo viazať sa na Rusko, stačilo pár mesiacov tvrdej obchodnej vojny s USA, aby sa dohodla zmluva, ktorej potenciál je nedozierny.
Základom nie je obchodná výmena bez dolára, ale prepojenie platobných systémov krajín a vytvorenie základu neamerickej alternatívy platieb. Rusko svoj systém vytvorilo po roku 2014, keď hrozilo, že Amerika ovládne SWIFT a odpojí ruské banky od automatizovaného systému platieb.
Na pozadí tejto informácie, Putinove oznámenie z Osaky nadobúda úplne iný význam. To, čo by sa za bežných okolností považovalo len za rétorické cvičenie, je dnes vyhlásenie vojny.
Táto dohoda umožní niekoľkonásobne zvýšiť objem obchodu v rubľoch a juanoch. Po prípadnom pripojení ďalších krajín BRICS, sa začne prudko zrýchlovať výmena nielen spomenutých piatich krajín, ale aj subjektov, ktoré sú s ich ekonomikami úzko previazané. Islo by hlavne o Bielorusko, krajiny strednej Ázie a mnohé africké krajiny, kde je najväčší investor India, Čína, alebo Južná Afrika
Bude dôležité sledovať, či sa rusko-čínska spolupráca naplní. Zatiaľ nič nenasvedčuje, že by išlo len o formálny pokus, skôr sa objavuje snaha zapojiť do spolupráce aj Indiu. Trojuholník troch dôležitých krajín v Ázii by už nemohol nik ignorovať.