Zatiaľ čo islamskí teroristi pokračujú vo svojej svätej vojne proti Západu, naši progresivisti a liberáli tiež pokračujú – v argumentácii, ktorá naďalej Západ ohrozuje. Tak napríklad ihneď po islamskom teroristickom útoku vo Švédsku New York Times obhajoval postoje západných lídrov, ktorí sa zamerali na zachovanie „fundamentálnych“ hodnôt (to znemená progresívno-liberálnych) akými sú otvorenosť a tolerancia.
Lenže v akejkoľvek situácii, kedy je v ohrození život, sloboda, alebo majetok, nie je správnou reakciou zamerať sa na zachovanie hodnôt. Skôr je na mieste zameranie sa na ochranu práv. Menovite – na ochranu nespochybniteľných práv na život, slobodu a vlastníctvo. Toto je obzvlášť prípad Spojených štátov, ktorých základný štátny dokument – Deklarácia nezávislosti – vyhlasuje, že vlády sú menované od toho, aby ochraňovali nespochybniteľné práva občanov.
Stojí za zmienku že dokonca aj štáty, ktorých vlády odmietajú dodržiavať tieto práva, stále uplatňujú univerzálne princípy seba-zachovania. Takže západní lídri jednoducho nemajú legitímne ospravedlnenie na to, že sa vyhýbajú opatreniam, ktoré sú nutné na efektívne riešenie islamskej hrozby.
Progresivisti a liberáli v zásade tvrdia to, že hodnoty otvorenosti a tolerancie sú esenciálne pre slobodné spoločnosti. Ale toto je falošné tvrdenie, pokiaľ by sme nechceli definíciu „slobodnej spoločnosti“ zmeniť tak, že by to znamenalo – slobodná a voľná na vstup pre cudzincov. V skutočnosti môže byť štát pre cudzincov uzatvorený (úplne, alebo čiastočne) a stále to môže byť slobodná spoločnosť – samozrejme, za predpokladu, že štát zabezpečí nespochybniteľné práva svojich vlastných občanov. Vrátane slobody vlastných občanov opustiť štát. Nespochybniteľné práva sú prirodzenými právami a je povinnosť ochraňovať tieto práva u cudzinca iba vtedy, ak štát dovolil tomuto cudzincovi vstup na svoje územie. Ale na základe prirodzeného práva (podľa ktorého boli Spojené štáty založené) štát nemá povinnosť zaručiť cudzincovi povolenie na to aby zostal v štáte donekonečna. A podobne – štát v prvom rade nemá žiadnu povinnosť zaručiť cudzincovi povolenie na vstup.
Naviac progresivisti a liberáli nie sú tolerantní voči ľuďom proti ktorým názorovo stoja. Demokratickí politici, médiá, zábavný priemysel a univerzity ustavične urážajú a zavrhujú každého kto má opačný názor nie len na Islam a imigráciu, ale tiež na klimatickú zmenu, rovnoprávnosť, kontrolu zbraní, interrupcie, homosexuálne manželstvá, genderovú identitu a ďalšie. A toto urážanie o odsudzovanie zahŕňa neúnavnú snahu o označenie akejkoľvek kritiky týchto tém (Islam, imigrácia atď.) ako „hejt“. Skrátka, tolerancia nie je hodnota, ktorú by progresivisti a liberáli naozaj praktizovali. Slovo „tolerancia“ je zbraň na umlčanie konzervatívcov.
Všimnite si, že po každom islamskom teroristickom útoku ktorý sa stane v niektorej západnej krajine, ľavičiari reagujú požiadavkou na otvorenosť a toleranciu a zároveň sa snažia umlčať konzervatívcov, ktorí by radšej podnikli konkrétne opatrenia proti islamskej hrozbe.
Bližší pohľad na to, ako ľavičiari dosahujú najdramatickejšíe momenty ukazuje vysoký stupeň klamu a iracionality.
Po prvé: Ľavičiari redefinujú slobodu tak aby obsahovala otvorenosť a toleranciu (v tomto prípade je to otvorenosť k nasledovníkom islamu a tolerancia k islamu)
Po druhé: Progresivisti a liberáli budú toto redefinované slovo „sloboda“ používať ako potvrdenie toho, že ak Západné štáty odmietnu otvorenosť (pre nasledovníkov islamu) a odmietnu toleranciu (islamu) tak nepriatelia slobody zvíťazia.
Číra absurdita takéhoto tvrdenia je rozum zarážajúca. Podobne ako komunizmus a fašizmus, islam je systém viery s princípmi, ktoré porušujú nespochybniteľné práva jednotlivca. Takže – sledujúc progresivisticko-liberalistické dôvodenie – ak štát odmietne otvorenosť (nasledovníkov komunizmu alebo fašizmu) a odmietne toleranciu (komunizmu alebo fašizmu) tak nepriatelia slobody zvíťazia.
Možno by bolo oveľa presnejšie ak by definícia „nepriateľov slobody“ zahŕňala tých, ktorí na Západe podkopávajú slobodu – skutočnú slobodu. Tých ktorí si osvojili politiku založenú na takých konceptoch akými sú otvorenosť a tolerancia. Politiku ktorá bráni štátom Západu, aby chránili slobodu (a životy!) vlastných občanov.
Neústupčivé trvanie na otvorenosti a tolerancii okrem iného viedlo progresivistov a liberálov k vehementnej opozícii voči dočasnému zákazu vstupu do USA pre občanov malého počtu moslimských štátov. Zároveň vášnivo podporujú a vyvíjajú nátlak na zvýšenie počtu imigrantov a utečencov z moslimských krajín.
Ľavičiari, vrátane západných lídrov, sú tak extrémistickí, že dokonca odmietajú spomenúť Islam, aj keď hovoria o teroristickom útoku, ktorý bol vykonaný v mene Islamu, islamistickými skupinami. Alebo rovnako v prípade mnohých neprávostí, ktorých sa v mene Islamu dopustili islamské vlády. A to všetko napriek tomu, že návod k takémuto konaniu možno nájsť v samotnom Koráne.
Ako sa bude história pozerať na takéto nezodpovedné konanie? Často sa hovorí, že civilizácie nebývajú zničené vonkajším nepriateľom, ale zvnútra. Jasné odmietnutie dostatočným počtom ľudí v Spojených štátoch a na Západe či už „otvorenosti“ alebo „tolerancie“ (tak ako ich definujú ľavičiarski progresivisti) má pred sebou ešte dlhú cestu, ak má zabrániť podobnému osudu.
Paul Parker je autor knihy Moralita a Zákon v Amerike. Na svojej webstránke sa venuje stavu nespochybniteľných práv na život, slobodu a majetok.