Článok je určený pre El Museo Evita v Buenos Aires pri príležitosti 65. výročia smrti Evy Perón a pri príležitosti 15. výročia založenia El Museo Evita v Buenos Aires.
[sociallocker][/sociallocker]
Po prezidentských voľbách, ktoré sa konali dňa 24.2.1946 sa prvou dámou Argentínskej republiky stala María Eva Ibarguren Duarte de Perón. Vtedy ženy nemali politické práva okrem Provincie San Juan a manželky kandidátov mali veľmi obmedzené verejné vystupovanie a v podstate apolitické.
Prvá dáma podporovala a dosiahla v roku 1947 schválenie zákona o volebnom práve žien. Po dosiahnutí politickej rovnosti medzi mužmi a ženami sa usilovala o právnu rovnosť v manželstve a rodičovskú autoritu. Eva Perón sa rozhodla, že nebude tradičnou prvou dámou a začala hľadať spôsoby ako riešiť potreby ľudí.
Našla spôsob ako pomôcť jednotlivým ľuďom. Začala kupovať jedlo a odev z jej vlastných peňazí, ktoré uskladňovala v krabiciach a balíkoch v nepoužívanej garáži, ktorá bola vo vlastníctve prezidentskej rezidencie v El Palacio Unzué v Buenos Aires. V roku 1949 založila El Partido Peronista Femenino / Perónistickú stranu žien, ktorej predsedala do jej smrti.
Eva Perón otvorene začala svoju politickú kariéru vo volebnej kampani v prezidentských voľbách. Jej zúčastnenosť v prezidentských voľbách bola novosťou v argentínskych politických dejinách. Od júla 1945 navrhoval volebné právo žien prezident Argentínskej republiky Juan Domingo Perón.
V priebehu jej funkcie prvej dámy bolo v pláne postaviť 1000 škôl pre chudobné deti a deti vyžadujúce si sociálnu starostlivosť. Rozvinula sociálnu činnosť prostredníctvom La Fundación Eva Perón / Nadácie Eva Perón, ktorá bola určená pre znevýhodnených ľudí. Bola založená dňa 8.7.1948 v Buenos Aires.
Nadácia bola uznaná právnickým štatútom Dekrétu č. 20564/48 po pozitívnom vyjadrení La Inspección General de Justicia / Všeobecnej inšpekcií spravodlivosti vo zväzku spisov č. 8575/48.
Myšlienka založenia nadácie pochádza z obdobia detstva Evy Perón, keď sa učila od jej matky oslovovať ľudí, ktorí potrebujú pomoc.
Pred formálnym založením nadácie v roku 1948, Eva Perón sa osobne zúčastňovala na sociálnej politike štátu z prezidentskej rezidencie El Palacio Unzué v Buenos Aires. V miestnosti El Palacio de Correos / Poštového paláca, ktorá sa v súčastnosti nazýva El Salón Eva Perón / Salón Eva Perón sa nachádzalo dočasné sídlo nadácie od júna 1948 do júla 1952. Výstavba trvalého sídla nadácie sa začala na Avenida Paseo Colón 850 v Buenos Aires ale otvorenie bolo po smrti Evy Perón. Trvalé sídlo nadácie existovalo do roku 1955.
Eva Perón vložila svojich vlastných 10 000 ARS ako prvý dedičný majetok nadácie. Nadácia Eva Perón rozvíjala verejnú funkciu a s národným záujmom podieľaním sa na výstavbe nemocníc, azylových domovov, škôl, vzdelávacích zariadení, podporovala spoločenský turizmus výstavbou dovolenkových osád so športovým využitím pre deti, športové ihriská, výstavbu sanatórií, výstavbu domovov pre slobodné matky, študentské domovy – pre mladých ľudí, ktorí prichádzali z iných provincií do Buenos Aires, aby pokračovali v ich štúdium, udeľovala štipendiá pre univerzitné štúdium, udeľovala štipendiá pre špecializované štúdium, pomoc pre bývanie a podporovala ženy v jednotlivých aspektoch.
Na počiatku bola nazývaná La Fundación de Ayuda Social María Eva Duarte de Perón / Nadácia pre sociálnu pomoc María Eva Duarte de Perón a dňa 25.9.1950 bola premenovaná na Nadácia Eva Perón.
Eva Perón sa osobne starala vo viacerých aspektoch a pomáhala ľuďom zo celého štátu, ktorí žiadali pomoc. Po jej smrti v roku 1952 sa začala postupne likvidácia nadácie.
Prvá verejná činnosť nadácie bolo otvorenie prechodného domov / El Hogar de Tránsito Nº 1 na ulici Carlos Calvo 102 v Buenos Aires. Dňa 14.7.1949 boli otvorené detský domov a detské mesto nachádzajúce sa v Buenos Aires, v mestskej časti Belgrano.
Dňa 30.12.1949 nadácia otvorila Domov zamestnancov General San Martín, na Avenida de Mayo 869 v Buenos Aires. V danom Domove zamestnancov bolo ubytovaných 500 žien a bol určený pre ženy, ktoré zarábali menej ako vtedajších 500 ARS mesačne, a ktoré nemali byt alebo priamych príbuzných v Buenos Aires .
Dňa 18.10.1950 bola otvorená nová budova, ktorá bola súčasťou sídla La Confederación General del Trabajo / Všeobecnej konfederácie zamestnancov, nachádzajúcej sa na ulici Azopardo 820 v Buenos Aires. Nadácia distribuovala knihy, potraviny, oblečenie, šijacie stroje a hračky pre zanedbané rodiny štátu. Jej dôležité úspechy boli : 13 402 bolo zamestnaných v nadácii, 8726 chlapcov mali poskytnutú starostlivosť v školách alebo v inštitúciách nadácie, 19 školských domovov malo k dispozícii 25 320 voľných miest – školské domovy nachádzajúce sa v 16 provinciách.
V týchto školských domovoch boli umiestnené deti pochádzajúce z chudobnej vrstvy obyvateľstva. V Gran Buenos Aires nadácia poskytla 17 150 lôžok pre nemocnice a polikliniky.
V roku 1952 Nadácia Eva Perón pridala vtedajších 70 000 000 ARS k rozpočtu pre La Ciudad Universitaria de Córdoba / Univerzitné mesto Córdoba, ktorého bolo vtedy vo výstavbe. Bolo určené pre ubytovanie 400 argentínskych študentov a 150 zahraničných študentov umiestnených v 15 pavilónoch.
Do roku 1955 mala Nadácia Eva Perón 11 000 zamestnancov.
Peňažné prostriedky pre činnosť nadácie boli z viacerých druhov príspevkov a nadácia bola financovaná i zo štátnych financií. Odborové organizácie začali posielať nefinančné príspevky.
Dekrét výkonnej moci zmluvne určil, že finančné zostatky každého ministerstva sú prenesené do nadácie a dané do používania Finančným úradom.
Nadácia Eva Perón mala 5 cieľov
1. požičiavanie peňazí, zriadiť štipendium pre talentovaných ľudí, ktorým chýbajú financie na štúdium.
2. výstavba bývania pre chudobné rodiny.
3. výstavba vzdelávacích inštitúcií, nemocníc, rekreačných zariadení.
4. výstavba budov pre verejný prospech, ktoré môžu používať národná vláda, provinčné zastupiteľstvá alebo komunálne zastupiteľstvá.
5. poskytovať finančné príspevky alebo spolupracovať rôznymi dostupnými spôsobmi na realizácii verejne prospešných činností, ktoré pomáhajú riešiť základné potreby strednej spoločenskej vrstvy a nižšej spoločenskej vrstvy.
Bola to nová koncepcia solidarity, ktorá si v Argentíne dala úlohu pomáhať v prospech tých občanov, ktorí potrebujú mať vyriešené ich základné potreby.
Spolupracovníci nadácie boli verejný účtovník Alfredo Alonso, minister financií Ramón Cereijo a všeobecný riaditeľ Armando Méndez San Martín. Ďalšími spolupracovníkmi bol poradca pre zdravotnícky program Ricardo Finochietto a kňaz Hernán Benítez ako duchovný spolupracovník.
Spoločenský prínos Nadácie Eva Perón má aj v súčasnosti význam v sociálnej politike Argentínskej republiky pri riešení dôstojného života pre každého občana prostredníctvom riešenia jeho potrieb.
Je potrebné začať vzdelávacím systémom a rodinnou politikou, pretože rodina je základom budovania novej spoločnosti. Nová spoločnosť na morálnom a pravom rodinnom základe, kde sú muž a žena spojením lásky, citu, poctivosti i voči sebe a vierou nastavovať príklad pokoleniu, ktoré prinesú do rodiny, spoločnosti.
Nový spoločenský systém vytvorí nové podmienky pre ľudí : ,,Štát si váži a ctí občana, občan si váži a chráni štát !“ Spoločenský systém, v ktorej spoločnosť je nevyhnutná podmienka mravnosti.
Novou podmienkou je schválenie ústavných zákonov o vlasteneckej povinnosti a národnom povedomí. Nová štruktúra politického systému, by mala byť založená na morálke, mravnom a právnom usporiadaní spoločnosti.
Regionálne sa ľudia musia dozvedieť ako sa všetko dá prispôsobiť na spoločenskú zmenu, bez konfliktu a získať tak naplnenie potrieb, ktoré presne budú definované. Ako to dosiahnuť a čo je ,,Dôstojný život“.
Zameranie sa na veci verejné, aby občan nemyslel len na veci osobné, ktoré sa stávajú pre občana stresujúce, či už žije v blahobyte alebo žije na hrane biedy.
Všetky požiadavky občanov sa dajú plniť a realizovať, ak je niekto, kto ich počúva. Počúvať, ale ešte neznamená aj rozumieť!
Nefunkčné riadenie štátu sa mediálne prekrúca, a tak sa občan za obdobie štvrť storočia nechal presvedčiť, že štát sú len riadiace štruktúry a nie ako má byť správne povedané ,, všetci občania tvoria štát“.
Preto je treba napraviť reálnou a pravdivou informovanosťou myslenie občanov a zároveň vedieť si priznať vlastné chyby, čiže ,,kolektívnu vinu“.
Opíšem problém, ktorý chceme našim nápadom vyriešiť, charakteristiky problému, jeho dôsledky a spôsob, akým je tento problém riešený v súčasnosti.
Vysoká nezamestnanosť a nízka ekonomická úroveň obyvateľstva, neschopnosť realizácie nápadov, byrokracia a korupcia zapríčiňujú, že v súčasnosti obyčajní ľudia nemajú záujem podnikať z dôvodu nedostatku financií , ale hlavne kvôli ekonomickej situácii v štáte.
Myšlienka má veľmi široké využitie a dokonca dokáže predbiehať časové úseky vývoja štátu, lebo zlučuje zaniknuté a vytvára nové zdroje a možnosti práce ako pre základných zamestnancov a zamestnávateľov, tak i pre rozvoj malých a stredných podnikateľov, či výrobných spoločností a družstiev. Hospodárstvo má slúžiť občanovi a spoločnosti.