Po Arabskej jari sa v Tunisku vyrojilo obrovské množstvo mimovládnych organizácií, ktorých počet dnes dosahuje celkove 20 tisíc. Veľká časť z nich je financovaná zo zahraničia a niektoré z nich sú zapojené do ilegálnych aktivít, ako je nábor teroristov a podpora terorizmu. O situácii v krajine informuje Al-Monitor
12. júna vydala tuniská vláda vyhlásenie, v ktorom prikazuje všetkým mimovládnym organizáciám (MVO), aby priznali všetky finančné prostriedky , ktoré dostávajú zo zahraničia a pohrozila stíhaním každej z nich, ktorá nariadenie nesplní. Tento krok, ktorý sa od pádu prezidenta Zine El Abidine Ben Aliho v roku 2011 ako bezprecedentné opatrenie, vyvolal polemiku v rámci miestnej občianskej spoločnosti.
Niektorí z oblasti sektora MVO to vidia ako pokračovanie exekutívy v rámci protikorupčnej kampane vyhlásenej vládou 23. mája, zatiaľ čo iní si myslia, že ide o pokus exekutívy o kontrolu občianskej spoločnosti.
Vo svojom vyhlásení vláda vyzvala mimovládne organizácie zverejniť „všetky zahraničné fondy, ktoré dostali a vysvetliť ich zdroje, hodnotu a zmysel v médiách do jedného mesiaca odo dňa oznámenia, v súlade s ustanoveniami článku 41 nariadenia č . 88 o organizáciách MVO vydanými v roku 2011.“
Taktiež vyzvala mimovládne organizácie uplatniť článok 44 toho istého nariadenia , v ktorom sa uvádza: „Každé združenie, ktoré ťaží z verejných prostriedkov, poskytne výročnú správu Ministerstvu financií vrátane komplexného podrobného popisu svojich finančných zdrojov a výdavkov.“
Od pádu Ben Aliho režimu v roku 2011 a prevládajúcej klímy otvorenosti v krajine, činnosť MVO rozkvitala v rôznych častiach krajiny a mnohých odvetviach.
Nezávislý politológ Mondher Bedhiafi povedal pre Al-Monitor, „V Tunisku pracuje podľa údajov vydaných 27. mája 2016 vládnym IFEDA Center 20.000 MVO. Väčšina z nich vykonávať náboženské a kazateľské aktivity a vynorili sa ako tsunami po revolúcii. Ťažia zo zhovievavosti, ktorou sa vyznačovala vláda hnutia Ennahda medzi rokmi 2012 a 2013. Oficiálne vyhlásenia zo strany tuniského ministra pre vládne vzťahy s občianskou spoločnosťou Kamel al-Jandoubi ukazujú, že od roku 2015, mnoho z týchto náboženských spoločností bolo zapojených do posielanie tisícov ľudí do vojnových a konfliktných oblastí a udržiavali vzťahy s teroristickými skupinami. “
Tuniská poslankyňa Leila Chetawi odhalila pre tuniský spravodajský portál Akherkhabaronline „Po obdržaní financovania zo zahraničných zdrojov, niektoré náboženské a charitatívne spolky sú podozrivé z náboru a prepravy tuniskej mládeži do vojnových zón.“
Ľudskoprávny aktivista Sami Ben Salameh je presvedčený, že nepriehľadné financovanie NGO predstavuje hlavný problém v Tunisku. Napriek dôležitosti zahraničného financovania pre zabezpečenie kontinuity dôležitých činností mimovládnych organizácií, pochybné financovanie cudzími osobami často vedie k sporom týkajúcich sa národnej bezpečnosti a nezávislosti mimovládnych organizácií.
Ben Salameh povedal pre Al-Monitor „Som členom organizácie Ong23-10 podporujúcej prechod na demokratickú dráhu, ktorá sa po svojom založení v roku 2011 rozhodla odmietnuť akékoľvek cudzie alebo vládne finančné prostriedky, aby si tak zachovala svoju nezávislosť. Ale toto obmedzilo jeho činnosť a efektivitu. Zahraničné fondy majú zásadný význam pre tuniský civilný sektor, pretože financuje činnosť niektorých dôležitých mimovládnych organizácií a umožňuje im vykonávať skvelé služby, pokiaľ ide o zvyšovanie povedomia a podpory účasti na verejných záležitostiach a politickom živote prostredníctvom štedro financovaných programov. Zahraničné fondy tiež umožňujú MVO vykonávať činnosti zaisťujúce právo na vzdelanie, práva žien a ďalších ľudských práv. Avšak, tieto prostriedky vytvárajú politické a bezpečnostné dilemy. Nakoniec sú použité ako prostriedok vplyvu zahraničných síl na presadenie svojich záujmov v Tunisku a zasahovanie do vnútorných záležitostí krajiny.“
Poznamenal, že neverí, že vláda vážne zamýšľa kontrolovať všetky cudzie finančné prostriedky smerujúce do tuniských organizácií občianskej spoločnosti a poukázal na „Tento krok je súčasťou ojedinelého opatrenia v súvislosti s vojnou proti terorizmu a týka sa mimovládnych organizácií financovaných z niektorých krajín Perzského zálivu , ktoré sú podozrivé z toho, že pôsobia ako fasáda na financovanie činností súvisiacich s terorizmom.“
Ben Salameh pokračoval: „Cudzie financovanie nie je obmedzené na krajiny Perzského zálivu. Od roku 2011 sme boli sme svedkami obrovského prílivu veľkého množstva peňazí z amerických a európskych zdrojov zameraných na kontrolu priebehu prechodu k demokracii v Tunisku s ohľadom na absenciu akéhokoľvek dohľadu štátneho aparátu.“
Podľa analytika Bedhiafiho mimovládne ľudskoprávne organizácie odmietajú akékoľvek obmedzenie slobody mimovládnych organizácií, pretože veria, že to bude potláčať občiansku spoločnosť, ktorá pôsobí v prechodnom období. Kroky vlády považujú za ťah vládnej politiky v snahe obmedziť MVO.
Aktivista Salameh povedal, „Je ťažké rozlišovať medzi riešením bezpečnosti a suverenity v súvislosti s problémami, vyplývajúce zo zahraničného financovania mimovládnych organizácií a používania týchto problémov ako zámienky na zavedenie zmien zákona o obmedzení úlohy občianskej spoločnosti.
Poznamenal, „Akákoľvek zmena vyhlášky 88 vyžaduje starostlivú a kooperatívnu analýzu takým spôsobom, aby bola zachovaná suverenita štátu a aby sa zabezpečilo, že orgány štátnej moci nebudú môcť kryť prípadné zločiny spáchané jej príslušníkmi proti občanom. Niektoré organizácie sa zaoberajú sledovaním takéhoto zneužívania.“
Zdroj: Al-Monitor (krátené)