Anglický denník Daily Mail priniesol informáciu o podivnom vzťahu matky a afgánskeho utečenca. Keď sa utečenec pokúšal sexuálne zneužiť jej dcéru, matka to nechala tak. Dôvodom bola jej obava o osud Afgánca.
Švédsko je krajinou, ktorá sa podľa propagandy považuje za svetovú humanitárnu veľmoc. Zdá sa, že tomu niektorí Švédi uverili až príliš. Pomoc je dobrá vec, ale nesmie ísť na úkor vlastnej rodiny.
[sociallocker][/sociallocker]
Štyridsaťpäťročná Švédka, ktorá v Sölvesborgu pracovala v tzv Domove starostlivosti alebo ubytovania (HVB), nadviazala blízky vzťah s migrantom z Afganistanu.
Podľa švédskeho portálu Friatider bola žena angažovaná feministka, propagátorka hnutia #metoo.
Abdul Dostmohammadi, migrant z Afganistanu, ktorý dostal vo Švédsku azyl, dovŕšil osemnásť rokov. Tým pádom mu nebolo predĺžené ubytovanie v Domove (pre maloletých) a tak ho žena v roku 2016 prijala k sebe domov. Vzťah medzi nimi prerástol do sexuálneho spolužitia.
Afganec sa čoskoro začal stále viac otáčať okolo 12-ročnej dcéry ženy. Denník tvrdí, že sa jej začal dotýkať, objímať a bozkávať.
Počas jednej soboty koncom septembra 2017, opitý migrant chcel tancovať s dcérou. Keď matka odišla na toaletu, napadol 12-ročné dievča tým, že jej strčil ruku do nohavičiek a dotýkal sa jej intímnych miest.
Šokované dievča utieklo do spálne a povedalo svojej mame, čo sa stalo.
Matka po konfrontácii dcéry s migrantom nechala svojho afganského priateľa naďalej bývať u seba v domácnosti. a nenahlásila to na políciu.
O štyri dni dievča odmietlo ísť domov a požiadalo o to, aaby mohla ostať u otca, ktorý žil v odlúčení. Staršej sestre povedalo o prípade a tá to povedala otcovi. Keďže matka odmietala prípad nahlásiť polícii, urobil to otec.
„Bála som sa, že ho pošlú do Afganistanu,“ vysvetľovala neskôr feministická matka.
Potvrdilo to aj znásilňované dievča, ktorá uviedlo: „Mama nechcela ísť na políciu, pretože sa bála, že [Afgánec] odíde zo Švédska.“
Žena môže byť ale spokojná, pretože súd imigranta s ohľadom na uvádzaný vek odsúdil k trom mesiacom podmienečne a sto hodinám verejných prác. Žalobca navyše nepožadoval deportáciu z krajiny.
Krajský súd v Blekinge rozhodol, že musí vyplatiť obeti aj náhradu vo výške 15 000 korún (cca 1500 eur).
Spomínaná žena neskôr na facebookovej skupine proti deportáciu Afgancov napísala, že má „mládežníka„, ktorý nemá trvalé bydlisko. Pýtala sa, či by nejaká žena v strednom veku neprijala „čarovného“ Afganca.