Vyberte položku Stránka

Ako sme sa stali všetci závislí na lacnom dlhu

Ako sme sa stali všetci závislí na lacnom dlhu

Téma dlhu je stále akatuálna – úroveň globálneho dlhu k hrubému produktu je o 40% vyššia ako v roku 2008, píše Gillian Tett na Financial Times

 

Pred desiatimi rokmi boli takmer všetci presvedčení o tom, že globálna ekonomika je v skvelej kondícii. Nízka inflácia, rast, optimizmus firmiem i spotrebiteľov. Aj preto sa hovorilo o „veľkej moderácii.“

Avšak BIS (Bank of international Settlement- Banka pre medzinárodné platby) s tým nesúhlasila. BIS má oficiálne za úlohu „podporovať globálnu monetárnu a finančnú stabilitu pomocou medzinárodnej spolupráce.“ A tá už vtedy hovorila, že úroveň dlhu je nadmerná. Systém bol silne narušený.

Väčšina centrálnych bankárov tieto varovania odmietala, niektorí sa dokonca snažili BIS umlčať. Ale BIS mala pravdu. Bublina dlhu implodovala a bola tu úverová kríza.

Veľká moderácia nebola nič iné ako fatamorgána. Dôvod, prečo to Tett pripomína, je, že všetko smeruje k déja vu.

Tett pripomína, že navštívila nedávno ako Svetovú banku, tak aj MMF, a nálada bolo podobná ako v roku 2006. Desať rokov po úverovej kríze, globálna ekonomika rastie, nezamestnanosť je relatívne nízka a inflácia tak utlmená, že centrálni bankári sa boja navýšiť úrokové sadzby . Ale opäť je tu BIS a brble.

Problém dlhu nikam nezmizol. Naopak, od roku 2008 ďalej vzrástol. Úroveň globálneho dlhu k hrubému produktu sa zvýšila o 40% oproti roku 2008. Takže reakciou bolo navýšiť ešte viac dlhu. Zatiaľ to nevyvolalo novú krízu – zatiaľ.

Ale je to kvôli tomu, že centrálne banky znížili úrokové sadzby tak, že dlžníci môžu dobre splácať. Keby sa úrokové sadzby zvýšili, tak sa to zmení. Borio z BIS sa domnieva, že centrálne banky musia urobiť opatrenia na to, aby svet nebol ešte závislejší na lacnom dlhu. Borio vyzval k tomu, aby sa menej strážila inflácia a viac dlhodobé reálne dopady monetárnej politiky cez jej vplyv na finančnú stabilitu. Povedané inak: BIS chce vyššie úrokové sadzby. A to je pozoruhodné.

Ale čo je déja vu, hovorí Gillian Tett, je, ako sa vníma, alebo skôr nevníma, posolstvo BIS.

Sú tu ľudia aj v centrálnych bankách, ktorí s Boriom súhlasia. Napríklad MMF vydalo správu o finančnej stabilite, kde varuje, že trhové riziká rastú kvôli pokračujúcej monetárnej akomodácii. A súhlasia tiež tí, ktorí sa pozerajú na financie mikro-okom a tí, ktorí mali svoju kariéru v biznise a financiách. Makroekonómovia naopak Boria odmietajú s tým, že vyvoláva strach. Nezaujímajú sa zvyčajne o detaily pradivých financií, peniaze sú pre nich nástroj signalizujúci ponuku a dopyt.

A potom je to ono zameranie na infláciu. BIS sa obáva inflácie cien aktív (ktorá je aktuálne vysoká), ale ortodoxní ekonómovia sa zameriavajú na infláciu spotrebiteľských cien (ktorá je extrémne nízka).

A tiež preto Janet Yellen z amerického FEDu nijako neponáhľa na zvyšovanie úrokových sadzieb. A podobne sú na tom jej kolegovia či oddelenia MMF.

Keď odborníci z oddelenia kapitálových trhov, ktorí podrobne sledujú trhy, vyjadrili obavy, objavilo sa ekonomické oddelenie MMF – a ich World Economic Outlook je trochu optimistickejší.

Ktorá interpretácia je správna?

Máme tu kmeňové rozdelenie: ekonómovia majú jeden pohľad na to, čo sa deje vo svete nízkych sadzieb. Finančníci a ľudia s týmto zázemím majú trochu inú, viac desivú interpretáciu.

Tett hovorí, že ona súhlasí s BIS. Myslia si, že nízke sadzby tak pokrivili finančný systém a že robia teraz viac škody ako úžitku, vytvárajú perverzné dopady. Tett si je vedomá, že iní komentátori FT ako Martin Wolf by s ňou nesúhlasili a myslia si, že úrokové sadzby majú zostať nízke.

Ale jedno je isté: spor nezmizne, kým buď centrálni bankári rázne nezvýšia sadzby, alebo kým neimploduje dlhová bublina. Dúfajme, že je možné, aby sa stalo to prvé bez toho druhého.

Príspevky za Február

Pin It on Pinterest

Share This