Jan Keller, toto meno iste väčšina z Vás pozná. Český europoslanec za ČSSD, profesor sociológie, jeden z popredných odborníkov na otázku sociológie, kritik neoliberálneho kapitalizmu a globalizácie…
Autor mnohých kníh (napr. Tri sociálne svety: sociálna štruktúra postindustriálnej spoločnosti, a iné), environmentalista a držiteľ Medaily za zásluhy v oblasti vedy, ktorú 28. októbra 2013 dostal z rúk prezidenta Miloša Zemana. A do doby migračnej krízy tiež modla a absolútny miláčik ľavice. Tento článok je venovaný jemu samotnému a jeho prerodu od novoľavičiarstva a neomarxismu k pragmatickej a racionálnej národnej ľavici.
[sociallocker][/sociallocker]
Jan Keller pochádza z baníckeho Sliezska, konkrétne z Frýdku-Místku, kde sa narodil v roku 1955. Od roku 1974 do roku 1979 študoval filozofiu na Filozofickej fakulty University Jána Evanjelistu Purkyně (Masarykova univerzita) v Brne. Téma doktorskej práce bola „Koncepcia dejín u Maxa Webera„, na ktorého sa Jan Keller veľmi často odvoláva (rovnako ako na Ericha Fromma).
V roku 1998 založil odbor „Humanitná enviromentalistika“ na Masarykovej univerzite a o rok neskôr sa stal profesorom sociológie a pôsobil na Fakulte sociálnych štúdií Ostravskej univerzity. Mnoho rokov sa venoval ekológii a enviromentalismu, otázkam globalizácie a postmodernej spoločnosti. V rámci globalizácie kapitalizmu sa stal kritikom roztvárajúcich sa nožníc medzi chudobnými a bohatými, rovnako ako ničivého vplyvu moderného kapitalizmu na životné prostredie.
Do verejnej politiky sa dostal v roku 2009, kedy kandidoval prvýkrát do europarlamentu a to na kandidátke Demokratickej strany zelených (odštiepená euroskeptická frakcia Zelených). Od roku 2014 je členom ČSSD a vo februári toho roku bol menovaný do čela kandidátky ČSSD do Európskeho parlamentu. Vtedy sa mu podarilo získať 57 800 preferenčných hlasov (druhý najvyšší počet) a odvtedy pôsobí vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci pri Európskom parlamente. Už pred oficiálnou politikou sa ale aktívne angažoval v hnutí proti americkým základniam v Česku.
Z doby, kedy som ja sám pôsobil medzi ľavicou, vrátane radikálnej ľavice, môžem povedať, že Jan Keller bol absolútnou modlou. Jeho meno sa skloňovalo vo všetkých pádoch, pri väčšine diskusií jeho meno padlo, alebo sa odkazovalo na nejakú s ním súvisiace prácu. Česká radikálna ľavica sa ním pýšila ako vyštudovaným profesorom sociológie vo svojich radoch.
Keller bol ukážkovým neomarxistickým sociológom, z ktorého drvivá väčšina radikálne ľavicového hnutia čerpala rad svojich hlbších námetov a formulovala svoje tézy. V zásade na každom seminári, stánku, či happeningu bola k dispozícii literatúra z Kellerovho pera, brožúry, knihy a spisy, ktoré napísal na témy sociológie a ekológie, rovnako ako kritiky neoliberálneho kapitalizmu.
A čo sa teda stalo? Prečo o ňom píšem? Pretože z modly radikálnej ľavice sa stala štvaná obeť týchto neomarxistických frustrantov.
Začalo to 20. marca 2015, v čase vrcholiacej migrantskej krízy, keď k môjmu vlastnému veľkému prekvapeniu Jan Keller vystúpil v Inštitúte Václava Klausa a odsúdil novú ľavicu a neomarxistov, s tým, že oslavujú imigráciu a chcú zničiť Európu. Najväčšou iróniou potom je, že Keller na tomto stretnutí kritizoval imigráciu z ľavicových pozícií. Teda, nie že ohrozuje národné štáty, kultúru a domorodé národy Európy. Ale že ohrozuje a povedie k zničeniu sociálneho štátu a sociálneho zmieru a že podľa logiky a matematiky je nemožné uživiť sociálny štát, ktorý bude vystavený masovej imigrácii.
Ďalej gratuloval k narodeninám Václavovi Klausovi a v interview pre ČT vyhlásil, že len ľudia od Mariny Le Pen nazvali veci pravým menom. Keller varuje pred tým, že robotníci, ktorí si budú sťažovať na svoje postavenie zhoršujúcu sa v dôsledku prívalu lacnej pracovnej sily, budú označení za rasistov a xenofóbov.
V Právu z 22. 10. 2015 Keller napísal epitaf ľavicového postoja v Česku na tému imigrácie: „To, že migranti nemajú nič, len svojich potomkov, z nich pochopiteľne ešte netvorí žiaden proletariát. Bol by to čudný proletariát, ktorého túžbou je podieľať sa v lepšom prípade na znižovaní ceny pracovnej sily, v prípadoch horších využívať sociálne systémy, s ktorých pomocou je pacifikovaná radikálnosť nemajetných. Vlna migrantov prichádza ako na zavolanie. Problémy stagnujúcich príjmov nižších a stredných vrstiev budú prehlušené nezhodami vyplývajúcimi z odlišnej náboženskej a kultúrnej orientácie. Osekávanie sociálnych istôt bude zatlačené do pozadia bezpečnostnými problémami.“
Ak ľavicové stanovisko k imigrácii, tak je to toto.
Anarchistický novinár Ondřej Slačálek vyučujúci na FHS UK napísal pre ultraľavicový bulvár A2larm, že Jan Keller sa stal autoritárom. J. Májíček, kedysi jeden z veľkých zástancov a verných nasledovníkov Jana Kellera a vodca neomarxistickej skupiny Socialistická solidarita napísal priamo hanopis proti Kellerovi na stránkach ľavicového Denníka referendum. Ku cti DR slúži, že umožnili Kellerovi odpovedať na Májíčkove útoky. Petr Bittner na rovnakých stránkach obviňuje Kellera z reakcionárstva a zavádzanie fašistických šablón.
Zaujímavé je, že po bok Slačálka, Májíčka a Bittnera sa postavila havlistická liberálna pseudopravica typu Forum24, ktorá podobne zaútočila na Kellera. Z deviatich posledných článkov na A2larmu, ktoré obsahujú tému Jana Kellera je 6 útokov na Jana Kellera (kvôli migrantom), 1 rozhovor s Kellerom (TTIP) a 2 obhajoby Kellera (v otázke oligarchov a kvality potravín).
Pri prejave 17. 11. 2015 usporiadanom Socialistickou solidaritou bol Jan Keller výslovne urážaný a odsudzovaný. Ondřej Vaculík na Denníku referendum odsudzuje Jána Kellera za to, že spája imigrantov s terorizmom. Stalo sa tak po teroristických útokoch v Bruseli, ktorých bol Ján Keller priamym svedkom, zatiaľ čo Ondra Vaculík si tou dobou najskôr váľal šunky v pražskej kaviarni.
A teraz zopakujem svoju predchádzajúcu otázku. Čo sa teda stalo? Stala sa jediná vec, ktorú sám Jan Keller v Inštitúte Václava Klausa opísal, že proletariát sa zburžoáznel a tým sa stal neatraktívnym pre extrémistickú novú ľavicu, ktorá začala formovať novú revolučnú vrstvu z radov imigrantov, narkomanov a bezdomovcov (a v dnešnej dobe i LGBTABCD … ), ku ktorej sa upína namiesto k robotníckej triede.
Jan Keller však vo svojej práci zostal verný robotníckej triede, chudobným vrstvám tejto krajiny, odmieta neopätovanú a bezmedznú solidaritu a žiada ochranu národného sociálneho štátu proti imigrácii a terorizmu. Zavŕšením všetkého je potom Kellerove spoluautorstvo v podobe napísanie predhovoru ku knihe Petra Hampla „Prelomenie hradieb„. Jan Keller, hoci profesor sociológie, zostal intelektuálne a mentálne verný baníkom, robotníkom a samoživiteľkám, napriek všetkému zastrašovaniu a prenasledovaniu zo strany pseudoľavice. V rovnakej dobe, tí, ktorí sa najviac oháňajú „proletariátom,“ sa ním oháňajú v pražských kaviarňach a robotníka videli len z vlaku.