Posledné udalosti okolo rastu a poklesu cien, ktoré spopularizovali digitálne meny medzi obyvateľstvom, prinášajú zvýšený záujem aj o pozadie tohto fenoménu. Server Quartz prináša veľkú reportáž z fabriky, ktorá slúži ako baňa na dolovanie nových „mincí“, reportáž o živote bitcoinových baníkov, dolujúcich digitálne zlato vo Vnútornom Mongolsku

Ordos v čínskej oblasti Vnútorného Mongolska bolo ešte v roku 2012 veľkým ťažobným mestom. Po prudkom poklese ceny uhlia však začalo veľmi skoro chátrať, stalo sa najväčším čínskym mestom duchov. Teraz sa tu nachádzajú opustené domy, sklady a chátrajúce továrne, ktoré zúfalo hľadali nové využitie.

Kvôli lacnej elektrine sa o mesto začali zaujímať bitcoin podnikatelia, ktorí potrebujú na ťažbu digitálnych mien veľa energie. Oblasť tak znovu žije ťažbou, tentoraz ale digitálnych mien.

Celý obchodný model ťažby kryptomien je pritom zdanlivo jednoduchý, majitelia výkonných strojov poskytujú svoj výpočtový výkon decentralizovanej sieti, ktorá udržiava v chode systém bitcoinových transakcií. Za to majú nárok na odmenu.

Bitcoinová farma patrí jednej z najdôležitejších spoločnosti vo svete kryptomien Bitmain, čo je dcérska spoločnosť firmy Peking Bitmain Technologies. Bitmain zamestnáva päťdesiat ťažiarov, ktorí obsluhujú 21 tisíc strojov ťažiacich bitcoin. K tomu sa tu nachádza ďalšie štyri tisícky strojov pre dolovanie digitálne meny litecoin. Počítače sú uchované v obrích skladoch, každý z nich má dĺžku 150 m. Celkove je týchto skladov 8 a súčasťou komplexu sú ďalšie budovy, kde sa nachádzajú kancelárie, jedáleň a ubytovacie jednotky pre personál. 21 tisíc bitcoinových strojov predstavuje 4% výkonu globálnej siete!

baňa

V jednej hale s dĺžkou 150m je celkove 3000 strojov na ťažbu digitálnej meny / Quartz

V roku 2015 Bitmain prevzal baňu od jej predchádzajúceho majiteľa, ktorý spustil operáciu v roku 2014. Bitmain tvrdí, že je to najstaršia veľkopriestorová baňa na svete. Okrem bežiacich baní Bitmain vyrába stroje – v podstate jednoduché procesory v malých, prepojených krabiciach -, ktoré sa dajú využiť na ťažbu bitcoinov. Spoločnosť tiež prevádzkuje Antpool, najväčšiu banícku skupinu na svete.

Farma je obklopená hustým sieťovým plotom, ktorý má zabrániť prieniku prachu a piesku, ktorého je v tejto oblasti veľa a ktorý je veľkým nepriateľom elektronických prístrojov. Títo bitcoin „baníci“ nemajú fyzicky náročnú prácu, prostredie je čisté a teplota regulovaná. Toto zamestnanie je oveľa menej zdraviu škodlivé ako akákoľvek práca v okolí, píše server Quartz.

Ordos dodnes stále ťaží uhlie a spracováva ďalšie suroviny. Väčšina robotníkov v bitcoinovej farme sú mladí ľudia, často vysokoškoláci bez záväzkov, ktorí sa starajú o prístroje s procesormi, ktoré kryptomenu ťažia.

Dnes sa dvojmiliónový Ordos stal centrum ťažby bitcoinov, procesu schvaľovania transakcií a vytváranie nových mincí v systéme digitálnej meny. Viac ako polovica najväčších bitcoinových banských združení, t.j. skupín baníkov, ktorí súhlasia s tým, že pridávajú svoje zdroje na zlepšenie svojej šance na nájdenie bitcoinov – sa podľa výskumu (pdf, s. 91 Cambridge Center for Alternative finance) nachádza v Číne. To urobilo z Číny dominantnú silu v novom odvetví, ktoré môže jedného deň predefinovať riadenie globálnych transakcií.

Dvadsaťosemročný Han Lei, ktorý pracuje vo farme od jej otvorenia, už investoval viac ako dvetisíc dolárov do litecoin a ďalších digitálnych mien. Vyhýba sa však bitcoinu, jeho cena je podľa neho príliš vysoká a nemá podľa svojich slov čas sledovať vývoj jeho hodnoty.

Pre ťažbu kryptomien musia počítače vyriešiť matematické úlohy, čím viac procesorov sa toho zúčastňuje, tým je väčšia šanca pre nájdenie správneho kľúča.

Čas sú peniaze, najdôležitejšie je zabezpečiť 100% funkčnosť všetkých strojov. Za jeden deň baňa vyťaží bitcoiny za 7 miliónov dolárov (pri cene bitcoinu 4000 USD)

Zamestnanci preto musia zabezpečiť chod farmy 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Neustále obchádzajú každú z ôsmych budov a strážia prístroje. Ak je niektorý počítač nefunkčný, skúšajú ho reštartovať, alebo vymeniť káble. Ak to nepomôže, zlyhané počítače opravujú. Pri ich počte je to nekonečná práca.

baňa

Denne sa v jednej hale pokazí 10 počítačov, ktoré treba opraviť. Celkove je sedem hál / Quartz

Hluk od ventilátorov na strope ale aj od zariadení je obrovský. Pri prechode farmou musia nosiť upchávky do uší, neustávajúci hluk tisícov chladičov je totiž všadeprítomný.

V jednej budove je 50 regálov a v nich po 60 strojov. V priemere sa v jednej budove pokazí desať strojov. Jeden človek má čo robiť, aby za deň skontroloval jednu budovu

Všetky počítače treba denne kontrolovať. Stroje bežia naplno 24 hodín denne / Quartz

Ťažiari sú ubytovaní v spoločných izbách podobných študentským internátom. Podľa mladého Hou Jie je jedinou voľnočasovú zábavou pre zamestnancov basketbal. Ťažiari hádžu loptou na provizórnom ihrisku s jedným košíkom.

Víkendy navyše nemajú voľné, ak chcú odísť, musia o voľno požiadať týždeň dopredu. Mnohí z nich tak nevideli svoje rodiny niekoľko mesiacov.

Mám dobrý pocit z odvedenej práce, keď každý deň opravujem rozbité veci,“ hovorí Hou Jie, ktorý ale zároveň priznáva, že je práca trochu jednotvárna.

Podpora miestnej vlády

Bitcoinová baňa a priemyselné firmy majú jednu spoločnú vec: používajú veľa elektriny.

Po rozpade uhoľného priemyslu, miestna vláda lákala spoločnosti Bitmain a niekoľko ďalších spoločností „cloud služieb“ do parku 30% zľavou z ceny elektrickej energie. komentoval Su Jiahai, ktorý jednal s miestnou vládou pri vybudovaní banských fariem pre Bitmain. Baníctvo využíva 40 megawattov elektrickej energie za hodinu, čo je približne rovnaké množstvo ako 12 000 domácností za rovnaké obdobie. Zaplatí zhruba 39 000 dolárov denne za svoj účet za elektrinu, a to aj so zľavou.

Elektrická energia v meste Ordos pochádza väčšinou z blízkych uhoľných elektrární, ktoré poskytujú stabilný a konštantný zdroj elektrickej energie – hoci za cenu znečistenia životného prostredia. Čínske menej rozvinuté regióny, podobne ako autonómna oblasť Xinjiang na ďalekom západe alebo provincie Yunnan a Sichuan, sa v poslednej dobe stali obľúbenými u bitcoinových baníkov. Elektrina v meste Xinjiang pochádza väčšinou z uhoľných elektrární, zatiaľ čo Yunnan a Sichuan ponúkajú lacnú a obnoviteľnú energiu z vodných elektrární.

Bitcoinová baňa, ktorá sa spolieha na lacnú vodnú elektráreň, musí v zimnom období prerušiť svoju prevádzku. Vtedy voda zmrzne a je tam tiež menej zrážok. Firmy zhromaždia všetky svoje stroje, naložia ich do nákladných automobilov a po náročnom ceste ich znova namontujú. Zvyčajne končia vo Vnútornom Mongolsku kvôli jeho stabilnému zdroju elektrickej energie z uhlia

Bitmain prevádzkuje ďalšie bane v Yunan a Sichuan. Spoločnosť nedávno dokončila výstavbu nového zariadenia v severnom Xinjiang – čo je vraj podľa akýchkoľvek kritérií najväčšie čínske dátové centrum – trikrát väčšie ako baňa v Ordose. Počas tejto zimy spoločnosť prenesie banské stroje, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v Yunan a Sichuan, do zariadenia Xinjing

Ponuky miestnej vlády, ktoré umožnili ťažbu digitálnych mien oživili miestnu ekonomiku a poskytla obyvateľom ako Jia Kai nové príležitosti. 27-ročný Jia pracoval v neďalekej továrni na výrobu hnojív. Bola to škodlivá práca. Pred rokom začal pracovať v banskej farme ako údržbár. Jeho súčasná práca pri údržbe bitcoinových strojov je „jednoduchá“ a „má dobrú mzdu„.

Odmietol povedať, koľko zarába, pretože to predpisy nedovoľujú. Iný pracovník však povedal, že plat zamestnanca sa pohybuje okolo 600 dolárov. Je to dvojnásobok minimálnej mzdy v regióne Vnútorného Mongolska v Číne.