Dnešný prieskum agentúry Focus je príležitosťou na zamyslenie. Vyhráva ako vždy strana Smer-SD a na druhom mieste skončila strana ĽSNS.
[sociallocker][/sociallocker]
Pred troma rokmi v predvolebnom období roku 2016 ste mohli na stránkach tzv. konšpirátorov nájsť aj analýzu, ktorá predpovedala vynikajúci výsledok SaS a vstup ĽSNS so stranou Sme rodina do parlamentu. Jediným bodom, kde sa analýza mýlila bolo očakávanie lepšieho výsledku vládnej strany Smer-SD. [PS – porovnajte to s textami, ktoré vám v tom období predkladali tzv. seriózne médiá 😀 ]
Kompletný text analýzy pripájame na konci, ale je dôležité si všimnúť závery. V prvom rade sú pri každých voľbách dôležité témy ktoré ľudí oslovujú a na základe, ktorých volia. Rozhodujú emócie a postoje. Programy sa nikto neobťažuje čítať. Tak v súčasných prezidentských, ako aj nadchádzajúcich európskych, či neskôr v parlamentných voľbách, to bude rovnaké.
Emócia ako základný politický program
Všimnite si, že Progresívne Slovensko v prípade Čaputovej a zrejme aj v ďalších voľbách vôbec nepretláča agendu progresivistov. Prináša program zmeny. Je zrejmé, že marketingoví mágovia vybrali túto tému ako určujúcu.
Utečenci už nie sú dominantnou témou. na smrť, teroristické útoky a znásilnenia si už všetci zvykli ako na bežný jav. Vieme, že je to zlé a už nikoho pri zmysloch ani nenapadne otvorene pretláčať migrantov a program ich podpory na Slovensku. Ak áno, je to jeho smola. Ľudia sa k tomu už stavajú skôr pragmaticky a bez spomínaných emócií. O škodlivosti migrácie sa skrátka nemusí debatovať, to sa vie.
Úlohou volebných štábov bude určiť, čo v skutočnosti najviac hýbe emóciami. Kampaň „All for Jan“ a tancovanie nad hrobmi mŕtvych je v skutočnosti cynickým zneužitím vraždy dvoch mladých ľudí s jediným cieľom – vybudiť emócie. Keďže máme volebný rok, kde budeme plynule prechádzať z jednej celoštátnej kampane do druhej, môžeme si byť istí, že to bude doslova ohňostroj tématicky ladených akcií s jediným cieľom osloviť ľudí. Ak strana nevie alebo nechce ako v prípade volieb 2016 uchopiť dominantnú tému, musí sa ju pokúsiť vytvoriť sama.
„All for Jan“ je teda pokusom opozičných strán vytvoriť takýto príbeh, o ktorý sa budú opierať a ktorý im umožní získať slušné výsledky. Samozrejme, že to fungovať nebude. Ľudia už majú plné zuby pripomínania smrti a nakoniec negatívna emócia neprináša trvalý efekt. Strana SaS a OĽaNO, ktoré si na tomto postavili svoju kampaň to nepochopili (zatiaľ).
Úprimne povedané, Slovensko je dnes v relatívne komfortnom postavení. Hoci sú zárobky ľudí veľmi nízke, zatiaľ sa nám vyhýbajú katastrofické odchody firiem, ktoré by postihli polku Slovenska. Vytváranie hladových dolín nie je globálny, ale ešte stále lokálny jav. Na Európsku Úniu sa síce nadáva, ale v skutočnosti väčšine ľudí vyhovuje. Protieurópsky program nemôže byť tiež dominantnou témou, maximálne tak európsky kritický.
Veľmi výraznou témou, ale zároveň s obrovským výbušným potenciálom bude zrejme otázka genderu, presadzovania homosexuálnych práv a otázky postavenia detí vo vzťahu k rodičom a štátu. Na tejto téme môže veľké množstvo politikov buď vyhorieť, alebo naopak zažiariť. Slovensko nechce v tomto prípade zmeny a podporou status quo je možné len získať. Pritom treba povedať, že tak ako v prípade migrantov v minulosti, aj v tomto prípade ide o obranu, čo je pozitívna a mobilizačná emócia. Vzhľadom na to, že sa stále zvyšuje tlak na likvidáciu heterosexuálnej rodiny, heterosexuálnych vzťahov, kriminalizácia správania podľa biologicky daných preferencií a rolí, bude vyhranenie sa v tejto téme veľmi dôležité. Tak ako pri utečencoch pred troma rokmi ide o mimoriadne emotívnu a mobilizačnú tému.
Výraznou témou bude tiež pohodlný antiamerikanizmus vo forme odporu voči Trumpovi. Vzhľadom na to, že intelektuáli Trumpa nenávidia, napriek verejne proklamovanej podpore USA, politici budú môcť zbierať body ak sa postavia za „silnú Európu“ aby sme vedeli oponovať „šialenému Trumpovi„. To mimochodom krásne ladí s podporou európskej myšlienky, ktorá začína mať stále silnejšiu podporu aj vo východoeurópskych krajinách. A pozor, rusofóbia ako príznak negatívnych emócií je nežiadúca.
Prieskumy musia byť štatisticky dôveryhodné
Druhá zásadná vec je podmienka konštantnej dynamiky. Čísla nemôžu skákať hore dole. Mali by vždy v dlhodobom priemere zostávať v rovnovážnej polohe. Pokiaľ si strana robí dobre svoje domáce úlohy, má stabilnú voličskú podporu, malo by to vidieť na stabilných číslach. Rovnako ak zaostáva, ak sa rozbíja na neefektívnych aktivitách, podpora pôjde po malých desatinách postupne dole. Ale skokový pokles to nebude, rovnako ako skokový nárast v prípade zvýšeného záujmu.
Percento voličov väčšinou býva relatívne stabilné, preto trvalý nárast jednej strany musí byť sprevádzaný poklesom inej.
Ak teda agentúry majú vyváženú štatistickú vzorku, niekoľkomesačné dlhodobé priemery by mali ukazovať buď nudnú priamku, alebo mierny pokles či nárast.
2016: Lesk a bieda prieskumných agentúr
Voľby, ktoré sa chystajú na najbližší víkend majú v sebe schovanú jednu mínu, ktorá ak vybuchne pochová pod sebou kompletne celý biznis reklamy, ktorá sa eufemisticky nazýva trh s prieskumom verejnej mienky.
Ide o to, že hoci prieskumy verejnej mienky by mali byť robené na základe štatisticky náhodnej vzorky a podľa teórie by sa čísla mali odchyľovať maximálne o 1-2%, rôzne agentúry uvádzajú výsledky ktoré sa líšia aj o 5% a viac. Naviac by v čase mali všetky výsledky kolísať okolo nejakej strednej štatistickej hodnoty. Napríklad ak má nejaká strana potenciál na volebný výsledok okolo desať percent, výsledky jednotlivých agentúr by mali uvádzať hodnoty v intervale 8-12% pričom viaceré výsledky tej istej agentúry v čase by mali konvergovať k uvedenej hodnote. Takže po spriemerovaní viacerých prieskumov by sme nakoniec mali dostať relatívne presný obraz toho ako sa hýbe politická scéna
Toto sa však evidentne nedeje. Ak niektoré agentúry uvádzajú jednu stranu trvale vysoko nad priemerom ostatných strán a ďalšiu zas trvale pod týmto priemerom, niečo je zlé. Ukazuje to na zapredanosť týchto prieskumných agentúr, ktoré nerobia prieskum ale tváriac sa ako profesionáli skúmajúci realitu, v skutočnosti sa snažia túto realitu ohýbať a manipulovať. Prakticky robia reklamu politickým stranám – buď pozitívnu v prípade nadhodnotenia výsledku, alebo negatívnu, ak percentá umelo znižujú.
Manipulácia, pomocou ktorej sa dosahuje žiadúci efekt, je veľmi kreatívna. Od návodných otázok, či štrukturovaných prieskumov s uvedením iba časti otázok, cez dopredu určený výber respondentov alebo brutálnym napísaním si prieskumu „vlastnou hlavou“
Tieto voľby sa vyznačujú mimoriadne vysokou mobilizáciou tzv. protestných hlasov. Vládna strana trvale testuje svoju vzorku voličov a svoju rétoriku zameriava na to, aby ich udržala v presvedčení jedinej funkčnej alternatívy. Zo zásoby protestných hlasov čerpá len málo, verejne proklamovaný odpor voči migrácii a kvótam nepostačuje na to, aby sa protestní voliči pridali na stranu mainstreamu
Súčasná parlamentná opozícia protestné hlasy neoslovuje vôbec, kto žije z ich stále silnejúcejšej podpory je na celorepublikovej úrovni evidentne ĽSNS a nová strana Borisa Kollára Sme rodina. Tieto trendy sú známe už dlhšie. Kotlebovci sa stávajú nekriticky vnímanou „alternatívou“ k politickému mainstreamu a Kollárovci sa vezú na tsunami migračnej krízy. Problémom oboch strán je však ich nestabilná voličská podpora, kde nestabilita je vzhľadom na krátkosť histórie silnejšia u Kollárovcov. Napriek tomu majú obe strany obrovský potenciál a je veľmi pravdepodobné, že sa aspoň jedna z nich, alebo obe do parlamentu dostanú
Prieskumné agentúry však len raz uviedli Sme rodina na parlamentnej pozícii a Kotlebovcov ani raz. Tieto dve strany vypúšťajú zo zreteľa a zvlášť pri ĽSNS je viditeľná degradácia volebných ziskov na pozadí popularity strany
Najviac uletené čísla poskytuje MVK, čím potvrdzuje už dávno známu vec, že táto agentúra nemá s prieskumami nič spoločné a čísla si vymýšľa.
Tento týždeň budeme mimoriadne zvedaví na výsledky dvoch kontroverzných strán. Ak sa potvrdí predpoklad, že voliči majú plné zuby proimigračnej a proeurópskej propagandy a posunú obe strany do parlamentu, agentúry si obrazne povedané budú môcť začať baliť svoje „nádobíčko dôvery„. Ich vstup do parlamentu by zároveň znamenal začiatok vlády Smeru, keďže zrejme „staré strany“ s nimi nebudú chcieť ísť do koalície. Pritom obe strany už dopredu avizujú neochotu vládnuť so Smerom
Je to síce len teória, ale ak sa postoj k migračnej kríze stane tak dôležitým argumentom, že do parlamentu nakopne dve nesystémové strany, o to skôr by mala kampaň založená na kritike migrácie podporiť parlamentné strany. Potom by sme sa mohli dočkať šokujúceho volebného zisku Smeru aj vyše 40% a najsilnejšími nevládnymi stranami by sa stali národniari z SNS a Sulíkovi liberáli. Lenže aj v takomto prípade by si mohli agentúry kopať hrob, pretože ak by sa stalo niečo takéto, už im proste nik neuverí…