Počuli ste o Úrade na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti? Malo by sa tam oznamovať všetko o korupcii.

Zdanlivo to vyzerá dobre, pôjde o nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou. Nebude sa zodpovedať nikomu a o svojej činnosti bude raz za rok predkladať správu Národnej rade SR.

Podozrenie začína vznikať, keď čítate, kto bude predsedom: „Predsedu nového úradu na ochranu oznamovateľov bude voliť Národná rada SR spomedzi dvoch kandidátov vybraných odbornou komisiou zloženou z členov vymenovaných prezidentom SR, vládou SR, verejným ochrancom práv, Radou pre štátnu službu a poradným orgánom vlády v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti.

Už svitá? Bude to čistá mimovládka posvätená zákonom. Samozrejme, bude sa zaoberať korupciou. Ale tak, ako to mimovládky robia – pekne selektívne. Tam kde je žiadúce pritiahnuť uzdu, budú sa hľadať páky a aj najmenšie prečinenie bude znamenať nástup orgánov štátnej moci. Pre „správnych“ a „slušných“ ľudí však bude mať dozaista pochopenie, alebo bude predpokladať, že tam sa korupcia nevyskytuje. Pritom práve prostredie mimovládok je smutne preslávené faktickou korupciou, keď v niektorých prípadoch až 90% prostriedkov ide na tzv. réžiu. Ale odtiaľ asi donášači nebudú.

Pokiaľ chcete vedieť „odkiaľ vietor fúka“, napovieme. Nadácia „Zastavme korupciu“ upiekla vznik Úradu so súčasným premiérom Pellegrinim a schválila aj kandidátky

Ó, áno, je to presne tá nadácia, ktorá len v roku 2017 minula 294 tisíc eur, z toho bol priamy vklad majiteľa firmy Eset Trnku 262 tisíc eur. Na svoje výplaty si minuli 173, 5 tisíc eur. Na investigatívu išlo „neuveriteľných“ 5800 eur a na príspevky oznamovateľom korupcie vraj dala 40 tisíc eur. Ohľadom týchto peňazí sa nám ozvali niektorí z týchto ľudí. Nemali správny politicko-korektný názor, tak dostali z koláča dieru. A keďže svedkov treba chrániť nik sa nedozvie, či tie peniaze skutočne vyplatili 😀

A kto sa tam hlási? Vo voľbe v stredu 26.6. nebol post predsedu obsadený.

Kandidátky sú ženy, Zuzana Dlugošová a Monika Filipová. Ani jedna z nich nezískala súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Voľba sa preto zopakuje dnes, o 11. hodine.

V princípe je jedno, koho zvolia, obe sú preverené mimovládkami. Advokátka Zuzana Dlugošová pôsobila aj na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu, Monika Filipová je úradníčka z ministerstva vnútra, aktívna v občianskom združení Dobrý úradník.

Avšak z týchto dvoch je horúcim kandidátom Filipová kvôli svojej činnosti v mimovládkach. Jej združenie Dobrý úradník bolo financované napríklad Nadáciou Pontis – asi nemusíme predstavovať.

Filipová si za cieľ stanovila obsadenie úradu profesionálmi. Pozrite si zloženieDobrého úradníka“ a porovnajte obsadenie úradu o rok. Dobré miesta v štátnej správe pre „slušných“ ľudí …

Záver

Vytvorenie úradu, ktorý fakticky supluje úlohu orgánov moci, je vyjadrením nedôvery k fungovaniu týchto orgánov. Je to presun moci k ľuďom, ktorí pochádzajú z nadačného prostredia. Okruh týchto ľudí je nastavený v prvom rade na získavanie moci, vplyvu a s tým súvisiacimi peniazmi.

Je zaujímavé, že hoci ide o ústup od tradičného rozdelenia moci, politické strany tieto trendy podporujú. Zrejme dúfajú, že na tom budú profitovať. napríklad súčasný Úrad vytvorila vláda Smeru a ďalších koaličných strán. To vyznieva skutočne dosť ironicky pri populistickom nastavení rétoriky predsedu Smeru Róberta Fica, ktorý pred voľbami zvoláva hromy-blesky na mimovládky. Rovnako tento deal podporuje aj novovzniknuté Progresívne Slovensko. Konkrétne kandidátku Filipovú podporuje Sibyla z PS

Treba však upozorniť, že politické strany sa zvyčajne mýlia vo svojich odhadoch. Otvorenie Pandorinej skrinky je jednoduché. Ale zavrieť ju zvyčajne nie je možné, alebo len veľmi ťažké. Mimovládne organizácie získavajú dôležitú základňu a s postupom času zrejme podobných organizácií bude vznikať stále viac.

Cieľom zrejme nebude nahradenie politických strán, skôr zmena ich významu. Politické strany budú pracovať v prospech kartelu dôležitých politických mimovládok.

Ak predtým boli politické strany v prvom rade lobistami miestnych oligarchov, dnes budú lobistami takisto. Len sa ich úroveň posunie o rád vyššie, budú zastupovať záujmy medzinárodných korporácií a globálnych multimiliardárov, ktorí tieto mimovládne organizácie financujú.